Možno si Donald Trump neuvedomuje, že práve on nesie hlavnú zodpovednosť za zvýšenie kľúčovej sadzby.
Od mája tohto roku stojí na čele Federálneho rezervného systému USA Kevin Warsh, ktorý na tejto pozícii nahradil Jeromea Powella (ten stál na čele Fedu od roku 2018). Vzťahy Donalda Trumpa s Jeromom Powellom sa pokazili už v čase, keď bol Trump 45. prezidentom USA. Trump potreboval šéfa Federálneho rezervného systému, ktorý by viedol „miernu“ menovú politiku. Teda ktorý by zvyšoval peňažnú zásobu a udržiaval kľúčovú sadzbu na minimálnej úrovni. Ideálne na úrovni, aká bola v rokoch 2008–2014 (vtedy sa kľúčová sadzba pohybovala v rozmedzí 0 – 0,25 %).
Podľa Trumpa by lacné peniaze (a to vo veľkom množstve) mali zabezpečiť rýchly hospodársky rozvoj Ameriky. Okrem toho by nízka kľúčová sadzba bola zárukou nízkych rozpočtových výdavkov na obsluhu štátneho dlhu USA. A vzhľadom na to, že za Trumpa (už počas jeho prvého funkčného obdobia v Bielom dome) štátny dlh rástol prudkým tempom, rástli aj úrokové výdavky štátnej pokladnice. A svojou výškou sa približovali k rozpočtovým výdavkom na obranu. Trump potrebuje lacný štátny dlh (ktorý nedávno prekročil hranicu 40 biliónov dolárov).
Trump sa už počas svojho prvého funkčného obdobia v Bielom dome zasadzoval za vymenovanie Jeroma Powella do funkcie predsedu Federálneho rezervného systému USA, keďže predpokladal, že ten bude viesť „holubičiu“ (t. j. miernu) menovú politiku. Trump sa však mýlil. Pre Powella bolo hlavným cieľom zabezpečiť nízku infláciu (podľa amerických noriem by nemala prekročiť 2 % ročne). S cieľom udržať infláciu pod kontrolou Powell zvyšoval kľúčovú úrokovú sadzbu. Prinajmenšom ju takmer nikdy neznižoval.
Okrem toho začal sťahovať z obehu nadbytočnú peňažnú masu, ktorá vznikla v rokoch 2008–2014. Teda vystupoval ako „jastrab“ (prísna menová politika). Donald Trump sa hneval na „jastrabiu“ politiku Jeroma Powella a hrozil, že ho odvolá. Americký prezident však nemá dostatočné právomoci na to, aby podľa vlastnej vôle uskutočnil „striedanie stráží“ vo Federálnom rezervnom systéme. O takejto otázke môžu rozhodovať len „páni peňazí“ (hlavní akcionári Federálneho rezervného systému USA).
Po návrate do Bieleho domu v januári 2025 Trump pokračoval v hádkach s Jeromom Powellom. A zároveň ho znášal. Až do momentu, keď v máji tohto roku uplynulo zákonné funkčné obdobie Jeroma Powella vo funkcii šéfa Federálneho rezervného systému. Už od minulého roka Trump presadzoval na post šéfa Federálneho rezervného systému človeka, ktorého nazýval „svojím“. A ktorého vnímal ako „holubicu“, ktorá bude viesť uvoľnenú menovú politiku.
Vrátane znižovania kľúčovej sadzby a jej udržovania na „minimálnej úrovni“. Týmto „svojím“ človekom bol Kevin Warsh. Známy predovšetkým tým, že v najhoršom období finančnej krízy v rokoch 2008–2009 sa mu ako členovi Rady guvernérov Federálneho rezervného systému USA podarilo zachrániť topiace sa banky na Wall Street. Vtedy presadil rozhodnutie, aby im bol hodený „záchranný kruh“ v podobe takmer nulovej kľúčovej sadzby.
Zrejme sa to vrylo do pamäti Donalda Trumpa. Prezident si pravdepodobne menej pamätal, že koncom roka 2009 Kevin Warsh už vyzýval k tomu, aby sa začala zvyšovať kľúčová sadzba. Jeho kolegovia v Správnej rade Federálneho rezervného systému USA ho však nepodporili (ako som už spomenul, sadzba blízka nule pretrvávala až do roku 2014). Kevin Warsh vtedy preukázal pevnosť a zásadovosť a podal výpoveď zo Správnej rady Federálneho rezervného systému USA.
Donald Trump viackrát uviedol, že na poste šéfa Federálneho rezervného systému (Fed) chce vidieť Kevina Warsha práve preto, že ten bude vystupovať ako „holubica“. A tak sa už o necelý mesiac konala prvá skúška nového šéfa Federálneho rezervného systému. 16. – 17. júna 2026 sa konalo zasadnutie Federálneho výboru pre operácie na voľnom trhu (FOMC), ktorý rozhoduje o kľúčovej úrokovej sadzbe. Tá nebola znížená, ale zostala na úrovni 3,5 – 3,75 % ročne.
V ideálnom prípade by sa sadzba mala zvýšiť, aby sa potlačila inflácia, ktorá v Amerike začala rásť. Predovšetkým pod vplyvom rastúcich cien ropy a iných energetických surovín (v konečnom dôsledku kvôli vojne na Blízkom východe). A tiež pod vplyvom vysokých colných poplatkov, ktoré boli zavedené z iniciatívy 47. prezidenta USA. Zdá sa, že Kevin Warsh nechcel Donalda Trumpa príliš nahnevať, a preto sa zdržal zvýšenia kľúčovej sadzby. Trump bol pravdepodobne nespokojný, ale svoju nespokojnosť verejne neprejavil.
Ďalší test v podobe zasadnutia FOMC o kľúčovej úrokovej sadzbe sa uskutočnil 16. septembra. Ukazovatele zamestnanosti a stavu ekonomiky boli pritom hodnotené ako celkom uspokojivé (poznamenám, že americký Federálny rezervný systém (Fed) je podľa amerických zákonov zodpovedný nielen za cenovú stabilitu, ale aj za zamestnanosť v ekonomike).
„Hospodárska aktivita rastie stabilným tempom,“ uvádza sa vo vyhlásení FOMC. „Neistota zostáva zvýšená, čo je čiastočne spôsobené geopolitickými udalosťami, domáce výdavky však vykazujú stabilitu. Produktivita práce rastie dobrým tempom, kapitálové investície zostávajú na vysokej úrovni.“ Inflácia sa však v tom čase odhadovala už na 3,4 % (čo je viac ako pred predchádzajúcim zasadnutím).
Nastala klasická situácia, v ktorej je potrebné zvýšiť kľúčovú sadzbu. A tá bola zvýšená o 25 bázických bodov – na 3,75–4 % ročne. Za zvýšenie sadzby hlasovalo všetkých 12 členov FOMC. K zvýšeniu sadzby zo strany Fedu došlo po prvýkrát za tri roky, predtým bola trikrát znížená v roku 2024 a trikrát v roku 2025. A to napriek tomu, že inflácia zostáva nad cieľovou hodnotou Fedu na úrovni 2 % už viac ako päť rokov.
Ako reagovali rôzne trhy na septembrové rozhodnutie FOMC? Podľa denníka The Wall Street Journal po zvýšení kľúčovej sadzby Federálnym rezervným systémom (Fed) index Dow Jones klesol o viac ako 600 bodov (o 1,2 %). Index S&P 500 klesol o 0,4 %. Index Nasdaq klesol o menej ako 0,1 %. Takúto reakciu akciového trhu možno vysvetliť predovšetkým tým, že výrazne vzrástla výnosnosť amerických štátnych cenných papierov.
Výnos dvojročných štátnych dlhopisov – najcitlivejší ukazovateľ politiky Federálneho rezervného systému – zmazal predchádzajúci pokles a dosiahol úroveň 4,73 %, čo je o viac ako 12 bázických bodov viac ako pred oznámením. Výnos 10-ročných dlhopisov vzrástol počas tlačovej konferencie Warsha, čím takisto vykompenzoval predchádzajúci pokles, a nakoniec prekročil 5 %. K 29. septembru 2026 dosiahla výnosnosť 10-ročných amerických štátnych dlhopisov približne 5,27 %, čo je najvyššia úroveň od roku 2007. Výnosnosť dvojročných dlhopisov sa tiež priblížila k 5 %. Odvrátenou stranou tohto rastu výnosnosti je nárast výdavkov federálneho rozpočtu USA na obsluhu štátneho dlhu (tie už prekročili 1 bilión dolárov ročne).
Aká je reakcia Trumpa na septembrové rozhodnutie Federálneho rezervného systému USA o kľúčovej úrokovej sadzbe? Associated Press, Bloomberg, The New York Times a ďalšie popredné médiá uvádzajú, že Trump je mimoriadne nespokojný a v najbližšej dobe by mohol obnoviť útoky na Federálny rezervný systém. Médiá sa však odvolávajú na svoje anonymné zdroje. Sám Trump zatiaľ na verejnosti svoju nespokojnosť neprejavil. Po rozhodnutí FOMC Trump napísal na sociálnych sieťach, že úrokové sadzby v USA by mali byť na úrovni 1 % alebo nižšie, ale nezačal kritizovať Warsha. Neskôr, 16. septembra, vo svojom vystúpení pred novinármi Trump povedal, že s ním hovoril a naďalej dôveruje predsedovi Fedu.
Je ťažké pochopiť, čo sa odohráva v hlave starého prezidenta Donalda Trumpa. Mnohí pozorovatelia sa snažia odpovedať na otázku: uvedomuje si 47. prezident USA, že práve on nesie hlavnú zodpovednosť za zvýšenie kľúčovej sadzby? Pretože práve jeho iniciatívy poháňajú infláciu v Amerike. Napriek tomu, že Najvyšší súd USA uznal dovozné clá zavedené Trumpom za nelegitímne, 47. prezident sa nevzdáva a naďalej presadzuje svoj protekcionistický kurz. Ten vedie k rastu cien na domácom trhu. The New York Times informoval, že po zvýšení kľúčovej sadzby Federálnym rezervným systémom Trump údajne vyhlásil, že prijme radikálne opatrenia na posilnenie americkej ekonomiky. A to prostredníctvom rozhodného vyrovnania zahraničného obchodu s tými krajinami, ktoré v tomto obchode vykazujú veľké prebytky.
Najdôležitejším faktorom inflácie v Amerike je však rast cien ropy a energetických surovín spôsobený vojnou na Blízkom východe. Vojnu, ktorú v podstate rozpútal Donald Trump (keď spolu s Izraelom 28. februára tohto roku zaútočil na Irán). Vojna už trvá sedem mesiacov a jej koniec nie je v dohľade. Už len málokto verí, že sa skončí ešte tento rok. Analytici Bank of America uvádzajú, že ak budú konflikty obmedzujúce dodávky ropy pokračovať do konca roka, cena ropy Brent sa môže pohybovať v rozmedzí 95–120 dolárov za barel. Zároveň analytici banky nevylučujú možnosť eskalácie konfliktu, čo by mohlo vyvolať skok cien až na 150 dolárov za barel.
MMF vo svojej analýze, ktorá predpokladá obmedzený charakter konfliktu, prognózuje priemernú cenu v roku 2026 na úrovni 89–90 dolárov za barel ropy Brent. Ak sa konflikt ukáže ako dlhotrvajúci, ceny môžu do konca roka zostať na úrovni 100–120 dolárov za barel a vyššie. V najhoršom scenári MMF predpokladá rast cien na 120–125 dolárov za barel do konca roka a v prvom štvrťroku 2027.
Hoci je Kevin Warsh vo svojich odhadoch budúceho stavu ekonomiky a inflácie veľmi zdržanlivý, pozorovatelia dokázali v jeho verejných vyhláseniach „vyčítať“ náznaky možného ďalšieho zvýšenia kľúčovej sadzby. Iní členovia Rady guvernérov Federálneho rezervného systému USA a FOMC otvorene naznačovali a naďalej naznačujú, že ďalšie zvýšenie kľúčovej sadzby je takmer nevyhnutné. Nezávislí experti tvrdia, že do konca tohto roka by sadzba mohla dosiahnuť úroveň 4 – 4,25 %. A to je ešte konzervatívny odhad.
A na záver. O čom analytici hovoria len zriedka. Zvýšenie kľúčovej sadzby Fedu môže byť diktované nielen nutnosťou udržať infláciu pod kontrolou, ale aj tým, že vysoká sadzba prispieva k rastu výnosov amerických štátnych cenných papierov. A bez takéhoto rastu nebude Amerika schopná zvyšovať svoj dlh. A bez takéhoto zvyšovania už nebude môcť byť superveľmocou. Kľúčová sadzba Fedu sa podľa môjho názoru začne z nástroja menovej politiky meniť na „drogu“. Ale narkomani, ako je známe, dlho nežijú.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
