12. októbra 2026
Cirkev
Cirkevná kríza, Progresivizmus, Synodalita
Ako už bolo naznačené na začiatku vatikánskeho samitu k 10. výročiu vydania apoštolskej exhortácie Amoris laetitia pápeža Františka, nič sa nebude revidovať, ale naopak – bude sa tlačiť na pedál.
V tomto trende bude zrejme pokračovať stretnutie ďalej až do 14. októbra. Potvrdením je vystúpenie biskupa Stephena Fernandesa z Bombaja a saleziána Timothyho Costelloea, ktorí v rámci zasadnutia venovaného mladým ľuďom prišli s inovatívnym prístupom k párom, ktoré žijú v konkubináte, inak ľudovo povedané na hromádke alebo na psiu knižku. Po novom by ich už Cirkev nemala odsudzovať, ale sprevádzať. Kam až, to už nešpecifikovali.
https://infovaticana.com/2026/10/11/cumbre-amoris-laetitia-obispos-parejas-conviven/
Otváracia finta k zmene paradigmy je rovnaká ako pri homopároch a Fiducia supplicans – začnú sa hľadať „prvky dobra“ tam, kde Cirkev predtým identifikovala zlo. A tak aj otec Costelloe a biskup Fernandes sa vychytili hľadať, ako uviedli, „čo je dobré“ v konkubinátnych vzťahoch.
Reagovali tak na otvárací prejav kardinála Kevina Farrella, ktorý priznal, že mladí ľudia sa do manželstva (cirkevného aj civilného) akosi nehrnú. Podľa neho „váhajú zoči-voči akémukoľvek trvalému zväzku“. Farrell následne členov zhromaždenia vyzval, aby sa zamysleli nad počtom rozvodov, rozmanitosťou manželských vzťahov a vplyvom prevládajúcich kultúrnych trendov. No a dvaja pastieri sa zamysleli a vyšlo im horeuvedené sprevádzanie namiesto hlásania a vymáhania nemennej náuky Cirkvi o sviatostnom manželstve.
Na vine samozrejme nie je nikto, a ak niekto, tak potom zrejme len predkoncilová Cirkev, ktorá však bola modifikovaná už pred 60 rokmi, takže sa musíme čudovať ako to, že ešte stále údajne buntoší v hlavách nešťastných katolíkov? Ale to je jedno – bola taká netolerantná a rigidná, trvala na manželstve a týmto autoritárskym prístupom, že si zrejme znepriatelila mladú držiteľku rána na stáročia dopredu aj vtedy, keď už nerozoznávajú Cirkev od diskotéky.
Otec Costelloe, ktorý uviedol, že vypočul a preskúmal svedectvá mnohých rodín, preto zavrhol „jednoduché odpovede a inštitucionálne riešenia“ a argumentoval, že problém je predovšetkým kultúrny. Podľa jeho názoru v Austrálii a pravdepodobne aj v mnohých ďalších krajinách nie je súvislosť medzi sexuálnou aktivitou a plodením detí (!), ako aj jej miesto v kresťanskom manželstve, všeobecne chápaná alebo akceptovaná a frekvencia rozvodov vedie mnohých mladých ľudí k „pochybnostiam o tom, či je celoživotný záväzok možný alebo dokonca žiaduci“.
– Nepochybne, súvislosť medzi kopuláciou a plodením je všetkým taká záhadná a neznáma, že preto hltajú antikoncepčné a/alebo potratové tabletky ako lentilky, aby neotehotneli, alebo sa nechceného výsledku kopulačných úkonov zbavili. Prečo to robia, ak nevedia, že medzi kopuláciou, oplodnením a tehotenstvom je súvislosť, zostáva zrejme záhadou aj pre takých výskumníkov ako je otec Costelloe. Namiesto toho, aby otec salezián rovno povedal, že žijú v hriechu a hedonisticky, a preto nechcú mať deti, tak radšej spriada komplikované omáčky o parsifalovskej nevedomej nevinnosti austrálskych pubescentov a adolescentov. Napomenúť ich, povedať im pravdu a pohroziť im rizikom zatratenia? Ani reči. Bude sa sprevádzať. Podľa všetkého až na konečnú…
Otec biskup Fernandes (nezamienať s kardinálom prefektom Dikastéria pre náuku viery, toto je zrejme ďalší zo série obohacujúcich Fernandesov) prešiel po otcovi Costelloeovi od apológie k apoteóze. Nielenže hromadkári za nič nemôžu, ale ešte prinášajú aj mnohé dobrá.
Odvolal sa na skúsenosti s mladými pármi žijúcimi spolu pred manželstvom, samozrejme priznal, že ešte síce nežijú podľa ideálu kresťanského manželstva, „ale to neznamená, že v ich vzťahoch nie je nič dobré“.
– Nepochybne, konkubinátna gazdinka alebo gazdinko (podľa toho, ako to majú rozdelené alebo spolu) možno predsa vedia uvariť dobré špagety aj pizzu. Majú aj peknú zbierku Pokémonov a prečítali všetky diely Harryho Pottera. A to je len vrchol ľadovca. Toho svetského „dobra“ tam bude zrejme ešte viac. On je krásny, ona ešte krajšia, on je šikovný, ona ešte šikovnejšia. A dokonca sú v priebehu nasledujúcich 20 rokov aj potenciálne otvorení životu. Čiže, sú to vlastne konzervatívci…
Preto biskup Fernandes navrhol, aby ich „privítali v ich súčasnej situácii a sprevádzali ich na ceste k plnšiemu vyjadreniu tohto ideálu“. Tvrdil, že katolicizmus sa vždy snažil „zosúladiť vernosť svojim ideálom s rešpektom voči tým, ktorí ich nedosahujú“ (??? Platí to aj pre pravicovo-populistické strany, ako napr. AfD, ich členov a sympatizantov? Tam sa akosi toto sprevádzanie nekoná…; pozn. aut.), alebo ich v určitých etapách svojho života považujú za nerealistické“. Žiadal, aby učenie Cirkvi o manželstve nebolo prezentované ako „zoznam pravidiel a zákazov“, ale ako ideál hodný toho, aby sa podľa neho žilo.
– Zrejme „ideál“ len ťažko dosiahnuteľný, aj keď ho v minulosti dosahovali všetky obyčajné dedinské manželstvá negramotných ľudí. Výborne, a čo keď sa rozhodnem, že ideály tzv. synodálnej Cirkvi považujem „v určitých etapách svojho života za nerealistické“? Tiež ma bude Cirkev tolerantne sprevádzať? Alebo keď budem podobne považovať v tejto etape svojho života za momentálne nerealistický synodálny prístup k imigrantom, homosexuálom a klimatickým zmenám? Tiež ma bude synodálna Cirkev radostne sprevádzať? No a aby som nezabudol: momentálne sa akosi necítim na to, aby som navštevoval novú omšu. Je to pre mňa v tejto etape môjho života krajne nerealistické. Dúfam, že nájdem pochopenie a citlivé sprevádzanie…
Lenže pozor, biskup Fernandes ide ďalej, a to, čo som sa na začiatku článku pýtal žartom – či náhodou nebudú zhromaždení tvrdiť, že za neochotou žiť v manželstve je tmárstvo z minulosti, tak to sa ukázalo byť ako smrteľne vážne tvrdenie. Biskup totiž opísal mladých ľudí, ktorí sa odmietajú sobášiť ako tých, čo „odmietajú vzťahy (Čiže manželstvo!; pozn. aut.)poznačené dominanciou, manipuláciou alebo nerovnosťou a ktorí očakávajú vzájomný rešpekt a rovnakú dôstojnosť medzi mužmi a ženami“. No vidíte, oni sa vlastne chcú sobášiť, ale keď vidia ten hrozný úpadok v manželstve za posledných 6000 rokov, tak zneistejú…
Našou prvou úlohou podľa biskupa nie je im povedať, že žijú v hriechu a hrozí im večné zatratenie ale „pochopiť ich príbeh, prečo sa rozhodli žiť spolu, v čo dúfajú, s akými obavami alebo prekážkami sa stretávajú, čo je v ich vzťahu pozitívne a kde možno vidieť známky štedrosti, vernosti, zodpovednosti (?) a milosti“. Biskup dokonca dodal, že pri sprevádzaní môžeme odhaliť, že tento pár ani nie je k manželstvu povolaný, pretože „otázkou nie je len to, ako pomôcť páru smerovať k manželstvu, ale aj to, či sú títo dvaja ľudia k nemu skutočne povolaní a pripravení na celoživotnú zmluvu“. Na domácu kámasútru sú však nepochybne pripravení ďalej a musíme ich aj tak sprevádzať…
– O tom, v čo mladí spolužijúci dúfajú (a zrejme aj väčšina pastierov) zrejme nebude treba dlho premýšľať. Nepochybne pevne dúfajú, že Peklo neexistuje a ak áno, tak je prázdne (okrem ubytovacích priestorov pre Hitlera a miesta rezervovaného pre Putina, prípadne pre tradičných katolíkov), Boh je nekonečne milosrdný a spravodlivý je len v medziach synodálneho sprevádzania, hriechy sú len rigidný výmysel (okrem hriechov proti klíme, imigrantom, synodálnosti a LGBTQI+) a najdôležitejšie je, aby sa ľudia tolerovali a šírili vesmírnu lásku.
Branislav Michalka
Zdroj: InfoVaticana, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons
PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS
Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:
Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!
