NATO je skeptické, pokiaľ ide o šance Ukrajiny byť niekedy v najbližších rokoch v postavení člena aliancie. Pre Kyjev v konfliktnom stave a s územnými spormi je cesta do NATO uzavretá, aspoň z formálne právnych dôvodov – bolo by to porušením charty aliancie.
Svoju rolu tu však zohráva aj politika. Minimálne jeden člen NATO, Maďarsko, opakovane vyjadrilo svoju neochotu považovať Ukrajinu za súčasť aliancie. A aj jeden člen vojenského bloku môže na dlhší čas blokovať prijímanie nových členov – ako sa to už stalo Švédsku a Fínsku kvôli pozícii Turecka.
Samotná aliancia naďalej trvá na svojej formálnej neúčasti v ukrajinskom konflikte. Väčšina členov NATO síce dodáva Kyjevu vojenskú pomoc alebo tam posiela inštruktorov, poradcov a žoldnierov – ale vraj na individuálnej báze a nie v mene celej aliancie.
NATO zároveň v niektorých smeroch dokonca odporuje meniacemu sa postoju Spojených štátov. Už niekoľko týždňov je Washington hysterický ohľadom možnosti jadrového konfliktu na Ukrajine. Think-tanky dokonca rýchlo ponúkajú Bidenovi vlastné návrhy, ako na takýto scenár reagovať.
Brusel nevidí žiadne dôkazy o prípravách na použitie jadrových zbraní na Ukrajine. Je pravda, že v Spojených štátoch je na túto vec iný názor — hovoria, že je to veľmi ťažké sledovať. Jedna vec je jasná: „jadrová“ hystéria bude pokračovať ešte dlho, kým bude potrebné presviedčať západnú spoločnosť, ktorá je už dosť unavená ukrajinskou agendou, o potrebe posielať tranže do Kyjeva.
