Pápež František dnes vo Vatikáne predniesol svoj výročný príhovor k diplomatickému zboru, v ktorom odsúdil potraty, trest smrti, globálne konflikty, falošné správy a prenasledovanie kresťanov na celom svete.
Pápežský príhovor, ktorý čítal najmä jeho asistent, pričom František sa odvolával na svoj zlý zdravotný stav, sa niesol v duchu aktuálneho Jubilejného roka, keď vyzval diplomatov, aby sa vo svojej práci zamerali na nádej, pravdu, odpustenie, slobodu a spravodlivosť. Takéto témy poskytli rámec jeho textu, ktorý sa pohyboval od odsúdenia úlohy, ktorú “falošné správy” zohrali pri atentátoch na Donalda Trumpa, až po pranierovanie “údajného”práva na potrat.’”
Krátko sa zmienil aj o vlastnej diplomatickej bilancii Svätej stolice’počas uplynulého roka, keď povedal, že kontroverzné obnovenie čínsko-vatikánskej dohody na štyri roky bolo “znakom túžby pokračovať v úctivom a konštruktívnom dialógu s ohľadom na dobro Katolíckej cirkvi v krajine a celého čínskeho ľudu.”
Pápež František vo svojom výročnom príhovore o stave sveta k diplomatom pri Svätej stolici povedal, že obnovenie vatikánskej dohody s Čínou je “znakom túžby pokračovať v úctivom & konštruktívnom dialógu vzhľadom na dobro katolíckej cirkvi v krajine & celého čínskeho ľudu.” pic.twitter.com/b35r5CxWp9
— Michael Haynes 🇻🇦 (@MLJHaynes) 9. januára 2025
Pápežovo’dlhé posolstvo, ktoré predniesol zhromaždeným diplomatom akreditovaným pri Svätej stolici, bolo – ako to už býva zvykom – zhrnutím jeho hodnotenia rôznych problémov a kríz vo svete, pričom bolo teda rôznorodé a rozsiahle.
Kritika potratov a trestu smrti
Podčiarkujúc prácu “diplomacie nádeje” a “diplomacie pravdy” ako spôsobu uskutočňovania pozitívnych zmien, František odsúdil propagáciu aborcie ako súčasť širšieho súboru “rozdeľujúcich ideológií, ktoré pošliapavajú hodnoty a presvedčenie národov.”
Vzývajúc predchádzajúce posolstvá o stave sveta a s odkazom na pokusy “manipulovať multilaterálne dokumenty” s cieľom zmeniť význam “zmlúv o ľudských právach,” František uviedol, že:
V tejto súvislosti je napríklad neprijateľné hovoriť o údajnom “práve na potrat”, ktoré je v rozpore s ľudskými právami, najmä s právom na život. Každý život musí byť chránený, a to v každom okamihu, od počatia až po prirodzenú smrť, pretože žiadne dieťa nie je omylom alebo vinou existencie, rovnako ako žiadny starší alebo chorý človek nesmie byť zbavený nádeje a odhodený.
František často spájal potraty s “najatím nájomného vraha,” ale napriek jeho rétorike proti potratom, jeho verejná evidencia pozoruhodne priaznivého prístupu k prominentným potratovým aktivistom viedla k otázkam o nesúlade medzi slovami a činmi.
ČÍTAJ: Pápež František osobne navštívil notoricky známu potratárku Emmu Bonino
Pápež využil svoj prejav o stave sveta aj na opätovné vyjadrenie svojho osobného odporu voči trestu smrti.
Pomenúvajúc zaobchádzanie s väzňami a odpúšťanie dlhov, František poznamenal, že “neexistuje dlh, ktorý by niekomu, vrátane štátu, umožňoval požadovať život iného. V tejto súvislosti opakujem svoju výzvu, aby sa trest smrti v každom národe odstránil, pretože dnes nenachádza žiadne opodstatnenie medzi nástrojmi schopnými obnoviť spravodlivosť.”
Táto výzva je jednou z opakujúcich sa tém Františkovho’takmer 12-ročného pontifikátu, pričom v roku 2018 zmena Katechizmu Katolíckej cirkvi o vyhlásení, že trest smrti je “neprípustný,” sa zaradila medzi najkontroverznejšie momenty jeho vlády.
Čítajte: Pápež František zopakoval nesúhlas s trestom smrti, vyzýva na jeho ‘zrušenie’
Zmena prišla vzdor katolíckej náuke a Svätému písmu potvrdzujúcemu morálnu prípustnosť trestu smrti a jeho zmena textu Katechizmu‘má následne bola využitá vatikánskymi predstaviteľmi na vyzvanie k širším zmenám v katolíckom učení.
Väzni k zemi
V nadväznosti na svoj prejav o potrebe praktizovať väčšiu zhovievavosť voči väzňom František vyslovil výzvu, aby sa zvýšila pozornosť na obavy z klimatickým otázkam – niečomu, čo bolo hlavnou prioritou aj počas jeho pontifikátu.
“V istom zmysle sme všetci väzňami, pretože všetci sme dlžníkmi: voči Bohu, voči iným a tiež voči našej milovanej zemi, z ktorej čerpáme každodennú obživu,” povedal.
Čítajte: Pápež František vyzýva na ‘koniec’ éry fosílnych palív’; v posolstve Modlitba za stvorenie
Vychádzajúc z predchádzajúcich posolstiev, v ktorých vyzdvihol vnímanú potrebu opatrení v súvislosti s klímou, František vyslovil názor, že “príroda akoby sa sama búrila proti ľudskej činnosti extrémnymi prejavmi svojej sily.”
Je podľa neho potrebné, aby bohatšie národy “odpustili” ekonomické dlhy chudobnejších národov, aby spoločne bojovali proti “ekologickému dlhu”.”
Presledovanie kresťanov
Ako sa už stalo takmer každodennou výzvou, František vyzval na rýchle riešenie rôznych konfliktov vo svete, najmä tých v Afrike a Južnej Amerike, ktoré sú často zatienené bojmi v Gaze a na Ukrajine.
František vyjadril svoju blízkosť katolíkom v Nikarague, ktorí sa stali predmetom stále väčších obmedzení pod totalitným režimom prezidenta Daniela Ortegu. Svätá stolica, ako povedal, “so znepokojením sleduje opatrenia prijaté proti jednotlivcom a inštitúciám Cirkvi a žiada, aby bola všetkým primerane zaručená náboženská sloboda a ďalšie základné práva.”
Mier, uviedol František, nie je možný “bez záruky náboženskej slobody, ktorá zahŕňa rešpektovanie svedomia jednotlivcov a možnosť verejne prejavovať svoju vieru a príslušnosť k spoločenstvu.”
Pripomínajúc “rastúce prejavy antisemitizmu,” František tiež vyzdvihol “početné prenasledovania rôznych kresťanských komunít, často páchané teroristickými skupinami najmä v Afrike a Ázii.”
S prenasledovaním či zločinmi proti kresťanstvu sa spája aj na vzostupe v Európe, František odsúdil to, čo označil za “diskrétnejšie’ formy obmedzovania náboženskej slobody, ktoré sa občas vyskytujú aj v Európe, kde sa rozmáhajú právne normy a administratívne postupy, ktoré ‘obmedzujú alebo v skutočnosti rušia ústavou formálne uznané práva jednotlivých veriacich a náboženských skupín.’”
“Kresťania,” povedali, “sú schopní a chcú aktívne prispievať k budovaniu spoločností, v ktorých žijú.”
Vyzdvihol tiež kauzu kresťanov v Sýrii, kde kresťanská komunita tentoraz dúfa, že nový moslimský režim dodrží svoj sľub inklúzie. Sýrskym kresťanom musí byť umožnené byť “plnoprávnymi občanmi a podieľať sa na spoločnom dobre tohto milovaného národa,” vyzval pápež.
Čítajte: Sýrsky nuncius po stretnutí s moslimským lídrom vyjadril nádej pre kresťanstvo v krajine
Rola falošných správ
František už skôr podčiarkol nárast “fake news”, keď propagoval injekcie COVID-19, a za “fake news” označil pokusy varovať ľudí pred rýchlo rastúcimi zdokumentovanými zdravotnými dopadmi injekcií.
Dnes spojil “vytváranie a šírenie falošných správ” s “čoraz viac polarizovanou spoločnosťou, ktorá sa vyznačuje všeobecným pocitom strachu a nedôvery voči iným a budúcnosti.” Odsúdil, že vyvolávajú “falošné obrazy reality” a podporujú “nenávisť”, František povedal, že v konečnom dôsledku vedú k udalostiam, ako bol pokus o atentát na Donalda Trumpa a slovenského”premiéra Roberta Fica.
“Mojou modlitebnou nádejou pre tento nový rok,” dodal pápež, “je, aby jubileum predstavovalo pre všetkých, kresťanov aj nekresťanov, príležitosť prehodnotiť aj vzťahy, ktoré nás spájajú navzájom, ako ľudské bytosti a politické spoločenstvá.”
