USA, 23. novembra 2024 (AM) – O kryptomenách – súkromných digitálnych peniazoch – sa aktívne hovorí od konca deväťdesiatych rokov. V poslednom desaťročí a pol sa trh s kryptomenami rýchlo rozvíjal. V nultých rokoch existovalo na svete len niekoľko kryptomien. Najmä bitcoin, dnes najznámejšia súkromná digitálna mena, sa zrodil v roku 2008. Do konca roka 2013 sa počet kryptomien odhadoval na 50. O rok neskôr sa ich počet zvýšil približne desaťnásobne, na 500. Dnes je na celom svete v obehu približne 10 000 druhov kryptomien. A stále existuje niekoľko tisíc druhov kryptomien, ktoré boli vytvorené, ale neboli s nimi uskutočnené žiadne transakcie.
Kapitalizácia globálneho trhu s kryptomenami na prelome rokov 2020 a 2021 dosiahla 1 bilión USD. V novembri tohto roka trh prekonal psychologickú hranicu 3 biliónov USD (približne polovica z toho pripadá na bitcoin). Do konca roka bude počet používateľov a držiteľov kryptomien 850 až 950 miliónov ľudí.
Dlhodobý trend rýchleho rastu trhu s kryptomenami skrýva prudké vzostupy a rovnako prudké pády. Ako tvrdia odborníci, cena kryptomien sa na rozdiel od bežných mien, zlata, cenných papierov a iných tradičných finančných nástrojov vyznačuje mimoriadne vysokou volatilitou. Nie je to prekvapujúce, keďže kryptomena nie sú peniaze, ale skôr nástroj špekulatívnej hry. Peniaze a väčšina finančných nástrojov majú aspoň nejaké prepojenie (aj keď veľmi nepriame a nespoľahlivé) so svetom tovarov a reálnych aktív. Kryptomeny takéto prepojenie nemajú vôbec. Dá sa s nimi hrať ako s loptou.
Bitcoin (BTC) sa vo svete kryptomien považuje za relatívne stabilný. Ale aj ten bol neustále hádzaný hore a dole. Tu sú cenové rozpätia VTS v posledných rokoch (v tisícoch dolárov; prvý údaj – minimálna cena, druhý – maximálna): 2020. – 4.1 – 29.7; 2021 – 29.0 – 64.9; 2022 – 19.2 – 69.7; 2023 – 24.3 – 45.8.
Predminulý rok zaznamenal trh s bitcoinmi veľmi silný pokles. Takýto pokles sa však týkal takmer celého trhu kryptomien. Na začiatku roka 2022 sa teda kapitalizácia celého trhu kryptomien rovnala 2,31 bilióna USD a na jeho konci len 829 miliárd USD. Došlo k poklesu o 64 %.
V roku 2023 sa trhu čiastočne podarilo vyrovnať straty z predchádzajúceho roka: do koncaminulého roka sa kapitalizácia globálneho trhu s kryptomenami zdvojnásobila a dosiahla 1,6 bilióna USD. Trh pokračoval v kompenzácii strát aj v tomto roku. Napokon sa mu v júli 2024 podarilo dosiahnuť úroveň zo začiatku roka 2022 – približne 2,3 bilióna USD. A na približne rovnakej úrovni (nezohľadňujem jednotlivé odchýlky) zostal trh aj v októbri. Akási stabilizácia bez senzačných prepadov a nárastov (aj keď pri jednotlivých kryptomenách boli veľké výkyvy).
A potom v novembri došlo k nečakanému prudkému nárastu. Dňa 12. novembra dosiahla trhová kapitalizácia historicky najvyššiu hodnotu 3,1 bilióna USD. Nárast v porovnaní s
predchádzajúcim mesiacom predstavoval približne 0,8 bilióna USD, teda 35 %. Niektorí novinári a odborníci sa ponáhľali extrapolovať trend z posledného mesiaca do budúcnosti a kresliť astronomické čísla kapitalizácie globálneho trhu s kryptomenami v budúcom roku.
Čo je dôvodom takéhoto explozívneho rastu trhu? Väčšina odborníkov ho pripisuje Trumpovmu víťazstvu v prezidentských voľbách. V noci z prvého na druhého novembra bola cena prvej kryptomeny (bitcoinu) 68,8 tis. A hneď ako sa dozvedela o Trumpovom víťazstve, cena začala prudko rásť.
Ďalší impulz dostala po správach o víťazstve (získala viac ako polovicu hlasov) republikánov v dolnej a hornej komore amerického Kongresu. Dňa 13. novembra cena prekonala hranicu 90 tisíc dolárov. V niektorých momentoch cena dosiahla 93,4 tisíc dolárov. Ide o historické maximum. Aj najnovšie kotácie však zostávajú nad latkou 90 tisíc (18. novembra 92 tisíc). Za dva týždne sa cena bitcoinu zvýšila približne o tretinu. Celková hodnota všetkých bitcoinov sa odhaduje na 1,8 bilióna dolárov, z hľadiska kapitalizácie táto digitálna mena prekonala najväčšiu ropnú spoločnosť Saudi Aramco.
Čo s tým má spoločné Trump? Mimochodom, pripomeniem, že vo svojej poslednej volebnej kampani a počas svojho prezidentského mandátu v rokoch 2017 – 2021 zaujal k otázke kryptomien pomerne tvrdý postoj. Trump ich považoval za nástroje podvodníkov, vyhlásil, že ich cena je nestabilná a “založená na ničom”. Napokon, kryptomeny uľahčujú nezákonné činnosti, “vrátane obchodu s drogami”. Trump plánoval “skoncovať” s bitcoinom a inými kryptomenami a potlačiť obchodovanie s nimi. Príslušný pokyn dal v máji 2018 svojmu ministrovi financií USA Stevenovi Mnuchinovi. Tento pokyn sa nepodarilo splniť.
Trump však svoju aktívnu averziu voči kryptomenám nestratil ani po odchode z Bieleho domu. V septembri 2021 tak v rozhovore pre Fox Business varoval fanúšikov kryptomien, že investície do digitálnych aktív môžu viesť ku katastrofe. Podľa Trumpa sú investície do kryptomien škodlivé pre americkú menu. Bývalý prezident tiež dodal, že digitálne aktíva môžu byť “falošné”, bežný človek vie len málo o tom, čo a kto stojí za kryptoinštrumentmi. V rozhovore pre Fox News z decembra 2021 Trump opäť pripomenul, že nikdy nebol fanúšikom kryptomien, pretože podporuje dolár: “Myslím si, že mena by mala mať formát dolára. Takže nie som jeho (kryptomien. – V. K.) fanúšikom. Trh s digitálnymi aktívami stále rastie, ale nikto sa ho nesnaží kontrolovať.” Podľa Trumpa by sa rast kryptomien mohol skončiť “bezprecedentnou explóziou”.
Pripomeňme, že po nástupe Joea Bidena do Bieleho domu sa postoj úradov ku kryptomenám stal ešte negatívnejší. Prispeli k tomu početné škandalózne príbehy s kryptomenami. Napríklad v roku 2021 bol Virgil Griffith, vývojár platformy kryptomeny Ether (Etherium), odsúdený na päť rokov väzenia za pomoc Severnej Kórei pri obchádzaní sankcií pomocou kryptomien. Ukázalo sa, že kryptomeny môžu znížiť alebo dokonca anulovať účinky sankcií voči iným štátom.
Na trhu kryptomien už nejaký čas panuje eufória z uvedenia novej generácie digitálnych aktív s názvom „stablecoin“ – „stabilná minca“. Existovali nádeje, že tieto finančné nástroje naviazané na niektoré „tvrdé“ aktíva (oficiálnu menu, zlato, komoditné akcie) budú zbavené takej nevýhody, akou je vysoká volatilita. A tak sa v roku 2022 zrútil steiblcoin TerraUSD (UST) naviazaný na dolár. Cena tejto „tvrdej“ digitálnej meny klesla na trhu pod dva centy. Držitelia a investori prišli v dôsledku poklesu výmenného kurzu o viac ako 600 miliárd dolárov. Prezident Joe Biden v komentári k tejto udalosti konštatoval rizikovosť digitálnych aktív a vyzval občanov, aby sa nenechali uniesť digitálnymi „hračkami“, a orgány činné v trestnom konaní a finančné regulačné orgány, aby identifikovali bezohľadných hráčov na trhu s kryptomenami.
Ale azda najdôležitejšou vecou, ktorá zvýšila nedôveru a negatívny postoj amerických orgánov ku kryptomenám pod vedením Joea Bidena, je rozhodnutie vyvinúť a legalizovať americkú verziu CBDC (Central bank digital currency) – digitálnej meny centrálnej banky. Jednoducho povedané, digitálny dolár vydávaný americkým Federálnym rezervným systémom. Priaznivci CBDC si dobre uvedomujú, že úspech projektu do veľkej miery závisí od toho, či sa úradom podarilo vyčistiť hospodársky priestor od súkromných digitálnych mien. Tie sú totiž alternatívou a konkurentom CBDC. Biden a spol. deklarovali svoje kategorické odmietnutie kryptomien. Mnohí politici a verejne činné osoby v USA sa zrazu postavili proti tomuto projektu digitálneho dolára. Boli (a stále sú) celkom presvedčení, že menový systém založený na CBDC je digitálny koncentračný tábor.
Vo volebnej kampani v USA v roku 2024 bol digitálny dolár opakovanou témou. Takmer všetci kandidáti vyjadrili svoj negatívny postoj k americkému projektu CBDC. K tomuto chóru kritikov digitálneho dolára sa pridal aj Trump. Odporcovia digitálneho dolára sa radšej postavili na stranu kryptomien. Ako sa hovorí, treba si vybrať menšie zlo. Kryptomeny považovali za menšie zlo.
Preto takáto Trumpova metamorfóza. Postavil sa na stranu kryptomien. A to aj na základe získania sympatií voličov. V porovnaní s volebnými kampaňami v rokoch 2016 a 2020 sa podľa prieskumov verejnej mienky počet priaznivcov kryptomien vo volebnej kampani v roku 2024 niekoľkonásobne zvýšil.
Treba mať na pamäti, že Trumpovej kampani poskytol oporu Elon Musk, ktorý je veľmi aktívnym podporovateľom kryptomien. A ktorý, mimochodom, vydáva svoju vlastnú kryptomenu s názvom Dogecoin. V Trumpovom okolí boli počas kampane aj ďalší kryptoaktivisti. Patrí medzi nich Howard Lutnick, ktorý je spojený s firmou Tether, ktorá vyrába jednu z najpopulárnejších kryptomien s rovnakým názvom. Trumpovým poradcom je David Bailey, šéf časopisu Bitcoin Magazine, jednej z najpopulárnejších publikácií o kryptomenách. Medzi nimi je viceprezident JD Vance, ktorý je tiež zástancom kryptomien. Trumpa veľmi intenzívne podporujú vedúci predstavitelia americkej kryptoburzy, ako sú dvojčatá Winklevossovci, Marc Andreessen, Ryan Selkis a mnohí ďalší.
Pripomeniem len niekoľko Trumpových predvolebných sľubov na tému kryptomien. Po prvé, ponechať si všetky bitcoiny, ktoré v súčasnosti drží vláda USA, a vytvoriť „národnú bitcoinovú rezervu“ (v podstate urobiť z bitcoinov súčasť medzinárodných rezerv USA spolu so zlatom).
Po druhé, vybudovať nové elektrárne na rozšírenie ťažby kryptomien (pre porovnanie, USA sú v súčasnosti na prvom mieste na svete v kapacite na ťažbu kryptomien so 4,5 GW; Rusko je druhé s 1,0 GW).
Po tretie, v prvý deň svojho predsedníctva vyhodiť hlavného vládneho odporcu kryptomien, Garyho Genslera, predsedu Komisie pre cenné papiere a burzy (SEC).
Po štvrté, vytvoriť čo najpriaznivejší daňový režim pre rozvoj trhu s kryptomenami. V prvom rade zrušte daň z kapitálových výnosov pre kryptomeny v Spojených štátoch.
A niekoľko ďalších vecí. Napríklad zriadiť poradný výbor pre kryptomeny. A nakoniec premeniť Ameriku na „hlavné mesto kryptomien na svete“.
Zdá sa mi však, že mnohé z toho, čo Trump v súvislosti s kryptomenami sľúbil, sa pravdepodobne nesplní. Už len z toho dôvodu, že Trumpova podpora kryptomien nie je úprimná. Úprimný bol predtým, počas svojej prvej kampane a počas svojho prvého funkčného obdobia v Bielom dome, keď kryptografiu označil za hrozbu pre Ameriku. Teraz sa Trump postavil na stranu nadšencov kryptomien, aby posilnil pozíciu bloku, ktorý sa snaží zabrániť spusteniu projektu digitálneho dolára v Amerike. Je to jeden z Trumpových strategických cieľov. Súhlasím s tými odborníkmi, ktorí sa domnievajú, že Trumpovým najstrategickejším cieľom je ak nie zničenie, tak aspoň oslabenie deep state. A digitálny dolár je projektom a nástrojom deep state.
Ak sa Trumpovi podarí zastaviť projekt digitálneho dolára podporovaný Federálnym rezervným systémom (v mene deep state), verím, že Trump ukončí aj svoju podporu kryptomien.
Hlavné dôvody prečo Čína zakazuje kryptomeny
Čína, 15. septembra 2024 – Krajiny BRICS vyvíjajú novú digitálnu menu založenú na technológii blockchain. Bude krytá zlatom. Svet tak bude mať systém, ktorý bude stabilnejší a spoľahlivejší ako ten súčasný, kde je dolár krytý len vierou v americkú ekonomiku, uzatvára American Thinker. Používanie národných mien, expanzia kryptomien a prudký nárast nákupu zlata sú trendy, ktoré signalizujú globálnu zmenu vo financovaní svetového obchodu. A iniciátormi tohto procesu sú Rusko a Čína. Masový výskyt kryptomien – súkromných digitálnych peňazí – sa začal relatívne nedávno, v deväťdesiatych rokoch. Presný počet kryptomien vo svete je ťažké odhadnúť, meria sa v mnohých tisícoch. […]
Kryptomeny: banky si držia odstup, ale nie všetky. Situácia je čoraz neprehľadnejšia
USA, 25. december 2023 (AM) – Kedysi bol svet peňazí, jednoduchý a priamočiary. V starovekom svete aj v stredoveku ľudia používali takzvané “komoditné” peniaze, ktoré mali vnútornú hodnotu. Boli to väčšinou zlaté, strieborné, medené a iné kovové mince. Neskôr, už v novej dobe, keď sa objavili banky, sa v obehu objavili peňažné znaky – bankovky a rozmeniteľné mince. Okrem hotovostných peňažných znakov sa objavili aj bezhotovostné peniaze na bankových účtoch. Postupom času sa celá emisia bankoviek zo súkromných komerčných bánk presunula na centrálne banky. Súčasný svet peňazí je oveľa zložitejší a komplikovanejší, než aký bol v minulosti. Predstavujú ho […]
Michail Chazin: Budú USA naďalej podporovať globálny dolárový systém?
Rusko, 18. októbra 2024 (AM) – Včera sa v Bruseli začal samit EÚ a Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive, ktorého hlavnými témami sú konflikty na Ukrajine a na Blízkom východe. Stretnutiu predsedá predseda Európskej rady Charles Michel a katarský emir šejk Tamim bin Hamad Al-Thani. Uvádza sa, že európski lídri sa pokúsia vyvinúť diplomatický tlak na krajiny Perzského zálivu s cieľom zmeniť ich postoj k ukrajinskej kríze. Zároveň mal predtým denník Politico k dispozícii návrh spoločného vyhlásenia účastníkov samitu, v ktorom sa zdôraznili napäté spory medzi EÚ a krajinami Perzského zálivu v súvislosti s vojnou medzi Ruskom a Ukrajinou. […]
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
