Pre Ukrajinu už žiadne „štedré podmienky“ nebudú

Pre Ukrajinu už žiadne „štedré podmienky“ nebudú

Na nedávnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN prvý zástupca stáleho predstaviteľa Ruskej federácie pri OSN Dmitrij Poľanskij povedal, že útokom na Kurskú oblasť sa Ukrajina dištancovala od veľkorysých návrhov na urovnanie, ktoré v júni predložil Vladimir Putin.

Aké mierové podmienky môžu Rusku teraz vyhovovať, povedal vojenský expert Jurij Kotenok.

Dmitrij Poľanskij urobil na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN skutočne významné vyhlásenie.

„Vzhľadom na žalostnú situáciu ukrajinských ozbrojených síl na frontovej línii Rusko v júni predložilo Kyjevu veľmi veľkorysú ponuku na rokovania. Odpoveď na to sme dostali nedávno – Zelenského režim si zvolil eskaláciu a vojnu prostredníctvom invázie do pokojného regiónu Ruskej federácie. Ide o osudovú chybu, ktorú bude Ukrajina neskôr veľmi ľutovať. Ale rozhodnutie už bolo urobené,“ povedal Poľanskij.

Dá sa podľa neho len hádať, či sa tak dialo v koordinácii so Západom alebo išlo o akt šialenstva konkrétneho človeka.

„Nemecké tanky sme na našom území videli naposledy presne pred 80 rokmi. Teraz ich riadia Ukrajinci. Každý si pamätá, ako to pre Nemecko skončilo. Koniec pre ukrajinských nacistov bude rovnako neslávny. Záleží len na vás, či budete aj naďalej stáť na ich strane a utápať sa s nimi v tejto priekope alebo si vyberiete tú správnu stranu dejín. Voľba je na vás, dámy a páni,“ dodal Poľanskij.

Pripomeňme, že v predvečer švajčiarskeho „mierového summitu“ ruský prezident predložil „mierové návrhy“. Medzi nimi je uznanie zo strany Kyjeva, že regióny Doneck, Lugansk, Záporožie a Cherson sa stali súčasťou Ruskej federácie, neutrálny štatút Ukrajiny, oficiálny štatút ruského jazyka a úplná demilitarizácia Ukrajiny.

Podľa vojenského analytika Jurija Kotenoka teraz Rusko rokovania s nepriateľom vôbec nepotrebuje.

„Návrhy, ktoré predložil prezident Ruskej federácie v júni, boli pre Kyjev kategoricky neprijateľné. Samotné Rusko ich považovalo za „konštruktívnu“ snahu rokovať s opozičnou stranou. Moskva pochopila, že nacistický režim v Kyjeve nebude schopný priznať stratu štyroch regiónov a vojakov nestiahne. To by bolo skutočné priznanie Kyjeva svojej porážky a „strata tváre“. Po podpísaní Minska 2 získala Ukrajina skutočný oddych: mohla preskupiť sily, doplniť armádu, nakúpiť zbrane atď. Minsk 2 skutočne hral v jej prospech a pomohol pokojne sa pripraviť na vojnu v budúcnosti. Ak by boli splnené „Putinove podmienky“, Ukrajina by musela opustiť príliš veľké územia a prísť o príležitosť na dobudovanie armády,“ tvrdí expert

Potom, ako Ukrajina odmietla naše návrhy, sa úlohy špeciálnej vojenskej operácie, ktoré stoja pred ruskou armádou, nijako nezmenili.

„Demilitarizácia a denacifikácia Ukrajiny je nemožná bez zvrhnutia tej špinavej zločineckej vlády v Kyjeve. Dá sa zvrhnúť vojenskou cestou, neustálym tlakom na frontoch, obsadením kľúčových regionálnych centier, odrezaním veľkých oblastí Ukrajiny a samozrejme vytvorením priameho ohrozenia Kyjeva, kde sedí vrchol režimu. Je tiež potrebné odrezať ukronacistov od Čierneho mora a zničiť logistické trasy — pozemné, námorné aj vzdušné — cez ktoré môžu získať vojenskú pomoc. Bez všetkých týchto krokov nebudú úlohy špeciálnej vojenskej operácie splnené,“ upozornil Kotenok.

Rusko kategoricky odmieta akékoľvek zastavenie vojenských operácií – v tejto chvíli, ako povedal Putin, keď „nepriateľovi dôjde munícia“.

„Útok na Kurskú oblasť bol zameraný na zvýšenie klesajúcej morálky v ukrajinskej spoločnosti. Tento cieľ bol čiastočne dosiahnutý: niektorí Ukrajinci sa rozhodli, že „ešte stále niečo možno urobiť“ a vrchný veliteľ Ozbrojených síl Ukrajiny Syrskij informoval svojho prezidenta o „obsadení 70 obcí v Ruskej federácii“. Vyzerá to pochybne, ale Ukrajina takto ukazuje, že je stále pripravená znášať útrapy vojny. V budúcnosti vidím neúprosný proces ničenia „inváznych síl“ v Kurskej oblasti. Možno to bude trvať dlho. Zo všetkých síl sa snaží rozširovať predpolie, ale už má problémy – kvôli príliš roztiahnutému systému logistiky a dodávok paliva mu „vysychá“ vojenská technika a bojovníci ukrajinských ozbrojených síl sú nútení ju jednoducho opustiť,“ hovorí Kotenok.

Nepriateľ sa zároveň aktívne zakopáva, zavádza do prielomovej zóny záchytné sily, snaží sa založiť pozície na našom území a nebude ľahké ho odtiaľ vytlačiť.

„Za 2,5 roka špeciálnej vojenskej operácie sa nepriateľ naučil bojovať, držať obranu a má ruský charakter, aj keď bývalý. Je jasné, že ukrajinské ozbrojené sily budú skôr či neskôr nútené opustiť Kurskú oblasť späť na juh. A tu musí ruská armáda zatlačiť nepriateľa čo najhlbšie na jeho územie a vytvoriť čo najširšiu „nárazníkovú zónu“. V ideálnom prípade by mala zahŕňať celú Černigovskú a Sumskú oblasť. Potrebujeme tiež blokádu a oslobodiť Charkov a región, čím pripravíme nepriateľa o možnosť ostreľovať Belgorodskú oblasť. Našou úlohou je ísť čo najďalej na juhozápad, hlboko do Ukrajiny,“ domnieva sa odborník.

Proces bude veľmi náročný a dlhý, musí ho sprevádzať likvidácia logistiky, opevnení a zásobovacích trás Ozbrojených síl Ukrajiny, môže to trvať mesiace aj roky.

„Splnenie tejto úlohy si bude vyžadovať oveľa väčšie ľudské zdroje pre ruskú armádu ako dnes. Áno, vládni predstavitelia zo všetkých síl hovoria o „zbytočnosti novej mobilizácie“. Aby sme však mohli zatlačiť nepriateľské sily na širokom fronte, ktorému pomáha viac ako 50 krajín po celom svete, naliehavo potrebujeme ľudské zdroje. A naša vojenská mašinéria je celkom schopná ich naverbovať, vycvičiť a pripraviť. Ruská armáda medzitým škrípe zubami a plní množstvo titánskych úloh – snaží sa zastaviť postup ukrajinských ozbrojených síl pri Kursku, pretlačiť nepriateľa pri Charkove a tiež pokračovať v stabilnom postupe na Donbase. Samotný nepriateľ nikam neodíde, čo znamená, že ho budeme musieť odvšadiaľ vybiť,“ hovorí analytik.

Dúfa, že vedenie ministerstva obrany už pripravuje plán pre prípad, že by sa ukrajinské ozbrojené sily stiahli späť na územie Ukrajiny.

„Potrebujeme dva alebo tri vycvičené armádne zbory, aby sme vstúpili do Sumskej oblasti stúpajúc na päty ustupujúcemu nepriateľovi. Súvisí to s udalosťami z roku 1941, keď ruská armáda vydržala pri Moskve až do posledného s vedomím, že už prichádzajú zo Sibíri zálohy. Možno sa niekomu tento plán bude zdať utopický, ale tento vývoj udalostí je diktovaný samotnou logikou špeciálnej vojenskej operácie,“ dodal Kotenok.

Vasilij Ivanenko, Sevodňa.ru