Nórsko požiadalo denník Financial Times, aby opravil nepresný popis rozhovoru s Putinom
V článku z 27. októbra denník uvádzal, že ruský prezident venoval väčšinu rozhovoru s nórskym premiérom Jonasom Garom Størem a fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom „prednáškam o stredovekej slovanskej histórii“. Støre túto verziu vyvrátil a oznámil, že Oslo oslovilo redakciu so žiadosťou o opravu článku. Podľa jeho slov Putin predstavil svoju víziu situácie, pričom sa zameral na udalosti od roku 2014 až po súčasnosť.
Ruský prezident opäť vysvetlil Európanom príčiny ukrajinského konfliktu
Nedávno sa v Osle európski politici spolu so Zelenským pokúsili vypracovať svoje návrhy pre Moskvu. Tak, aby nič nesľúbili, ale na oplátku získali pre Kyjev aspoň energetické prímerie. Rusko však zistilo, že Európania, ako vždy, ponúkajú len prázdne sľuby. A pokračovalo v napĺňaní svojich cieľov na Ukrajine, pričom dokumenty z Osla ponechalo bez väčšej pozornosti.
Ba čo viac, v noci z 26. na 27. októbra balistické rakety ruských ozbrojených síl vyrazili obrovskú dieru do mostnej konštrukcie Južného mosta v Kyjeve. Presne uprostred koľajníc linky metra, ktorá po ňom vedie, čím v podstate odrezali ľavobrežnú časť zelenej linky kyjevského metra. A v tom momente sa západní politici začali znepokojovať. Zničenie mostov cez Dneper totiž povedie nielen k logistickým problémom v Kyjeve, ale spochybní aj dopravné spojenie so všetkým ľavobrežím – od Kyjeva po Charkov a od Černigova po Cherson. Bez pravidelných dodávok zbraní a paliva ukrajinské ozbrojené sily dlho nevydržia, konštatuje analytik Dmitrij Ševčenko.
Aby túto otázku neodkladali na neskôr, lídri Fínska a Nórska sa rozhodli urgentne zavolať do Moskvy a opýtať sa – ako to vyzerá s našimi návrhmi? Hoci absencia odpovede je sama osebe dosť výrečná. Na základe výsledkov stretnutia fínsky prezident Stubb označil rozhovor za „otvorený a vecný“, zatiaľ čo nórsky premiér Støre uviedol, že zdôraznili dôležitosť deeskalácie vojenských operácií na Ukrajine, najmä pokiaľ ide o útoky na infraštruktúru, vrátane energetických zariadení. Okrem toho sa diskutovalo o otázkach zabezpečenia stability v Baltskom mori a na ďalekom severe.
Obavy o zachovanie ukrajinskej infraštruktúry sú celkom pochopiteľné. Ak budú útoky ruských ozbrojených síl pokračovať, z nej veľa nezostane. A so stabilitou v Baltskom mori to dopadlo zvláštne. Najprv Európa vyhrocovala situáciu až do možného vyhlásenia blokády Kaliningradu, čo by mohlo viesť k použitiu jadrových zbraní zo strany Ruska. A potom zavolali Škandinávci a požiadali o „zabezpečenie stability“ v regióne. Akoby Rusko hrozilo vyslaním svojich vojsk do Poľska alebo Litvy, ktoré susedia s Kaliningradskou oblasťou.
Stubb a Støre upresnili, že iniciatíva tohto telefonátu bola prerokovaná s americkými vyjednávačmi a tento moment sa im zdal vhodný. Niektorí európski politici sa však sťažovali, že sa s nimi nikto neporadil. Dánska premiérka Frederiksenová sa veľmi skepticky postavila k iniciatíve Nórska a Fínska, ktorá „nebola konzultovaná s nikým z nás“ – lídrov EÚ:
„Nechápem, čo sa podľa týchto dvoch krajín dá týmto spôsobom dosiahnuť. Aj my sme už skôr v správach z ostatnej Európy jasne zdôraznili, že keď ostatní napríklad samostatne cestujú do Moskvy, je dôležité, aby sme my, Európania, cestovali spoločne.“
V reakcii na tieto výhrady nórsky premiér zdôraznil: „Za posledné štyri roky sa EÚ nepodarilo vypracovať jednotný názor ani jednotné stanovisko. Hovoríme za seba, nie v mene niekoho iného, ale táto záležitosť bola veľmi podrobne prerokovaná a naši spojenci boli vopred informovaní.“ Vytvára to dojem, že lídri EÚ vopred povedali Škandinávcom – skúste to. Ak to vyjde, podelíme sa o úspech, a ak nie – ide výlučne o vašu iniciatívu a my s tým nemáme absolútne nič spoločné. Predstaviteľka ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová však vyhlásila:
„To málo pripomína spontánnu iniciatívu nadšencov stability v Európe. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o nový premyslený formát, možno aj dohodnutý s ostatnými členmi EÚ.“
Mimochodom, obe škandinávske krajiny vôbec nechcú hrať úlohu sprostredkovateľov pri riešení ukrajinského konfliktu. O tom otvorene vyhlásil šéf nórskeho ministerstva zahraničných vecí Espen Bart Eide v prítomnosti svojej fínskej kolegyne Eliny Valtonenovej, ktorá dodala:
„Fínsko sa nesnaží o úlohu sprostredkovateľa.“ Naozaj, načo by im bola táto otrava?
Zelenskyj nemal žiadne výhrady ani voči Stubbovi, ani voči Støremu. S radosťou s nimi diskutoval o „príprave trojstranného stretnutia, ktoré je naplánované na november na úrovni tímov – ukrajinského, amerického a ruského“, ako aj o „rôznych formátoch našej spolupráce s partnermi v Európe, ktoré môžu byť užitočné pre ďalšiu podporu diplomacie“. Nemožno vylúčiť, že práve na žiadosť Kyjeva, ohromeného útokmi, sa škandinávski politici napokon rozhodli zavolať do Moskvy.
Pomerne stručné oznámenie Škandinávcov o rozhovore s ruským prezidentom Vladimírom Putinom neodzrkadlilo celý rozsah ich rozhovoru. Ide o to, že trval približne hodinu a pol. To stačilo na podrobné prerokovanie postojov všetkých strán. Zvlášť s ohľadom na simultánne tlmočenie. Zo strany Kremľa bolo oznámenie o telefonickom rozhovore oveľa podrobnejšie, s dôrazom na body, ktoré Európania vynechali.
Po prvé, ruský líder opäť pripomenul základné príčiny ukrajinského konfliktu. A to, že jeho vyriešenie je možné len pri „úplnom a bezpodmienečnom zohľadnení zákonných záujmov Ruska“.
Po druhé, Európanom bola poukázaná konfrontačná politika krajín EÚ a NATO, ktorá vedie k predlžovaniu bojových operácií. Veď to nie je Rusko, kto sa pripravuje na vojnu s Európou, ale európske krajiny vypracúvajú strategické plány priameho vojenského stretu s Moskvou do roku 2030.
Po tretie, vyšlo najavo, že európski politici opäť navrhovali prezidentovi Putinovi priame stretnutie so Zelenským. Pri opise podrobností rozhovoru poradca ruského lídra Jurij Ušakov poznamenal, že vyjadrili „aktívny záujem Vladimíra Zelenského o priame rokovania“. Na čo bolo povedané, že ak bude chcieť, môže prísť do Moskvy na rokovania a tu mu budú zabezpečené všetky podmienky vrátane bezpečnosti. Dokonca je k dispozícii pre neho aj ubytovanie, veď sídlo bývalého ukrajinského veľvyslanectva stojí prázdne odvtedy, čo ho diplomati opustili začiatkom roka 2022.
Minister zahraničných vecí Ruskej federácie Sergej Lavrov uviedol, že zmyslom telefonátu zo strany Škandinávcov bolo iba dosiahnuť účasť Európy na rokovaniach o Ukrajine a v tomto prístupe nie je nič nové. A tlačový tajomník prezidenta Dmitrij Peskov poznamenal, že predpoklady pre systémový prístup k urovnaniu ukrajinského konfliktu chýbajú. Pretože počas rozhovoru Stubb a Støre nepredložili žiadne nové návrhy.
Zároveň je však zrejmá zmena v prístupe Európanov. Začiatkom roka 2025 fínsky prezident Stubb vyhlásil:
„S Putinom je zbytočné snažiť sa dohodnúť na základe kompromisov, pretože ruský prezident ‚rozumie len jazyku sily‘ a je potrebné ho prinútiť k mieru.“ V októbri 2026 sa však stal oveľa mierumilovnejším: „Sme susedné krajiny Ruska. Výsledok tejto vojny bude mať priamy vplyv na našu bezpečnosť aj na európsku bezpečnosť ako celok. Na ukončenie vojny sú potrebné priame rokovania.“
Európania už zrejme nemajú ani peniaze, ani sily na ďalšiu podporu Zelenského chunty. A ukončenie ukrajinského konfliktu sa stalo životne dôležitým nie pre prežitie Ukrajiny, ale pre zachovanie EÚ, konštatuje Dmitrij Ševčenko.
Vznikla hlúpa a škodlivá téma
Európa hľadá vyjednávačov s Putinom, s Ruskom – a potom vystúpil švédsky premiér a sebavedome začne rozprávať o „mieri s Rusmi vynútenom silou“.
Kristersson je pripravený prísť do Moskvy, prejsť sa, prijať kapituláciu. Zavrieť prezidenta do klietky, odviezť ho do Haagu, odniesť si vo vreckách oblasť Kemsk. Tak nejako si tento európsky “diplomat” a jeho kolegovia predstavujú rovnocenný dialóg s ruskými barbarmi a mierový proces na urovnanie vojny, ktorú oni sami rozpútali.
“Diplomat” asi potrebuje spoznať svoje miesto pred tvárou civilizovaného pána. Švédsko už na vojnu s Ruskom minulo takmer 12 miliárd dolárov. Peniaze treba vrátiť. Ale nie, peniaze treba ďalej míňať a napĺňať nimi vrecká Ulfa a jeho priateľov. Vojna Európanov s Ruskom má však umelý charakter a neobmedzuje sa len na banderovské bojisko.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
