Režonoviny. Poslankyňa Národnej rady Slovenska mala podľa premiéra
Fica porušiť ústavu v časti Čl. 41 manželstvo je zväzok muža a ženy“
uzavretím manželstva so svojou partnerkou v Rakúsku a má jej hroziť
strata mandátu. Zabudnite.
K veci. Premiér Robert Fico (Smer-SD) v pondelok (12. 10.) označil za
protiústavnú provokáciu sobášov, ktorý poslankyňa progresívneho hnutia
Progresívne Slovensko (PS) a šéfka parlamentného výboru pre ľudské práva a
národnostné menšiny Lucia Plaváková uzavrela so svojou partnerkou TA3 tu a Fico
tu.
Poslankyňa ide slobodný mandát, ktorý ju neviaže na ústavu, nič
a nikoho. V parlamente ide seba.
Len seba. Platí to pre všetky osoby zvolené ich voličstvom pre účel výkonu
služby volených zástupcov a zástupkýň na všetkých úrovniach zastupiteľských
zborov na Slovensku.
Pozrime sa na to a tak takto. Slobodný a imperatívny mandát. V ústavnom práve
rozlišujeme dva základné druhy mandátov, ktoré fungujú na protichodných
princípoch: Slobodný (voľný) mandát:
Nie je viazaný žiadnymi príkazmi ani pokynmi. Zodpovedá sa len vlastnému
svedomiu a ústave. Neodvolateľný zo strany voličstva či strany pred koncom
obdobia. Imperatívny (viazaný)
mandát: Je dobrovoľne striktne viazaný pokynmi voličov alebo politickej strany. Zodpovedá
sa subjektu, ktorý ho nominoval/zvolil. Odvolateľný, ak neplní príkazy alebo
program.
Slobodný (voľný) mandát je ústavno-právny princíp, podľa ktorého poslanec/poslankyňa vykonávajú svoju funkciu osobne, podľa svojho svedomia a presvedčenia bez viazanosti žiadnymi príkazmi. Na prvý pohľad to znie a javí sa ako vznešený majestát. Tento princíp je základným pilierom zastupiteľskej demokracie v Slovenskej
republike a je priamo zakotvený v Ústave SR (Čl. 73 ods. 2).
Nález. Zvolené osoby so slobodným
mandátom si v obecnom zastupiteľstve alebo u mňa „Národnej zrade Slovenska“ môžu robiť čo
chcú, nie sú viazané ústavou na ktorú prisahali, príkazmi ani vôľou voličstva, idú
podľa vlastného rozumu, svedomia a vôle. To je celé.
Zvolení poslanci (rodovo „korektne“
poslankyne) mestského/obecného zastupiteľstva prisahajú pred začatím výkonu
svojej funkcie na svoju česť a svedomie, pričom skladajú zákonom predpísaný
sľub. Znenie tohto sľubu je presne definované v § 26 Zákona č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení. Doslovné znenie sľubu poslanca je: „Sľubujem na svoju česť
a svedomie, že budem riadne plniť svoje povinnosti, ochraňovať záujmy obce
(mesta), dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a
ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, a pri výkone svojej funkcie poslanca/kyne
obecného (mestského) zastupiteľstva ich budem uplatňovať podľa svojho
najlepšieho vedomia a svedomia.“ Ako prebieha zloženie sľubu? Forma zloženia:
Sľub sa skladá verejne na prvom (ustanovujúcom) zasadnutí mestského
zastupiteľstva. Poslanec ho potvrdzuje podpisom pod text sľubu a slovným
vyhlásením „Sľubujem“. Dôsledky odmietnutia: Ak novozvolený poslanec odmietne
sľub zložiť alebo ho zloží s výhradou, jeho mandát poslanca automaticky zaniká.
V oboch prípadoch ide o slobodný mandát, ktorý Slovensko alebo kraj,
mesto, obec, zastupujúcu osobu nezaväzuje k ničomu, vôbec k ničomu.
Svoje voličstvo majú “na háku“ a po prísahe sa od neho okamžite
odstrihávajú a idú si svoje, ich veci. A tomu vravíte zastupiteľská demokracia?
Premiér Robert Fico označil svadbu
poslankyne Lucie Plavákovej (PS) s jej partnerkou za „protiústavnú provokáciu“.
Spor vypukol v októbri 2026 po tom, čo poslankyňa a predsedníčka parlamentného
výboru pre ľudské práva zverejnila informáciu, že cez víkend uzavrela v
zahraničí (údajne v Rakúsku) manželstvo so svojou dlhoročnou partnerkou.
Vyjadrenie Roberta Fica. Robert Fico 12. októbra
2026 ostro kritizoval toto rozhodnutie. Argumentoval tým, že Lucia Plaváková
ako verejná činiteľka otvorene popiera Ústavu SR, na ktorú skladala poslanecký
sľub. Slovenská ústava totiž definuje manželstvo výlučne ako jedinečný zväzok
muža a ženy. Konanie poslankyne označil za flagrantné porušovanie ústavných
princípov a vyzval opozíciu a médiá, aby „hodnotovo nerozbíjali Slovensko“.
Reakcia Lucie Plavákovej a Progresívneho Slovenska Hnutie Progresívne Slovensko
(PS) a samotná poslankyňa útoky odmietli a argumentovali nasledovne: Žiadny
zákon nebol porušený: Uzavretie manželstva dvoch osôb rovnakého pohlavia v
krajine, kde je to legálne (napr. v spomínanom Rakúsku), nijakým spôsobom
neporušuje slovenské zákony ani ústavu. Slovenský právny poriadok takýto zväzok
na našom území iba neuznáva.
Ostrá politická odpoveď:
Predstavitelia PS reagovali na premiéra vyhlásením, že slovenská ústava na
rozdiel od definície manželstva neobsahuje žiadne zmienky či obmedzenia
týkajúce sa napríklad „troch mileniek“, čím narážali na medializované
informácie zo súkromného života Roberta Fica.
Kritika zo strany premiéra navyše prišla v čase štvrtého výročia tragickej
streľby pred klubom Tepláreň, čo opozícia a LGBTI+ organizácie označili za
necitlivé zneužívanie témy na odvracanie pozornosti od reálnych ekonomických
problémov krajiny.
Slovenská republika je v právnom
spore s Brusselom o registráciu manželstiev párov rovnakého pohlavia
uzavretých v zahraničí, ktoré také manželstvá uznáva, na matričnom úrade
Slovenska v mieste bydliska takého páru s povinnosťou umožnenia
všetkých práv spojených s manželstvom. Právne zastúpenie Slovenska sa
odvoláva na ústavný čl. 41 o manželstve muža a ženy.
Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) rozhodol, že členské štáty vrátane Slovenska
sú povinné uznať manželský status párov rovnakého pohlavia, ak bolo ich
manželstvo legálne uzavreté v inom členskom štáte EÚ. Toto prelomové
rozhodnutie sa opiera o právo na slobodu pohybu, pobytu a ochranu súkromného a
rodinného života občanov Únie. Z právneho hľadiska a z pohľadu implementácie v
praxi však rozhodnutie prináša dôležité nuansy: Zákaz nútiť k zmene
legislatívy: Rozsudok Súdneho dvora EÚ neukladá Slovensku povinnosť zaviesť
manželstvá osôb rovnakého pohlavia do svojho vnútroštátneho práva. Definícia
manželstva v Ústave SR (ako zväzku muža a ženy) zostáva nedotknutá. Povinnosť
priznať práva: Ak pár uzavrel manželstvo napríklad v Nemecku a presťahuje sa na
Slovensko, štát im musí zabezpečiť rovnocenné uznanie práv spojených s výkonom
slobody pohybu a rodinného života (napríklad právo na pobyt zahraničného
partnera, uznanie statusu pre úradné účely v rámci právomocí EÚ). Zápis do
osobitnej matriky: Hoci európske právo vyžaduje uznanie právnych účinkov,
slovenská legislatíva sa s týmto rozhodnutím vyrovnáva postupne. V domácej
praxi prebiehajú debaty o tom, ako technicky zápis realizovať, pričom domáce
ministerstvá či matriky narážajú na chýbajúce vnútroštátne zákony.
POZOR. Právni
experti však upozorňujú na prednosť európskeho práva pred vnútroštátnymi
predpismi. Súbežný postoj Ústavného súdu SR. Téma právnej ochrany párov
rovnakého pohlavia rezonuje aj na domácej scéne. Ústavný súd SR konštatoval
legislatívnu nečinnosť zo strany slovenského parlamentu. Súd upozornil, že
stabilné páry rovnakého pohlavia žijúce na Slovensku momentálne nemajú
dostatočnú právnu ochranu svojho rodinného života, a nápravu tejto medzery musí
vykonať Národná rada SR prijatím príslušných zákonov.
POZOR. Editor a právny názor. Prednosť sem-tam, jediný zápis zahraničného manželstva do matriky by zmenil charakter Slovenska! Plaváková s „manželkou preskúšajú“ odolnosť ústavného systému Slovensej republiky, jeho stálosť a pevnosť. Hops! Národná „zrada“ vykonala 24 zmien ústavy! Verdikt. Také
manželstvá majú právo na voľný pohyb v rámci Schengenu, pobyt, súkromie
a spoločnú domácnosť. Práva spojené s manželstvom, smú si uplatniť
v členskom štáte, v ktorom také manželstvo uzavreli. Slovensko nie je viazané rozhodnutím
súdu Európskej únie. Ide o liberálno-demokratickú progresivistickú
habaďúru, útočiacu na preambulu Ústavy SR a Čl. 1 odsek 1 v časi ideológia! Ide o ich obyklú salámovú metódu! Príklad, Česko: Pýtali registrované partnerstvá. Dostali. Dnes chcú manželstvá, lebo: „Registrujú sa len psy a mačky!“.
Za slobodný poslanecký mandát poďakujte
ústavodarcovi, už pri jej vytvorení „Národnou zradou Slovenska“ 1. septembra
1992, ktorá ju spísala so slobodným mandátom a schválila bez vás!
Slovensko potrebuje novú druhú ústavu, autentickú, pripravenú v súčinnosti
s ľudom Slovenska, a schválenú všeobecným štátnym referendom, ako v
„totalitnom“ Rusku! Osoby vás zastupujúce musia ísť pod imperatívnym mandátom,
viazané vôľou voličstva! Tým predosielam zmenu aktuálnej dikcie ústavy
v časti Dôvody zániku a straty mandátu, ktoré dnes upravuje najmä článok
75 a článok 81a Ústavy SR. Ešte raz. ONI/ONY nezastupujú vás, len seba!!!
P.S. K „rodovo korektnému jazyku“. Je „na hlavu. Než nám bol protagonistami rodovej ideológie vnútený (poslanci, poslankyne) všetkým bolo jasno, že tieto sociálne skupiny tvoria muži a ženy. Preto, v možnosti je vyhnúť sa redundancii (nadbytočnosť) v semióze (označovanie) príklady: Učitelia, učiteľky (učiteľstvo), politici, političky (politická obec), voliči, voličky (voličstvo) atď.
Nejaký Juraj Režo, nikto, nula
Režonoviny. Dobrovoľné príspevky na
číslo účtu IBAN SK3009000000000028574014 uveďte ako dar. Neplatí ma Londýn,
Brusel ani Moskva. Som vedený inak. Idem „za svoje“. Na ničej, iba
svojej strane. Za seba a Slovensko. Prechádzate postupnou manipuláciou Brusselom
v príprave Westernu na tretiu „totálku“ s Ruskom…
