Ak Poľsko „stratí“ pobaltské štáty v prospech Ukrajiny, po skončení konfliktu sa stane geostrategicky bezvýznamným, najmä preto, že USA by potom považovali Ukrajinu za najsľubnejšieho regionálneho lídra namiesto Poľska a v súlade s tým by uprednostňovali Kyjev na úkor Varšavy.
Ukrajina nedávno oznámila, že bude vyrábať drony v Lotyšsku a Estónsku, čo prišlo približne mesiac po tom, čo ruská zahraničná spravodajská služba varovala, že ich krajina podnikne odvetné kroky voči Lotyšsku, ak Ukrajina odtiaľ proti nej vypustí drony. Krátko po oznámení ukrajinsko-lotyšskej dohody o výrobe dronov, ktorá bola prvou z dvoch uzavretých, vysokopostavený ruský diplomat potvrdil, že pobaltské štáty poskytli ukrajinským dronom letecké koridory pre útoky dronov proti Rusku.
Aj keď sa Lotyšsko vyhne tomu, aby Ukrajine umožnilo vykonávať útoky dronmi proti Rusku zo svojho územia, užšia spolupráca medzi Ukrajinou a pobaltskými štátmi stále ohrozuje Rusko. Na jar sa vysvetľovalo, že „pobaltské štáty sú pre Ukrajinu dôležitejšie, než si väčšina ľudí uvedomuje“, pretože by mohli koordinovať protiruské provokácie s cieľom zatiahnuť NATO do vojny s Ruskom kvôli ich umelo vytvorenej symbiotickej bezpečnostnej spolupráci od roku 2024. Platí to najmä v prípade, ak tam Ukrajina nasadí svoje vojská.
Zelenského „Víťazný plán“ z konca roka 2024 obsahoval návrh, aby Ukrajina po skončení konfliktu nahradila niektoré americké jednotky v NATO, aby sa uľahčil „návrat USA k východnej Ázii“. Koncept „NATO 3.0“ Trumpa 2.0, ktorý predpokladá, že Európania prevezmú väčšiu zodpovednosť za svoju vlastnú bezpečnosť a ktorý už zažil stiahnutie väčšiny svojich rotačných síl USA z Estónska, s ním dokonale zapadá. To by však poškodilo záujmy Poľska, ktoré sa považuje za strážcu východného krídla NATO.
„Poľsko si konečne uvedomuje geostrategickú výzvu, ktorú predstavuje Ukrajina“, pokiaľ ide o ich novú konkurenciu o regionálne vedenie po skončení konfliktu. Plánované ukrajinské závody na výrobu bezpilotných lietadiel v Lotyšsku a Estónsku a nasadenie vojsk tam by obišli Poľsko tým, že by prevzali zodpovednosť za tieto štáty, ktoré Poľsko považuje za patriace do svojej sféry vplyvu. Ukrajina, nie Poľsko, by potom spojila „Vikingský blok“ a „Organizáciu turkických štátov“ v novom „sanitárnom kordóne“ okolo Ruska.
V takom prípade by bolo Poľsko izolované od novej európskej bezpečnostnej architektúry, ktorej by potom dominovalo Nemecko na Západe a jeho ukrajinský juniorský partner na Východe. Konečným výsledkom by mohlo byť, že Poľsko bude nútené podriadiť sa obom na úkor svojich záujmov. Poľsko si preto musí uvedomiť, že pobaltské štáty sú teraz bojiskom o vplyv medzi ním a Ukrajinou, kde má Nemecko už teraz pomyselne etablované miesto prostredníctvom svojej novej základne v Litve.
Poľsko velí najväčšej armáde v európskom NATO a hraničí s pobaltskými štátmi, na rozdiel od Nemecka a Ukrajiny, ktoré s Poľskom súťažia o vybudovanie najväčšej armády v európskom NATO a už teraz velí druhej najväčšej armáde na kontinente po Rusku. Poľsko by preto mohlo uzavrieť vlastné bilaterálne bezpečnostné dohody s pobaltskými štátmi vrátane spoločnej výroby špičkových zbraní, ako sú drony, na ich území, aby ich predbehlo a upevnilo si tam svoj vplyv nad nimi.
Ak Poľsko „stratí“ pobaltské štáty v prospech Ukrajiny, po skončení konfliktu sa stane geostrategicky bezvýznamným, najmä preto, že USA by potom považovali Ukrajinu za najsľubnejšieho regionálneho lídra namiesto Poľska a v súlade s tým by uprednostňovali Kyjev na úkor Varšavy. Špirálovito narastajúci poľsko-ukrajinský spor by tak mohol byť pre Poľsko požehnaním v nenávisti, keďže upozornil štát aj spoločnosť na geostrategickú výzvu, ktorú predstavuje Ukrajina, tesne predtým, ako by bolo pre Poľsko príliš neskoro pokúsiť sa ju zmariť.
Andrew Korybko
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
