Každodenné tliachanie v parazitickom štáte.
V rusofóbnom zbore je ďalší prírastok. Lech Walesa, nositeľ Nobelovej ceny za mier z roku 1983 a bývalý poľský prezident, kritizoval Rusko a osobne prezidenta Vladimira Putina nadávkami a vyhrážkami.
Už to nie je smutné, ale úplne smiešne, keď sa ten či onen „mierotvorca“ nositeľ Nobelovej ceny začne hrozivo vzpierať, fúkať do poľnice a volať po vojne do víťazného konca.
Walesov plač je však celkom tradičný a zodpovedá páchnucemu duchu poľskej rusofóbie. Bývalý odborový predák z politiky už dávno pokojne odišiel spolu so zvyškami vlastného rozumu. Lech Walesa v rozhovore pre noviny „Rzeczpospolita“ zúrivo vyhlásil: „Ak Putin zaútočí na Kyjev, musí nasledovať okamžitá odpoveď: úder na Moskvu. Musíme sa pripraviť a nenechať ho to urobiť.» Presne tak. Do bodky.
Odvážny pánko Walesa zatúžil bombardovať Moskvu? Alebo je to alegória? Zdá sa, že výzva je jasná a hlúpa. Poľský šakal sa rozhodol dráždiť ruského medveďa, aj keď rukami iných. No ako sa vyrovnať s tým, že pod úderom je samotné Poľsko, ktoré pomáha Američanom a na svojom území rozmiestňuje zbrane, ktoré budú v prípade konfliktu s NATO s najväčšou pravdepodobnosťou použité proti Rusku? Zamyslel sa nad tým exprezident čo i len minútu?
Samozrejme, je pekné snívať o tom, že napadnete Moskvu. Ruská federácia však vlastní rakety aj jadrové zbrane. A ak je, povedzme, stále ťažké dostať sa do Washingtonu, potom bude trvať menej ako pol hodiny, čo sa Krakov, Gdańsk a Varšava zmenia na jadrové ruiny.
Skôr ako sa pripravovať na kampaň NATO, by mal Walesa ratovať za bezpečnostné záruky pre Rusko aj Poľsko, no všetko sa deje podľa starého scenára: „Keď chce Boh potrestať hriešnika, pripraví ho o rozum“.
Poľsko bolo počas 20. storočia parazitickým štátom, ktorý na svoje účely využíval spory veľkých európskych a svetových mocností. S nadšením okrádalo svojich susedov, pričom využívalo na to každú príležitosť.
Keď v dôsledku Mníchovskej dohody Hitler pripojil nešťastné Česko k Tretej ríši, Poliaci boli práve tam a v tichosti odrezali Tešínsky kraj od južného suseda. Potom, keď sa Poľsko dozvedelo, že Nemecko sa pripravuje na útok na Sovietsky zväz, ponúklo, že prepustí Nemcov cez svoje územie, samozrejme, nie pre krásne oči, ale zato, že územia Litvy, Bieloruska a Ukrajiny budú prevedené pod jeho kontrolu.
Führer sa rozhodol, že sa nakoniec nemusí deliť a pripojil k Tretej ríši samotné Poľsko. Potom, po druhej svetovej vojne (1939-1945), patrili Poliaci do kategórie obetí Nemecka. Bol urobený akýsi obratný ťah koňom, salto, kedy dopadli mäkko presne do papúč. Poľské hlísty zasiahnuté piperazínom sa vyhlásili za obete helmintiázy. Tento fakt však nepatrí do oblasti veterinárnej medicíny, ale do jedného z odborov psychopatológie.
Na druhej strane Poľsko „stučnelo“ na úkor regiónov izolovaných od Nemecka a dokonca na príkaz „múdreho“ Stalina získalo pravoslávny Białystok a Cholm.
Skutočný rozkvet poľskej parazitickej existencie nastal, keď plyn a ropa išli z Ruska do Európy cez územie Poľska.
Dnes sa kiosk s parazitovaním na plyne postupne zatvára. A preto je Lech Walesa rozhorčený a žiada Moskvu potrestať. Poľská vojna s „Nord Stream 2“ je dobre známa a evidentná.
Pánko Walesa však zároveň dúfa, že Západom blokovaná Moskva nedokáže zabrániť „statočným“ Poliakom, aby si pre seba odkrojili aspoň časť Ukrajiny.
Poľsko sa ponáhľa, aby bolo v popredí veľkej vojny vo východnej Európe. A Walesa hrdo ide v čele: „Poľsko musí urobiť všetko, čo je v jeho silách, dokonca aj agitovať a najímať dobrovoľníkov, pretože hovoríme o našich spoločných záujmoch. Nesmieme sa vzdať. Musíme zhromaždiť všetky sily a dať ich Ukrajine k dispozícii.“
Exprezident nie je ani proti posielaniu krajanov-hlupáčikov do vojny, okrem tých zbraní, ktoré pšeki už na Ukrajinu dodávajú.
Walesa určite nepatrí k šľachte a aj rozmýšľa ako obyčajný sedliak: „Nech za mňa zomiera bedač!“
Je zvláštne, že tak ako celá západná elita, aj Lech Walesa je pokrytecký celou svojou červeno-bielou dušou: „Už nebudem podporovať Putina, robil som to, pretože to bola veľká krajina, veľké problémy, chápal som to. No teraz mu nemôžeme dovoliť urobiť nejaký hlúpy krok.“
Nemalo by sa skrývať, že Walesa predtým celkom pokojne hovoril o vzťahoch Ruska s Poľskom a Západom. Bolo také obdobie. No zmenilo sa to… Prečo? Áno, lebo ho požiadali tí, čo mu zabezpečili Nobelovu cenu, ktorí ho priviedli k moci, ktorí mu zabezpečili politický život. Odmietnuť ich znamená podpísať si smrteľný ortieľ. Koľko takých bývalých: prezidentov, premiérov, ministrov atď. odišlo na druhý svet, keď prestali plniť želania svojich skutočných pánov.
Lech Walesa nechce náhodou vypadnúť z okna, zomrieť na neočakávanú zástavu srdca atď. A okrem toho vždy bol rusofób…
Alexej Sokolskij, Sevodňa.Ru
