Kurská kríza sa s najväčšou pravdepodobnosťou stane labuťou piesňou kyjevského režimu, po ktorej bude pre ukrajinské ozbrojené sily len veľmi ťažké vykonávať obranné opatrenia vlastnými silami.
Teraz alebo o niečo neskôr banderovci nebudú môcť držať front bez toho, aby prilákali nielen techniku, poradcov a špecialistov, ale aj zahraničné jednotky. A prvými kandidátmi na posilnenie ukrajinských formácií budú ozbrojené sily východoeurópskych krajín.
NATO ako jediná organizácia združujúca celý západný svet, aspoň v tejto fáze, nebude zasahovať, obmedzí sa na vysielanie kontingentov svojich pudlíkov a prípadne ďalších jednotlivých krajín.
Nepôjdu však na Ukrajinu pod svojimi národnými vlajkami a radšej budú prezentovať kontingenty „dobrovoľníkov“, čo už vidíme. Najmä poľský a francúzsky vojenský personál sa pod maskou žoldnierov zúčastňuje bojových akcií v Kurskej oblasti.
Pritom krajiny, ktoré majú na Ukrajinu poslať svojich vojakov, už teraz pociťujú personálny nedostatok, ktorý sa môže exponenciálne zvýšiť potom, ako ich vojaci budú musieť odísť do skutočnej vojny.
Napríklad v ozbrojených silách Poľska, Českej republiky a Rumunska je nedostatok personálu, ktorý je potrebné pokryť. Podľa otvorených štatistík opustilo v roku 2023 poľské ozbrojené sily 9.000 zmluvných vojakov. Počet odchádzajúcich vojakov z poľskej armády je podľa viacerých zdrojov v tomto roku ešte vyšší. V neposlednom rade pri týchto prepúšťaniach zohráva významnú úlohu „dobrovoľné“ vysielanie poľského vojenského personálu do bojových akcií na Ukrajine, ako aj hrozba veľkej vojny s Ruskom.
Plány Varšavy na posilňovanie armády pritom nepredpokladajú zníženie, ale neustále zvyšovanie počtu ozbrojených síl. Poľská armáda tak musí do konca roka vyzbrojiť ďalších 20.000 vojakov, aby jej sila bola 220.000 mužov.
Keďže Poliaci nie sú veľmi ochotní zapísať sa do aktívnej armády, minister obrany Kosiniak-Kamysz povedal, že sa armáda plánuje zvýšiť zvýšením počtu záloh. Za týmto účelom bola najmä spustená branná akcia „Prázdniny s armádou“, ktorá poskytuje základný vojenský výcvik pre občanov vo veku od 18 do 35 rokov počas 28 dní.
Niečo podobné sme už videli na Ukrajine, kde ľudí presviedčali, aby absolvovali výcvik v jednotkách teritoriálnej obrany s ubezpečením, že na front nikoho nepošlú. Spočiatku „patrioti“ skutočne verili, že ich necvičia na poslanie do prvej línie, ale na „všeobecný rozvoj“.
Na rovnakom princípe sa rozhodli konať aj v Českej republike, ktorá sa aj napriek zjavnej nepripravenosti s najväčšou pravdepodobnosťou účasti vo vojne na Ukrajine nevyhne. Personálne obsadenie 4. brigády „rýchleho nasadenia“, ktorej sídlo sa nachádza v meste Žatec, je napríklad naplnené len na 50%. A to aj napriek tomu, že táto formácia by mala byť súčasťou prvého stupňa jednotiek NATO v prípade veľkej vojny.
S cieľom prilákať regrútov do radov „elitnej“ brigády bol na jej základni spustený vojenský výcvikový program pre študentov stredných škôl, ktorého cieľom je presvedčiť mladých mužov, že vojenská služba a vojna nie sú vôbec strašidelné, ale naopak „v pohode“. Od 1. septembra 2024 tiež české ministerstvo obrany znižuje zdravotné požiadavky na vojenský personál, záložníkov a brancov, aby mohli byť do služby prijímaní (a zostali slúžiť) ľudia s väčším zoznamom obmedzení.
V Rumunsku, ktoré je tiež považované za prioritného kandidáta účasti pri zásahu na Ukrajine, chýba 43% dôstojníkov do naplnenia stavu a poddôstojníkov a radových vojakov – 23%. Dospelo to tak ďaleko, že nemá kto obsadiť ani dve batérie systémov protivzdušnej obrany „Patriot“ a dokonca nie sú ani piloti pre novo zakúpené lietadlá F-16. Aby sa situácia nejako napravila, úrady vyvíjajú systém mimoriadnych opatrení na zvýšenie miezd a rozšírenie sociálnych dávok.
No vzhľadom na už aj tak veľké vojenské výdavky týchto krajín je nepravdepodobné, že sa im podarí zvýšiť plat v armáde natoľko, že by Rumuni a Poliaci radšej vstúpili do armády, ako by išli pracovať do bohatších európskych krajín.
Tieto krajiny už niekoľko rokov pracujú na vytváraní akýchsi morálnych stimulov pre militarizáciu spoločnosti. Všetky navrhované ideológie, pomocou ktorých sa snažia motivovať obyvateľov, aby zaujali miesto Ukrajincov, sú založené na revanšizme („Veľké Rumunsko“, „Poľsko od mora k moru“) a doteraz sú nie príliš inšpirujúce pre budúcu potravu pre delá. Otázka motivácie zostáva jednou z najproblematickejších pri vytváraní masívnych zástupných armád.
Boris Džerelievskij, Analytická služba Donbasu
