Pred zvolením za nástupcu svätého Petra pápež Benedikt XVI. ako kardinál Joseph Ratzinger napísal: “Jediná skutočne účinná apológia kresťanstva sa obmedzuje na dva argumenty, a to na svätcov, ktorých Cirkev vytvorila, a na umenie, ktoré vyrástlo v jej lone.”
Pri načrtnutí úlohy sakrálneho umenia sv. Tomáš Akvinský vysvetľuje:
Zavedenie používania výtvarného umenia v Cirkvi malo tri dôvody: po prvé, pre poučenie nevzdelaných, ktorí sa z nich učia ako z kníh; po druhé, aby sa tajomstvo Vtelenia a príklady svätých pevnejšie vryli do pamäti tým, že budú denne zobrazované pred našimi očami; a po tretie, aby sa roznietila zbožnosť, ktorú účinnejšie vyvoláva to, čo sa vidí, než to, čo sa počuje.
Ako učiteľ katolíckej viery v predchádzajúcom živote som zistil, že pri rozbaľovaní bohatej symboliky sakrálneho umenia si študenti aj po niekoľkých rokoch vedeli spomenúť a vysvetliť význam vyjadrených symbolov a doktrín. Takto, uvažujúc nad obrazom Poklonenie Troch kráľov od Gentile de Fabriano’(1423), ponúkam niekoľko úvah o tajomstvách spojených s dňom Zjavenia Pána, známym aj ako Deň Troch kráľov, ktorý sa tradične slávi ako súčasť vianočného obdobia 6. januára.
Samozrejme, tento sviatočný deň pripomína príchod mudrcov z Východu, ktorí sa prišli pokloniť Kristovmu Dieťaťu do Betlehema, a predstavuje tak prvé zjavenie Pána pohanom, ktoré zjavuje jeho univerzálne spasiteľné poslanie celému svetu.
Pred štúdiom takýchto obrazov je vždy veľmi užitočné v modlitbe si pripomenúť úryvky zo Svätého písma, ktoré svedčia o zobrazovanej udalosti. Ak by ste to chceli urobiť, čo vrelo odporúčame, pohodlne nájdete úryvok k Matúšovi 2,1-12 tu.
Malba Gentile da Fabriano’bola objednaná ako oltárny obraz s tromi ďalšími minioblúkmi nad týmto rámom (pozri celú fotografiu zde), na ktorom je zobrazený príbeh, v ktorom najprv mudrci hľadia a všimnú si hviezdu v ľavom hornom rohu, potom v strednom oblúku cestujú do Jeruzalema so svojím sprievodom a v pravej hornej lunete odchádzajú z Jeruzalema, čo vedie k ich príchodu do hlavného záberu hore.
Božie’povýšenie na človeka
Pre takéto maľby z tohto obdobia mali farby významný symbolický význam, pričom dve najdrahšie farby boli zlatá a modrá vzhľadom na spôsob ich výroby.
Ak sa pozrieme na ústredné postavy obrazu, vidíme Dieťatko Ježiša, Pannu Máriu, svätého Jozefa, troch kráľov a pár slúžok. Napravo vidíme trochu ľahostajný dav, “chátru,” takpovediac.
Nad hlavou svätého Jozefa je výbuch zlata, ktorý pravdepodobne predstavuje betlehemskú hviezdu, za ktorou sa vydali mudrci, aby ich priviedla na toto stretnutie.
Všimnite si, ako zlato klesá dole v zakrivenom vzore od hviezdy k halúzkam a odevu svätého Jozefa, cez dieťa Krista k staršiemu kráľovi a k zemi. Je to zámerné, aby to symbolizovalo dôstojnosť Boha alebo blahosklonnosť Boha a jeho milosť prostredníctvom Ježiša Krista k ľudstvu.
A čo robí tento kráľ? Ako sa píše v Písme, “padli na zem a klaňali sa mu” (v. 11), ale čo ďalej? Bozkáva Ježišove nohy, alebo môžeme povedať, že berie Ježišovo telo na svoje pery.
Pripomíname, že tento obraz je oltárnym obrazom, pôvodne objednaným pre kostol, všimnite si “aureolu” za hlavou staršieho kráľa. Nepredstavuje aj ona eucharistický kruh, eucharistickú hostiu?“
Takto sa Božia’blahosklonnosť k človeku deje fyzickým spôsobom prostredníctvom tajomstva jeho eucharistickej prítomnosti na oltári.
Ak ďaleko táto milosť zostupuje? Všimli sme si, že zlato pokračuje po ľavom ramene staršieho kráľa a vlní sa pozdĺž samotného dna obrazu až po tú najnižšiu, najšpinavšiu, bahnitú zem z prachu a kameňa, čo naznačuje, že Boh’chce vykúpiť aj tie najhoršie hriešne hlbiny ľudstva.
Obrátenie človeka k Bohu
Máme viac zlata postupujúceho slabo sprava, ktoré sa stáva výraznejším pri troch rôznych kráľoch. Najprv vidíme mladého kráľa v strede záberu. Zrejme práve zosadol z koňa; hlavu drží vysoko s krásnou korunou na hlave. Nesie aj svoj dar pre toto Dieťa, o ktorom vedia, že je kráľom (v. 2).
Tento mladší kráľ sa zdá byť celkom spokojný so svojím darom a ochotou dať ho Dieťaťu Kráľovi, pričom je stále trochu váhavý a možno skeptický, pokiaľ ide o identitu tohto Dieťaťa a o to, či by mal dať viac.
Mierne kontrastne pôsobí ďalší kráľ vľavo, ktorý je v strednom veku a zdá sa, že si nie je istý, či má v prítomnosti tohto Dieťaťa nosiť korunu. Postupuje dopredu, je bližšie k Dieťaťu Ježišovi ako mladý kráľ a jeho hlava aj dar sú nižšie. Zdá sa, že sa práve chystá pokľaknúť alebo sa nejakým spôsobom pokloniť Dieťaťu Kráľovi.
Nakoniec vidíme staršieho kráľa, ktorý dospel k poznaniu, kto je skutočný Kráľ, kto je jeho Kráľ, a svoju vlastnú korunu odhodil do prachu zeme. Túto vzácnu korunu, toto znamenie svojej moci, neodovzdal ošetrovateľovi, aby sa o ňu starostlivo staral, aj keď vzdáva hold Kristovi, ale namiesto toho ju odhodil do prachu, opustil ju a všetko odovzdal tomuto Dieťaťu Kráľovi.
Teda vidíme tu proces obrátenia v postupných krokoch od mladého kráľa cez kráľa v strednom veku až po staršieho kráľa, ktorý všetko odovzdáva Ježišovi Kristovi, keď uznáva, že akúkoľvek autoritu mal ako kráľ, nie je ničím v porovnaní s prvoradou univerzálnou autoritou Božieho Syna, Krista Kráľa.
Ako oltárny obraz takýto obraz sprostredkúva, predstavuje a učí správnym postojom pred dieťaťom Kristom na oltári, pri klaňaní sa a uctievaní jeho skutočnej prítomnosti vo svätej Eucharistii.
Rôzne štádiá obrátenia medzi ‘rabmi’
Nemali by sme tiež zanedbať pohľad na niektorých jednotlivcov, ktorých sme označili za súčasť “rabov.” Ako skupina vykazujú najrôznejšie štádiá blízkosti a pochopenia tajomstva Ježiša Krista. Vzhľadom na to, že tento obraz bol určený pre katolícky kostol, môžeme uvažovať o tom, že mnohí z “rabble” našich farností sú podobne na rôznych stupňoch obrátenia.
Všimnite si napríklad muža, ktorého hlavu vidno v pozadí medzi mladým a stredným kráľom. Napriek tomu, že je blízko Kristovej prítomnosti, zdá sa, že mu uniká celý jej význam, keďže si neuvedomuje Božiu prítomnosť bezprostredne uprostred neho.
Je veľmi blízko Božiemu Synovi a jeho Nepoškvrnenej Matke, a predsa ho nevidí. Je veľmi blízko veriacim ľuďom, a predsa ich’nevidí a otočil sa im chrbtom.
Práve za ním vidíme muža s červenou čiapkou, ktorý zrejme prežíva pohyb smerujúci k obráteniu, keď sa pozerá na záhadu hviezdy, akoby uvažoval, čo by tento jav mohol byť spolu s jeho významom. Pohybuje sa smerom k väčšiemu pochopeniu.
Ako by sme mohli očakávať alebo vidieť počas nedeľnej omše, v pozadí sú ďalší ľudia, ktorí možno vtipkujú, smejú sa alebo sú zaujatí a pozerajú sa na iné veci bez toho, aby si uvedomili, že ústredné tajomstvo celého vesmíru je priamo pred nimi.
Takisto sú tu kone, ktoré sú symbolom moci a bohatstva spolu s množstvom zvierat, ktoré boli aj v stredoveku symbolmi cností a nerestí, hoci väčšinou nerestí. Napríklad opice v pozadí boli symbolom žiadostivosti.
V každom prípade je tu znázornená púť od určitého typu bezbožnosti alebo svetskosti k prebiehajúcemu obráteniu, spracovaniu bližšie ku Kristovi, kde zažívame väčšie znázornenie pokoja.
A práve smerom k stredu obrazu vidíme muža, ktorý sa pozerá na nás, divákov. Išlo o techniku, ktorou sa táto postava snažila vtiahnuť diváka do deja a spojiť ho so samotným obrazom, akoby chcela povedať: To, čo sa tu deje, má niečo spoločné s vami. Kam patríte v tomto obraze? Ste postavou v “chátre” bez záujmu o Božieho Syna, ktorý je priamo pred vami vo svätej Eucharistii? Alebo sa nachádzaš v jednom z týchto štádií obrátenia?“
Samozrejme, že štádium, ktoré je Kristovi a jeho Matke najbližšie, je štádium starého kráľa, ktorý všetko odovzdal a ktorého s láskou požehnáva a láskyplne sa ho dotýka po hlave Dieťa Ježiš.
Kresťanská cesta je teda týmto procesom stretnutia s osobou Ježiša Krista a odovzdania mu všetkého, čím sme, pričom si uvedomujeme, že nič na tomto svete sa v žiadnom prípade nevyrovná dôležitosti spoločenstva so živým Bohom, ktoré sa uskutočňuje v akte padnutia pred ním v eucharistickej bohoslužbe.
Výsostná dôstojnosť Panny Márie’vďaka jej dokonalej pokore
Ak sa zameriame na modrú farbu, môžeme objaviť aj niektoré hlboké poznatky.
V období stredoveku, keď bolo toto umelecké dielo namaľované, sa modrá farba vyrábala z rozdrveného drahokamulapis lazuli. Bol teda neuveriteľne drahý. Keď sa takéto obrazy objednávali, v zmluve sa vždy stanovilo množstvo lapis lazuli, ktoré sa mohlo použiť, spolu s miestom, kde sa táto farba použije. Bolo teda zvykom, že Panna Mária bola zobrazená v modrej farbe, aby sa odzrkadlila jej vznešená dôstojnosť.
Je tu však ešte jedna postava, ktorá je tiež oblečená v modrom. Všimnite si muža skloneného v dolnej strednej časti záberu. Čo iné robí, ako tú najspodnejšiu úlohu v stredoveku alebo v dobe Ježiša tiež: ošetruje nohy druhých.
S hlavou nižšie ako všetci ostatní, keď vykonával svoju úlohu rozviazať mladému kráľovi ostrohy, bol tento muž na samom dne spoločenskej vrstvy, najnižší z najnižších, a preto predstavuje pokoru.
Teda je nanajvýš pokorný, a predsa je vykreslený farbou najväčšej dôstojnosti. To nám niečo hovorí aj o Matke Božej, ktorá je silne zahalená do modrej farby:
Modrá farba pokorného muža v spodnej časti obrazu zdôrazňuje slávnu pokoru Kráľovnej neba a zeme a jej modrá farba svedčí o vznešenej dôstojnosti a vzácnosti každého Božieho dieťaťa, najmä tých “najnižších z najnižších,” v najpokornejšom postavení, tých “najmenších” medzi nami (viď Mt 25, 40, 45).
Poznatky uvedené v tomto článku boli z veľkej časti získané z prezentácie, ktorú predniesol Dr Caroline Farey v roku 2009, na ktorej sa autor zúčastnil.
