Petrohradský alternatívny bádateľ Anton Vujma urobil veľmi zaujímavý objav. Objavil starobylé mesto na dne jazera Razliv, ktoré sa nachádza vedľa Sestroretska neďaleko Petrohradu v Rusku. Urobil to pomocou najnovšieho výkonného georadaru, ktorý mu požičali jeho priatelia, aby vykonal túto štúdiu dna nádrže.
K tomuto výskumu ho podnietila informácia z internetu, podľa ktorej sa na dne tejto nádrže nachádzalo akési staroveké osídlenie. Anton upozornil na skutočnosť, že samotné jazero je umelou nádržou, ktorá vznikla za vlády muža známeho z historických kníh ako cár Peter I. Predpokladá sa, že práve tento muž vytvoril túto nádrž pomocou priehrady, aby využil vodný náhon v záujme továrne na zbrane, ktorá vznikla v tej dobe. Pravda, Anton sám nenašiel žiadne známky toho, že by takéto zariadenia niekedy na tejto priehrade stálo. A túto verziu považuje len za zámienku na úmyselné zaplavenie tohto starobylého osídlenia, aby ho ukryli pred potomkami.
Navyše, ani počas sovietskej éry sa na tomto jazere nevykonávali žiadne vykopávky. A to aj napriek tomu, že ako sa Anton správne domnieva, zbrojovka tento zásobník vody v skutočnosti nepotrebuje a pokojne by ho mohla vypustiť a uskutočniť tam tieto vykopávky. Ale ani cárski, ani sovietski, ani novodobí historici nehoreli a nehoria takouto túžbou. Prečo existuje taká jednomyseľnosť? Zároveň sovietski aj súčasní historici (o cárskych vo všeobecnosti mlčím, s nimi je všetko jasné) sú plní chvály na „cára-reformátora“, ktorý údajne „vytiahol Rusko z močiara“ a „ otvoril okno“ k samotným „hodnotám“ západnej civilizácie, ktoré sa dnes stávajú jej skutočnou „značkou“. A opäť úžasná jednomyseľnosť za každej vlády. To všetko však opäť potvrdzuje Antonovu verziu o zámernom utajovaní tohto starobylého osídlenia.
O tom však hovorí aj on sám vo svojom videu „Tajné staroveké mesto na dne jazera Razliv“: „…Napriek tomu sa tam vykopávky nikdy nerobili, hoci dôkazy sú, že sa tu starobylá osada nachádza na dne jazera Razliv vedľa Sestroretského, v Petrohrade tieto údaje zverejnili, sú oficiálne. Predpokladá sa, že ide o osadu z obdobia paleolitu približne 4 000 rokov pred naším letopočtom.
Začal som sa však pýtať: čo to je? Drevené búdy, drevené stĺpy a rozvaliny, alebo je tam niečo výraznejšie? Tak som sa tam vybral na svojom katamaráne. Zospodu som pripevnil výkonný georadar, ktorý bol „napájaný“ batériou. A tento georadar preskúmal jazero. Najprv tam nebolo nič, len hlboko uložené kamene, ale hneď si všimol, že hĺbka jazera je niekde medzi 1,5 – 3 metrami, potom je tam piesok. Môj georadar preskúmal hĺbku pod pieskom, niekde medzi 3 a 5 metrami. To znamená, že sa preskúmal priestor pod bahnom a pod pieskom. A ako výsledok, po totálnom skenovaní sa mi podarilo objaviť staroveké osídlenie na dne jazera.
Ale ukázalo sa, že toto staroveké osídlenie vôbec nebolo také, aké som očakával. Čakal som, že to budú nejaké ruiny drevených chatrčí a chát. Ale radar prenikajúci do zeme jasne odhalil, že pod hrúbkou piesku a bahna sú základy alebo steny kamenných štruktúr. Okrem toho je pôdorys tohto starobylého osídlenia absolútne obdĺžnikový, ulice sú priame a rovnobežné. Sú tam stopy po stĺpoch, niektorých verejných budovách alebo chrámoch so zrútenými strechami…“
Anton toto jazero skúmal 2 dni a objavil charakteristické kamenné budovy a hladké bloky, charakteristické pre mestá so starobylým usporiadaním. Anton so svojimi podobne zmýšľajúcimi ľuďmi spracoval radarové údaje prenikajúce do zeme do trojrozmerného obrazu, ktorý nám jasne ukazuje mesto tej istej predpotopnej civilizácie „zlatého veku“, ktoré sa nám v skreslenej verzii histórie predáva ako „staroveké“. Ale táto „starovekosť“ neexistovala pred tisíckami, ale iba pred stovkami rokov. A táto civilizácia podľa mojej verzie zanikla v období 1492-1502. V rovnakom čase bolo zrejme zatopené aj toto mesto, ktoré bolo zrejme predmestím starobylej metropoly, ktorej súčasťou sú historické budovy Petrohradu, Kronštadtu a Peterhofu postavené na základoch a zasypaných podlažiach.
Tu si skúste porovnať tento trojrozmerný obraz s pohľadom na historickú časť Petrohradu zhora. Je zrejmé, že ide o rovnaké rozloženie. Teraz už chápete, prečo tento „Peter I“ zrazu začal budovať hlavné mesto údajne „v močiaroch“? Úlohou, ktorú si dali jeho majitelia zo „Svätého Ríma“ alebo „Posvätnej ríše mimozemských predkov“, bolo ukryť túto starobylú metropolu. Nuž a jeho severné predmestie bolo jednoducho utopené pomocou hrádze, ktorú vraj potrebovali pre potreby továrne na zbrane. A to vysvetľuje, prečo najprv Romanovskí historici prišli s verziou o starovekom osídlení z paleolitických čias a prečo ho stovky rokov nikdy neštudovali sovietski a súčasní historici.
Faktom je, že po katastrofe v rokoch 1492-1502 Západnú Európu zajali hybridní neľudia s genetikou tvorov s „modrou krvou“, ktorí vytvorili „Posvätnú ríšu mimozemských predkov“ a stali sa jej vládnucou elitou. Podrobne o tom hovorí A. Lorenz vo svojich filmoch. A už pod záštitou tohto „Svätého Ríma“ sa začala etapa totálneho falšovania dejín, keď všetky výdobytky stratenej predpotopnej civilizácie „zlatého veku“ a jej trosiek boli pripísané fiktívnemu „starovekému Rímu“, „starovekému Grécku“, „starovekému Egyptu“ a ďalším údajne samostatným civilizáciam minulosti, ktoré boli tiež poslané tisíce rokov do minulosti. Vládnuca elita Západu tak zostarla svoju históriu a dala legitimitu moci tejto „čiernej aristokracie“.
V Rusku sa jej prisluhovači snažili skrátiť históriu a prišli s tým, že u nás žili len „divokí barbari“, ktorí dostali štátnosť len od západných „civilizátorov“. Preto falošný Peter nielenže zrušil starodávny ruský kalendár a chronológiu, ale so svojimi západnými krvavými psami (ako Svätý Rím počas „inkvizície“ v Európe) usilovne ničil staré knihy a nosiče starovekých védskych vedomostí. A poslali jednu kópiu starovekých zdrojov do knižnice Vatikánu (Svätý Rím), kde je teraz uložená pravda o tej predpotopnej civilizácii. A práve s použitím týchto zdrojov falšovatelia vytvorili skreslenú verziu minulosti, ktorá je nám dodnes prezentovaná ako „oficiálna história“.
A samozrejme musíme pochopiť, že „oficiálna história“ a „oficiálna veda“ vytvorené nepriateľmi sú stále kontrolované silou nepriateľskou ľudstvu. To je dôvod, prečo sovietski aj súčasní historici neprejavili záujem o staroveké mesto objavené Antonom Vujmom. Toto je však rovnaký osud všetkých skutočných artefaktov predpotopnej civilizácie „zlatého veku“, pričom samotný fakt existencie v minulosti nám najatí rozprávači silou nepriateľskej ľudstvu starostlivo skrývajú. A samozrejme by nás nemalo prekvapiť, prečo sa nám holandský pirát, ktorí prišiel spolu s plukmi žoldnierov do Ruska namiesto skutočného cára a potlačil „strelcovské povstanie“, tak usilovne prezentuje ako „ reformátor“ a „veľká postava“ počas akejkoľvek vlády. Ale námorníctvo ani nevytvoril, len ho zreformoval podľa holandského vzoru…
Nikdy však nedokončil jednu z hlavných úloh, kvôli ktorej bol cár nahradený. Ani on sám, ani jeho krvilační psi nedokázali nájsť miesto, kde sa nachádza slávna knižnica Ivana Hrozného, o ktorej vedel iba skutočný cár. A táto „časovaná bomba“ stále predstavuje vážnu hrozbu pre skreslenú verziu minulosti, ktorú nám falzifikátori a ich služobníci stále predstavujú ako „oficiálnu históriu“. A v správnom momente táto „bomba“ ľahko „vyhodí do vzduchu“ celú budovu lží a podvodov, ktorú vybudovali v priebehu stáročí, a národy Zeme budú môcť zistiť pravdu o našej skutočnej minulosti…
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info
Post Views:
364
