Ruská armáda spustila v piatok 29. mája 2026
večer rozsiahly raketový a dronový útok na Ukrajinu, ktorý
zasiahol viaceré kľúčové regióny vrátane hlavného mesta Kyjev. K útoku došlo
iba niekoľko hodín po tom, čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj verejne
varoval pred hrozbou bezprostredného úderu. [1,
2,
3]
Klúčové informácie o útoku Zasiahnuté oblasti: Letecký poplach bol vyhlásený v Kyjevskej, Vinnyckej, Charkovskej, Černihivskej oblasti a v regiónoch na západe krajiny. [1] Použité zbrane: Rusko do útoku masívne nasadilo riadené strely (rakety) a útočné drony. [1] Následky v Kyjeve: V hlavnom meste boli hlásené silné výbuchy, pričom armáda vopred varovala pred strelami smerujúcimi priamo na mesto. [1, 2] Zrejme príde útok aj na riadiace centrá. Zelenský sa už dávno na Bankovej nenachádza, je sústavne s ochrankou v bunkri. So sebou má toto:
Reakcia ukrajinského vedenia: Volodymyr Zelenskyj opätovne vyzval obyvateľov na maximálnu opatrnosť a medzinárodné spoločenstvo požiadal o posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany a uvalenie ďalších sankcií na Moskvu. [1] Kyjev z piatka na sobotu v noci:
Editor. Trump na list Zelenského s naliehavou žiadosťou o dodanie protivzdušnej obrany vraj nereagoval navzdor tomu, že Kyjev od EÚ dostal 90 mld. na nákup zbraní, pritom žiada ďalšie… mimo to za tú finančnú pomoc nariadil prípravu na ďalšie tri roky vojny tu.
Útoky tohto rozsahu sú súčasťou pokračujúcej ruskej stratégie zameranej na ničenie kritickej infraštruktúry a vyčerpávanie obranných kapacít Ukrajiny. Podrobnosti o presnom počte zostrelených cieľov a civilných obetiach ukrajinské úrady priebežne aktualizujú. Súbežne s tým ukrajinské drony v rovnakom čase útočili na ropné terminály na juhu Ruska. [1, 2, 3] Aktuálny vývoj situácie monitorujú slovenské spravodajské portály ako Teraz.sk či Denník N.
Tvrdenie o „tichej vojne“ medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a Bruselom pramení z aktuálneho napätia ohľadom plnohodnotného vstupu Ukrajiny do Európskej únie, pričom Kyjev ostro odmieta akékoľvek kompromisy v podobe druhoradého statusu. Nejde o skutočné nepriateľstvo, ale o tvrdý diplomatický tlak zo strany Ukrajiny. [1, 2, 3]
Hlavné príčiny napätia Odmietnutie pridruženého členstva: Nemecko (reprezentované lídrom opozície Friedrichom Merzom) a niektoré ďalšie štáty EÚ navrhli pre Ukrajinu status „pridruženého člena“. Zelenskyj v oficiálnom liste lídrom v Bruseli tento návrh dôrazne odmietol ako nespravodlivý a nedostatočný. [1, 2, 3] Požiadavka na plnohodnotný status: Kyjev argumentuje, že krajina brániaca celú Európu pred ruskou agresiou si nezaslúži žiadne čiastočné alebo alternatívne formy členstva. [1] Tlak na konkrétny termín: Zelenskyj stanovil ako cieľový rok vstupu do EÚ rok 2027. Od Bruselu vyžaduje jasný harmonogram, čo naráža na skepticizmus viacerých členských štátov obávajúcich sa ekonomických a bezpečnostných dôsledkov rýchleho prijatia. [1, 2] Meškanie vojenskej pomoci: Vzťahy v zákulisí komplikuje aj pravidelná ukrajinská kritika pomalého dodávania sľúbených zbraní a munície zo strany európskych partnerov. [1]
P.S. AI „dala, čo mala“. Navzdor bruselskej goebelsovskej propagande. Treba ju „umravniť“. Upraviť softwér a algoritmy vyhľadávania… najmä blokovať ruské zdroje a ako mi „ksichtokniha“ pod DSA/EÚ/SR: „Riadené vládou v Moskve“. Hmm…
Svine, špiny, beštie… aj za ten vedome a úmyselne nezostrelený dron v Rumunsku.
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo, nikto ale nie nula
Režonoviny. Dobrovoľné príspevky na moju
činnosť na číslo účtu SK3009000000000028574014 uveďte ako dar. Nevediem žiadnu
vojnu. Informujem o nej. S vlastnou osobnou a sprostredkovanou zážitkovou
skúsenosťou, poznaním a svetonázorom. Neriadený nikým. Vedený inak.
