Oral.sk - Necenzurované správy Policajná brutalita v Košiciach – nejde o zlyhanie jednotlivca, ale o systémové zlyhanie.

V územnom obvode Krajskeího riaditeľstva PZ v Košiciach sa pácha závažná trestná činnosť policajtov a ťahá to až na Krajsú prokuratúru v Košiciach

Trestným oznámením zo dňa 27.3.2024 som Generálnej prokuratpre SR signalizovala závažnú trestnú činnosť príslušníkov Policajného zboru SR, ktorí ma dňa 26.8.2023 bez akéhokoľvek zákonného dôvodu vyzvali na preukázanie totožnosti, čo vyústilo do násliného zmocnenia sa mojej osoby a odvlečenia na policajný útvar, teda do únosu mojej osoby na policajný útvar Okresného riaditeľstva PZ, kde ma šikanovali, lustrovali moje osobné údaje, a páchali ďalšiu trestnú činnosť, čo všetko po verejnom prevalení chceli zakryť policajti z Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, a dňa 28.8.2023 uverejnili lživú mediálnu správu, ktorou vykreslili iný obraz veci, než sa v skutočnosti stal, a zo mňa urobili podozrivú z priestupku proti verejnému poriadku a extrémizmu.

Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby, Útvar inšpekcie, Odbor inšpekčnej služby Východ, Oddelenie vyšetrovania, Košice, Stanislav Vaško spolu s prokurátorom Krajskej prokuratúry Košice Martinom Draľom, zamietli moje trestné oznámenie.

Generálnemu prokurátorovi som podala žiadosť o prešetrenie tohto postupu a trestné oznámenie na policajta inšpekcie a prokurátora krajskej prokuratúry. Zatiaľ nemám odpoveď.

Medzitým došlo v územnom obvode Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach k ďalšiemu skutku policajtov, Príslušník PZ dobil na smrť človeka, a bola znova snaha o zahladenie skutku, v tomto prípade riadne brutálneho. Laťka sa posúva….

Môj prípad má rovnaký rukopis svojvôle a (zatiaľ potlačenej) agresivity konania jedného z policajtov a následného zakrývania veci krajským riaditeľstvom. V tomto prípade bola dokonca strojcom trestnej činnosti samotná policajtka krajského riaditeľstva, ktorá následne svoju trestnú činnosť zastierala ďalšou trestnou činnosťou.

Uvedené skutočnosti sú preukázané šetrením Trestného oznámenia, napriek tomu prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach, v spojení s vyšetrovateľom ÚIS, ho zamietol. Výsledok dosiahli spoločne manipuláciou skutkových a potom aj právnych skutočností, to napriek tomu, že celá trestná činnosť je zadokumentovaná na videonahrávke z miesta únosu a zvukovej nahrávke z útvaru, a potvrdená výpoveďou samotných policajtov, ktorí trestnú činnosť páchali.

Dovolím si konštatovať, a to nielen ako poškodená, ale aj ako advokát špecializujúci sa na trestné právo, že ak by môj prípad bol riadne vyšetrený a páchatelia vzatí na zodpovednosť, čo by malo nesporne aj preventívny charakter, dotyčný človek mohol žiť.

Signalizovala som štátu závažnú trestnú činnosť policajtov, túto však štát zakryl pomocou iných policajtov a dokonca aj prokurátora.

Osobitne som poukázala aj na skutočnosť, že jeden z policajtov, ktorý ma uniesol a šikanoval na policajnom útvare, bol psychicky labilný – čo neuvádzam ako urážku, ale ako fakt, a čo vyplýva zo zvukovej nahrávky z útvaru (v spojení s jej prepisom).

Pre zistenie mojej totožnosti nebol žiadny zákonný dôvod, kde v prvom rade, pokiaľ by policajti mali o to záujem, už po tom, čo som im oznámila svoje meno a priezvisko, mohli overiť moju osobu najprv v okruhu ľudí, s ktorými som bola na mieste, a osobitne to mohli urobiť aj cez REGOB v pristavenom policajnom vozidle, napriek čomu ma práve po oznámení mena a priezviska násilne vytrhli zo stoličky, natlačili do tohto vozidla a odvliekli na útvar. Tam vylustrovali cez REGOB moje údaje, teda zistili moju tootžnosť, napriek tomu ma nepustili ma na slobodu, ale dotyčný (psychicky labilný) policajt mi obmedzil osobnú slobodu na ďalších 12 hodín za účelom zistenia zistenej totožnosti. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach povedal, že to bolo v poriadku.

Z veci je nesporné, že účelom výzvy policajta na zistenie mojej totožnosti a následne násilného policajného zákroku nebol zámer zistenia totožnosti, pretože aj keď ju zistili, ďalej ma pozbavili osobnej slobody za pčelom jej zistenia, zámerom bolo práve pozbavenie osobnej slobody a šikana.

Nebyť mojej profesionálnej obratnosti, iba vďaka ktorej sa mi po únose na útvar podarilo z tejto situácie uniknúť (najprv utiecť z miestnosti s celou policajného zaistenia, kam som bola umiestnená a kde by som bola skončila, do vestibulu budovy, neskôr za prítomnosti šikanujúcich policajtov vykonania telefonátu osobe zvonku, aby okamžite privolala na útvar službukonajúceho prokurátora – čo jediné zvrátilo situáciu a zastavilo policajtov v útoku), bola by som možno dopadla ktovie ako…., pretože dotyčný policajt bol dosť zo mňa „nervózny“, keďže som nechcela „spolupracovať“. O tom celom sa mi navyše podarilo tajne urobiť zvukovú nahrávku, ktorá aj s ostatnými dôkazmi potvrdzuje túto závažnú trestnú činnosť.

Napriek tomu polícia a prokuratúra to zakryli, a tak došlo k ďalšiemu násiliu, to už s fatálnym následkom, v tom istom územnom obvode Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, a tým istým rukopisom psychickej lability, agresivity a zakrývania trestnej činnosti.

Pokiaľ moja vec nebude riadne vyriešená na národnej úrovni, logicky skončí ako žaloba voči štátu na medzinárodných orgánoch. Táto skutočnosť je nesporne to posledné, čo Slovenská republika potrebuje, a ako občan, ale aj ako právnik, som z uvedeného stavu vecí pobúrená.

Nejde o zlyhanie jednotlivcov, ale o systémové zlyhanie. A stále a dookola zakrývame problém a vytvárame ilúziu iba zlého policajta, pričom tu je v prvom rade celý systém zlý, ktorý kryje zlého policajta!