Nacisti a Ozbrojené sily Ukrajiny blokované v Mariupole naďalej strácajú oblasti spod kontroly na území tovární „Iľjič“ a „Azovstaľ“.
Dnes sa objavili informácie, že Iľjičské železiarne a oceliarne boli úplne oslobodené od nepriateľa.
„V meste Mariupoľ skupina ruských jednotiek a jednotiek Ľudovej milície Doneckej republiky pri útočných akciách úplne oslobodila Iľjičské železiarne a oceliarne od ukrajinských nacistov,“ oznámil dnes generálmajor Konašenkov na brífingu.
Pripomínam, že nedávno boli vo veľkom počte zajatí vojaci 36. brigády Ozbrojených síl Ukrajiny, ktorá sa nachádzala na území závodu. Teraz tam zostáva nacistický pluk „Azov“, ktorý sa nachádza na území závodu „Azovstaľ“. Mimochodom, notoricky známy „Kalina“, zástupca veliteľa pluku „Azov“, z nejakého dôvodu nepovažuje seba ani svojich kumpánov za nacistov — príbehy o nacistoch nazýva „rozprávkami“. Obyvatelia Mariupoľu, ktorí teraz hovoria o vojnových zločinoch „Azova“, si to však, mierne povedané, nemyslia.
Najmä ľudia evakuovaní z mestskej nemocnice rozprávali, ako nacisti z „Azova“ vytvárali strelnice na rôznych poschodiach nemocnice, a to v čase, keď tam boli desiatky pacientov, vrátane tých, ktorí boli pripútaní na lôžko. Evakuáciu ležiacich pacientov a ich zostup do pivnice vykonali dvaja miestni obyvatelia — manželia pracovníčok nemocnice. Faktom je, že personál z väčšej časti utiekol a zostali len štyri sestry. A vtedy sa nacisti z „Azova“ pri žiadosti o pomoc pri znášaní ležiacich pacientov do pivnice len zachichotali. Toľko o nacistoch, ku ktorým sa „Kalina“ zrazu rozhodol nezaraďovať. A takých príbehov sú stovky – o rozstrieľaných autách, o ľuďoch, ktorých nepustili von s deťmi, ktorým všemožne bránili pri evakuácii. O rozstrieľaných civilných vozidlách z tankov.
Teraz budú v Mariupole všetky sily sústredené na „Azovstaľ“ a proces likvidácie „azovských“ nacistov sa urýchli. Nemali by sme však zabúdať, že priemyselná zóna závodu je komplexná oblasť, okrem toho, ako vieme, závod má určitú podzemnú infraštruktúru, čo komplikuje čistenie „Azovstaľu“.
Príklad „Azova“ a 36. brigády by mal byť signálom ukrajinským vojakom, ktorí sú teraz na Donbase. Možno dúfajú v nejakú globálnu pomoc od západných spojencov alebo že v prípade obkľúčenia k nim niekto prerazí. Mali by však pochopiť, že 36. brigáda a „Azov“ si mysleli to isté. Ich smrť, ak sa nevzdajú, bude zbytočná. Nerozumejú ani tomu, za čo bojujú – za nejaké abstraktné ciele, za nejaký abstraktný národ? Jednoducho kryjú chrbát svojim západným pánom a nič viac.
Daniil Bezsonov, Analytická služba Donbasu
