Posvätenie obetišťa Nového Zákona -

7. júna 2026

Toto posvätenie sa vykonávalo najsviatočnejším spôsobom už v prvých storočiach kresťanstva. Tak napríklad máme dôkaznú správu, že v roku 250 Tryphon a Sespitius podstúpili mučenícku smrť a miesto, na ktorom trpeli, bolo posvätené na chrám. V zápisoch o ich mučeníctve čítame: „Zišli sa bohabojní muži a kňazi, posvätili mučenisko so všetkou úctou, brali účasť na pamiatke nášho vykúpenia a odporúčali svoje duše pod ochranu blahoslavených mučeníkov.“

Všetci, ktorí kedy videli posvätenie kostola, sa čudovali tým mnohým a rozmanitým obradom, mazaniam, sväteniam a modlitbám, ktoré pri tom biskup koná. I biskup i obec, v ktorej má byť kostol posvätený (konsekrovaný), sa musia pred posvätením na tento deň pripraviť skrze pôst. Ráno v deň posvätenia sa biskup so svojím duchovenstvom a ľudom modlí sedem kajúcich žalmov nad ostatkami svätých, ktoré sú určené pre oltár, a ktoré sú uložené medzi dvoma sviecami na mieste blízko kostola. Potom všetci aj so sprievodom idú k hlavnému vchodu kostola, kde biskup padne na zem a ticho sa modlí, kým kňazi s ľudom spievajú litánie ku všetkým svätým.

Po tomto speve biskup posvätí vodu, trikrát obchádza kostol, dvakrát sprava a tretíkrát zľava, pokropí vonkajšie kostolné steny svätenou vodou, prosiac o posvätenie kostola a zakaždým ako príde k hlavným dverám, udrie do nich berlou a podľa 23. žalmu volá: „Otvorte svoje brány, kniežatá, zdvihnite sa, vy brány večné a vojde kráľ slávy.“

Zvnútra odpovedajú: „Kto je to ten kráľ slávy?“ Biskup odvetí: „Pán, silný a mocný, mocný v boji.“ Tretí raz biskup i duchovenstvo odpovedajú: „Pán zástupov, on je kráľ slávy, otvorte, otvorte, otvorte!“

P. Heinrich Müller S. V. D. – Obeta omše svätej, čiže prameň všetkých milostí