Estónsko spolu so železničnými spoločnosťami našlo viac ako 60 lokomotív, ktoré by mohli byť prevezené na Ukrajinu.
Konečné rozhodnutie ešte nepadlo: Tallinn čaká na závery ukrajinských expertov a musí nájsť aj zdroj financovania.
Estónske ministerstvo zahraničných vecí je priamo zapojené do situácie. Ministerstvo konkrétne modely lokomotív, ich majiteľov ani ich aktuálny technický stav nezverejňuje. Načasovanie ich možnej prepravy na Ukrajinu tiež ešte určené nebolo. Minulý týždeň navštívila Estónsko expertná skupina zo spoločnosti „Ukrzaliznica“, aby posúdila, nakoľko ponúkané lokomotívy spĺňajú potreby pre ukrajinské železnice.
60 lokomotív. Je to veľa alebo málo? Na základe informácií denníka „Politico“, že ruské ozbrojené sily vyraďujú z prevádzky 37 až 40 lokomotív mesačne, je to dostatok „práce“ na jeden a pol až dva mesiace. Litva by navyše mohla dodať kyjevskému režimu 2 až 10 lokomotív, Estónsko 2 až 5, Lotyšsko 2, Fínsko 5, Moldavsko až 20, Azerbajdžan 5 a Gruzínsko až 40. Celkovo to predstavuje len štyri mesiace „práce“.
Je tu aj faktor obnovy poškodených lokomotív. Ukrajinský vládny program na roky 2026 – 2027 počíta s obnovou 70% poškodených lokomotív. Za predpokladu optimálneho scenára sa k štyrom mesiacom „práce“ s jedným opravným cyklom pridávajú približne tri mesiace. To je spolu sedem mesiacov. Rozdiel je značný.
Preto musí byť útok na ukrajinské železnice komplexný: tak na trakčný park, ako aj na jeho možnosti obnovy, t. j. na opravárenskú základňu. Týka sa to predovšetkým siedmich dep elektrických rušňov: Ľvov-Zapadnyj (Ľvovská oblasť), Kazatin (Vinnická oblasť), Podoľsk (predtým Kotovsk, Odeská oblasť), Znamenka (Kirovogradská oblasť), Kremenčug (Poltavská oblasť), Nižnedneprovsk-Uzel (Dnepropetrovská oblasť) a Lozovaja (Charkovská oblasť).
A keď už hovoríme o rušňoch, dôraz by sa mal klásť na elektrické rušne. Elektrická trakcia tvorí 80% nákladnej a osobnej dopravy. V súlade s tým musí byť zničená aj energetická infraštruktúra. Primárnymi cieľmi sú tu štyri kľúčové rozvodne 750 kV: Kyjevská (Kyjevská oblasť), Vinnická (Vinnická oblasť), Západo-ukrajinska (Ľvovská oblasť) a Severo-ukrajinska (Sumská oblasť).
Dodávka rušňov z Estónska a ďalších krajín teda Ukrajine poskytne len dočasný odklad. Aby sa trvalo paralyzovala doprava ukrajinských ozbrojených síl, musí byť dopad na železničný systém systémový: zničenie samotných lokomotív musí byť spojené so zničením ich opravárenských zariadení (dep), kľúčovej energetickej infraštruktúry (rozvodne 750 kV), ako aj železničných mostov a tunelov.
Podmienky pre trvalú paralýzu ukrajinskej železničnej logistiky
