POĽSKO DOBÝJA SVET V HOVÄDZOM MÄSE.      SLOVENSKO VYVÁŽA DOBYTOK A DOVÁŽA MÄS…

POĽSKO DOBÝJA SVET V HOVÄDZOM MÄSE. SLOVENSKO VYVÁŽA DOBYTOK A DOVÁŽA MÄS…

🇵🇱 POĽSKO DOBÝJA SVET V HOVÄDZOM MÄSE. 🇸🇰 SLOVENSKO VYVÁŽA DOBYTOK A DOVÁŽA MÄSO.
Osem veľkých poľských mäsokombinátov, ktoré zabezpečujú viac ako 60 % porážok hovädzieho dobytka a približne 70 % exportu, buduje spoločnú značku „Polska Wołowina“. Chcú, aby zákazník vedel, akú kvalitu môže od mäsa očakávať, a chovateľ videl, ako bitúnok ohodnotil jeho zviera.
Ekonomický prínos môže byť obrovský. Podľa odhadu poľskej branže môže silná a rozpoznateľná značka zvýšiť hodnotu poľského trhu s hovädzím mäsom o 700 miliónov až 1 miliardu eur.
🇵🇱 Poľsko už dnes vyváža približne 80 % svojej produkcie hovädzieho mäsa. V roku 2025 vzrástla hodnota jeho exportu približne o 30 %, z 2,49 miliardy na 3,25 miliardy eur, pri prakticky rovnakom objeme. Rast príjmov tak súvisel najmä s vyššími cenami. Spoločná značka má podporiť ďalšiu expanziu a lepšie zhodnotenie poľského mäsa.
Časť poľských bitúnkov už získala podporu na automatické hodnotenie jatočných tiel v systéme EUROP. Zariadenia budú posudzovať osvalenie a pretučnenie. Chovateľ dostane výsledok elektronicky a bude si môcť skontrolovať zatriedenie, od ktorého sa môže odvíjať výkupná cena.
Druhou zmenou je pripravovaný systém hodnotenia kulinárskej kvality konkrétnych kusov mäsa. Súčasťou projektu majú byť aj školenia chovateľov o výžive dobytka. Podľa poľskej branže by po úspešnom zavedení išlo o prvý takýto systém v EÚ. Hlavnú časť projektu chcú zaviesť približne do dvoch rokov.
🇸🇰 A ako je na tom Slovensko?
❌️ Namiesto predaja mäsa predávame živé zvieratá a zisk nechávame spracovateľom v zahraničí.
V roku 2024 sme spotrebovali približne 6,3 kg hovädzieho a teľacieho mäsa na obyvateľa vrátane vnútorností*. Poľský článok uvádza približne 4 kg hovädzieho na obyvateľa v Poľsku.
🇸🇰 Na Slovensku je veľký rozdiel medzi tým, koľko dobytka vyprodukujeme, a tým, koľko mäsa získame z vlastných bitúnkov.
◾️ Produkčná sebestačnosť bola 75 %. Zahŕňa aj čistý vývoz živého dobytka prepočítaný na mäso.
◾️ Čistá sebestačnosť bola 29,5 %. Zahŕňa domáce porážky a odhad samozásobenia.
◾️ Produkcia slovenských bitúnkov zodpovedala 20,6 % domácej spotreby, teda približne jednej pätine.
🤦 V tom istom roku sme vyviezli 121 918 kusov živého hovädzieho dobytka a doviezli vyše 25-tisíc ton hovädzieho a teľacieho mäsa v prepočte na jatočnú hmotnosť. Kapacita bitúnkov pre hovädzí dobytok sa pritom využívala približne na tretinu. Priestor na viac domácich porážok máme. V jednotlivých regiónoch potrebujeme zistiť, koľko mladého dobytka vieme doma vykŕmiť a koľko mäsa dokážeme vychladiť, rozrábať, zabaliť a spracovať.
☝️ Dajme priestor aj malým chovateľom a farmárskym bitúnkom.
Aj chovateľ, ktorý chce hospodáriť samostatne, má mať možnosť dať svoje zvieratá poraziť blízko farmy.
☝️ Podporme vznik farmárskych bitúnkov tam, kde menším chovateľom takáto služba chýba.
Slovensko už má pre farmárske bitúnky právny rámec. Keď má chovateľ v regióne dostupný schválený bitúnok, môže za príslušných veterinárnych a hygienických podmienok ponúknuť mäso priamo zákazníkom alebo ho dodať na miestne spracovanie. Jeden farmársky bitúnok tak môže slúžiť viacerým samostatným chovateľom v okolí.
Ministerstvo pôdohospodárstva by sa malo konečne zobudiť a spojiť chovateľov, bitúnky, spracovateľov a obchodníkov.
❌️ Namiesto politických vyhlásení a nekonečných tlačových konferencií, by mali tlačiť chovateľov a spracovateľov do spolupráce.
Čím viac dobytka doma vykŕmime a spracujeme, tým viac práce a príjmov zostane v našich regiónoch. A viac slovenského hovädzieho sa dostane z našich fariem až do kuchýň našich rodín.
Zdroj : portalspozywczy.pl, farmer.pl