V hlavných mestách mnohých krajín panujú obavy, že návrat prezidenta Donalda Trumpa do Washingtonu by mohol zvýšiť sebavedomie Izraela pri útoku na Irán. Podľa Mika Evansa, zakladateľa Múzea priateľov Sionu v Jeruzaleme, “neexistuje žiadny svetový líder, ktorého by Trump rešpektoval viac ako Netanjahua.”
Evanjelický vodca sa tiež zveril, že prezident Trump by podporil izraelský útok ešte pred svojou inauguráciou za predpokladu, že zničenie iránskych zariadení na ťažbu ropy by zdevastovalo iránsku ekonomiku, čo by Irán prinútilo ukončiť vojnu s Izraelom ešte pred nástupom prezidenta Trumpa do funkcie. Toto uvažovanie v žiadnom prípade nevylučuje izraelské rozhodnutie zasiahnuť aj iránske vývojové jadrové zariadenia.
Nie je známe, čo Trump urobí alebo neurobí. Nie je známe ani to, kedy sa skončí iluzórny pokoj v patovej situácii medzi Teheránom a Jeruzalemom.
Jedna vec je istá: ak sa Amerika pridá k Izraelu vo vojne proti Iránu, výsledkom bude geopolitické zúčtovanie, ktoré môže dramaticky zmeniť svet, ako ho poznáme. Je to búrka 21. storočia a americká štátna loď zatiaľ pláva priamo do nej. Trump by mal od svojich civilných a vojenských poradcov požadovať odpovede minimálne na štyri dôležité otázky.
Otázka 1. Aký je americký cieľ viesť vojnu proti Iránu? Je cieľom Washingtonu’zničiť iránsky štát? Zničiť jeho schopnosť viesť vojnu proti Izraelu? Zlikvidovať rozvíjajúci sa jadrový potenciál Iránu? Alebo dekapitovať iránsky štát v nádeji, že iránsky ľud zvrhne svoju národnú vládu?
Všetky tieto ciele si vyžadujú seriózne štúdium a analýzu. V niektorých prípadoch sa prekrývajú, v iných nie. Odpovede si vyžadujú identifikáciu zdrojov, ľudských zdrojov, kapacít a času potrebného na dosiahnutie týchto cieľov.
Je zrejmé, že americké vzdušné a námorné sily budú musieť uskutočniť silné zneškodňujúce údery cez hustú iránsku vzdušnú a raketovú obranu a zároveň potenciálne brániť seba a americké vojenské základne pred útokmi iránskych a spojeneckých síl v regióne. Ako dlho môžu tieto sily operovať, kým sa vyčerpajú ich zásoby munície a nahradia straty na ľudských životoch a materiáli?“
Čítajte: USA a Veľká Británia schvaľujú raketové údery na Rusko, ale naozaj nám hrozí tretia svetová vojna?“
Na základe týchto odpovedí sa stanovené ciele môžu, ale nemusia dosiahnuť. Národní politickí a vojenskí lídri zvyknú plánovať a organizovať tak, aby dosiahli krátke a rozhodujúce výsledky, ale vojny vždy trvajú dlhšie, než sa predpokladalo.
Otázka 2. Ako vojenská sila USA dosiahne ciele?
Aká je správna kombinácia zbraňových systémov a munície? Aké ciele sľubujú účinky, ktoré zásadne ovplyvnia schopnosť Iránu’bojovať? Po skončení druhej svetovej vojny, štúdie účinnosti bombardovania odhalili, že najdôležitejším prínosom vzdušných síl k porážke Nemecka bolo zničenie nemeckej produkcie pohonných hmôt a dopravnej siete na ich presun. Jej druhým najdôležitejším prínosom bolo, že prinútila nemecké vzdušné sily brániť nemecké’mestá a priemysel, čím zbavila nemeckú armádu blízkej leteckej podpory. Aj tak však boli tisíce ton bômb zhodené na tisíce cieľov s minimálnym dopadom na nemeckú vojnovú mašinériu.
Môže samotná letecká a raketová sila prinútiť iránsky štát, aby sa podriadil izraelským a americkým požiadavkám? Doteraz žiadne množstvo presných úderných síl spojených s vesmírnymi a pozemnými, trvalými spravodajskými, pozorovacími a prieskumnými (ISR) kapacitami neprinieslo víťazstvo vo vojne. Kosovská letecká kampaň spôsobila obrovské škody srbskému hospodárstvu, ale jej vplyv na srbské pozemné sily bol minimálny. Napriek tomu keď Moskva stiahla svoj prísľub energetickej a potravinovej podpory srbskému ľudu, zničenie elektrární a civilnej a obchodnej infraštruktúry prinútilo srbské vedenie stiahnuť svoje sily z Kosova.
Napriek tomu srbská protivzdušná obrana, napriek zastaranej technológii, nebola nikdy degradovaná pod 80 % účinnosť. Presný úder pokročil v smrteľnosti a schopnostiach, ale rovnako aj vojenská technológia iránskeho štátu. Ako ďaleko, nie je známe. Okrem toho sa môže ukázať, že letecké a raketové útoky nemusia byť schopné zastaviť odpálenie desiatok tisíc rakiet, raketových striel a bezpilotných systémov proti Izraelu, ako to bolo v prípade Hizballáhu.
Otázka 3. Aký je želaný konečný stav? Ako chce prezident, aby Irán a región, ktorý ho obklopuje, vyzerali po skončení bojov?
Táto otázka je potenciálne najťažšie zodpovedateľná. Na rozdiel od Iráku v roku 1991 a 2003 alebo Srbska v roku 1999 či Líbye v roku 2011 nie je Irán izolovaný. Irán má spojencov a podporovateľov. Tým, že americkí operační strategickí vojenskí plánovači v roku 1991 nedefinovali konečný stav, neboli pripravení na výsledok vojny’. Výsledný mier bol neuspokojivý pre dlhodobé záujmy Spojených štátov.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí nedávno oznámilo, že rokovania o strategickom bezpečnostnom partnerstve medzi Ruskom a Iránom pokračujú s osobitným dôrazom na vojenskú spoluprácu.”Čínsky prezident Si Ťin-pching ubezpečil Irán o podpore Číny pri obrane iránskej národnej suverenity a bezpečnosti.
Aj saudskoarabský’korunný princ Mohammed bin Salman (MBS) odporúča útočiť na Irán. Počas nedávneho summitu arabských a moslimských lídrov MBS vyhlásil: “Medzinárodné spoločenstvo by malo zaviazať Izrael, aby rešpektoval suverenitu bratskej Iránskej islamskej republiky a nenarušoval jej územie.”
Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty (SAE) tiež robia strategické finančné kroky. Saudská Arábia’drží americké štátne dlhopisy, ktoré výrazne kolísajú a od júna 2023 klesli na približne 108,1 miliardy USD, čo predstavuje pokles o viac ako 41 % od začiatku roka 2020. Ak vypukne konflikt s Iránom, Saudi a Emiráti pravdepodobne repatriujú svoje bohatstvo na Arabský polostrov a spustia “požiarny výpredaj” svojich amerických dlhopisov.USA, čo spôsobí finančnú krízu v USA a na Západe v rozsahu Veľkej hospodárskej krízy.
Menej nápadné, ale nemenej dôležité je rozhodnutie Turecka prerušiť vzťahy s Izraelom. Prezident Recep Tayyip Erdogan tiež signalizoval, že turecké sily sú pripravené začať operácie v severnej Sýrii s cieľom zničiť kurdské sily podporované USA a Izraelom, ktoré ohrozujú tureckú a sýrsku bezpečnosť. Turecké sily by mohli byť ľahko nasadené na obranu Libanonu alebo Egypta.
Otázka 4. Aká je strategická cena pre Američanov, ak sa Washington odmietne zúčastniť na regionálnej vojne, ktorú začal Izrael?
Od 7. októbra 2023 sa politické a vojenské ciele Izraela’rozšírili ďaleko za obranu izraelského štátneho územia. Netanjahu sa zdá byť presvedčený že s americkou finančnou pomocou a vojenskou podporou môžu izraelské sily odstrániť milióny palestínskych Arabov z Gazy a Západného brehu a Hizballáh z južného Libanonu. Napriek tomu premiér Netanjahu trvá na tom, že na zabezpečenie víťazstva Izraela’musí byť zničený aj Irán a jeho zástupcovia v Sýrii, Iraku a Jemene.
Čítajte: Trump’sionistický výber do vlády znepokojuje antiglobalistov, obhajcov mieru
Čo znamenajú Netanjahuove’ciele pre zdravie americkej ekonomiky a stabilitu medzinárodného systému? Môže Izrael prežiť bez toho, aby zaútočil na svojich početných nepriateľov?
V roku 1956 prezident Dwight Eisenhower odmietol riskovať vojnu so Sovietskym zväzom kvôli Maďarsku revolucii proti komunizmu. V tom istom roku Eisenhower odmietol podporiť anglo-francúzsko-izraelskú intervenciu s cieľom zmocniť sa Suezského prieplavu. V roku 1968 prezident Lyndon Johnson odmietol použiť americkú vojenskú silu na zastavenie sovietskej vojenskej intervencie, ktorá opätovne potvrdila kontrolu nad Československom. Žiadne z týchto rozhodnutí nepoškodilo americké národné záujmy.
Eisenhower považoval úspech amerických zbraní v druhej svetovej vojne za výsledok starostlivo vypracovanej veľkej stratégie, ktorú vypracovali civilní predstavitelia a realizovalo vyššie vedenie ozbrojených síl. Film Stanleyho Kubricka’z roku 1964, Dr. Strangelove alebo ako som sa naučil prestať sa obávať a milovať bombu, nielenže pranieroval myslenie prevládajúce v 60. rokoch 20. storočia o jadrovej vojne, ale demonštroval rozpad tohto dôležitého procesu tvorby politiky.
Film s Petrom Sellersom a Georgeom C. Scottom v hlavných úlohách sa začína príbehom nečestného generála letectva, ktorý nariadi bombardérom B-52 s jadrovou výzbrojou, aby zaútočili na ciele vo vnútri Sovietskeho zväzu. Medzitým prezident, ktorý tvrdí, že sa nechce zapísať do histórie ako masový vrah, náhle zistí, že Sovieti vytvorili stroj súdneho dňa pozostávajúci z kobaltových bômb, ktoré majú v prípade útoku na Sovietsky zväz zasiahnuť kontinentálne Spojené štáty.
Napokon sú všetky bombardéry odvolané, okrem jedného B-52, ktorému velí major T.J. “King” Kong. Nevediac o rozkaze na stiahnutie, “King” Kong dokončí svoju misiu, kričí a máva kovbojským klobúkom, keď sa vezie na bombe v ústrety smrti. Výsledkom je jadrový armagedon.
Sťažko sa dá hovoriť o komédii, ale je to varovný príbeh. Akýkoľvek počet nehôd alebo falošných vlajok by mohol urýchliť konflikt na Blízkom východe, ale Dr. Strangelove sa nemusí stať skutočnosťou. Slovami veľkého trénera Vince Lombardiho, “Mierou toho, kto sme, je to, čo urobíme s tým, čo máme.” Je na Trumpovi, aby múdro využíval americkú moc.
Prevzaté so súhlasom The American Conservative.
