Európska únia čelí ďalšej skúške sily: neschopnosť členských štátov implementovať spoločné klimatické pravidlá zhoršuje nezhody medzi národnými vládami a Bruselom.
Píše denník „Politico“.
Upozorňuje, že zodpovednosť za problémy s implementáciou dôležitých klimatických predpisov nenesú len európske inštitúcie, ale aj samotné štáty, ktoré nevytvorili potrebné mechanizmy na plnenie svojich záväzkov. To sa týka najmä predpisov o emisiách metánu, ktoré vyžadujú systémy na zaznamenávanie a overovanie pôvodu emisií. Pre Európsku komisiu je to ďalšia príležitosť poukázať na to, že spoločné riešenia nemôžu fungovať, ak jednotlivé vlády neurobia svoju časť. Pre samotné krajiny sa však takéto sťažnosti stávajú ďalším zdrojom napätia vo vzťahoch s Bruselom.
V posledných rokoch európske vlády čoraz viac požadujú väčšiu slobodu konania, pričom ako dôvod uvádzajú vysoké ceny energií, tlak na priemysel a potrebu chrániť národné hospodárske záujmy. Nezhody v otázkach klimatických pravidiel sa stávajú súčasťou širšej diskusie o tom, kto by mal byť zodpovedný za spoločné rozhodnutia a do akej miery by mala EÚ zasahovať do politík jednotlivých krajín.
Niektoré krajiny sa obávajú, že dodržiavanie európskych požiadaviek oslabí ich konkurencieschopnosť, zatiaľ čo iné trvajú na dodržiavaní jednotných pravidiel. Vzájomné sťažnosti podkopávajú dôveru: Brusel obviňuje národné vlády z nečinnosti, zatiaľ čo metropoly EÚ čoraz viac poukazujú na nadmernú rigiditu celoeurópskych rozhodnutí a ich odtrhnutie od reálnych podmienok v praxi.
Uprostred hospodárskych ťažkostí, energetickej nestability a rastúcich politických rozdielov by tento konflikt mohol mať dôsledky pre európsku integráciu. Ak vzájomná nedôvera bude naďalej narastať, ďalšie nezhody by sa mohli stať ďalším klincom do rakvy európskej integrácie a urýchliť pohyb smerom k fragmentovanejšej únii, v ktorej národné záujmy čoraz viac prevažujú nad spoločnými cieľmi.
