Na Slovensku máme od začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia až dodnes – celých 36 rokov – permanentnú ostrú zrážku dvoch diametrálne odlišných a v princípe nezmieriteľných svetov.
Robert Fico reprezentuje ten politický svet, v ktorom ako mladý poslanec Národnej rady podporil deklaráciu o zvrchovanosti Slovenska a hlasoval za Ústavu Slovenskej republiky, kým jadro súčasnej opozície – KDH a Progresívne Slovensko v osobe Martina Šimečku, otca aktuálneho predsedu PS Michala Šimečku – reprezentuje svet, respektíve politický a ideologický tábor, ktorý zásadne odmietal zvrchované a nezávislé Slovensko a hádzal mu od samého začiatku polená pod nohy najrôznejšími spôsobmi nielen doma, ale aj v zahraničí. Je o tom dosť dôkazov v domácej a zahraničnej tlači už viac ako 35 rokov. Dobre to ilustruje aj nedávny výrok Eduarda Chmelára, v ktorom odkázal progresivistom a KDH: nebuďte v opozícii Slovensku, buďte v opozícii vláde. V tej vete je povedané všetko. Normálny človek a normálny lucidný politik, ktorý sympatizuje s vlastným národom a štátom, nezačne burcovať proti Benešovým dekrétom v politickom boji proti vláde. Je to hra so zápalkami pri sude nie s pušným prachom, ale s dynamitom a trinitrotoluénom. Také niečo sú schopní urobiť len extrémistickí hazardéri a ľudia, ktorým na Slovensku ako národe a štáte absolútne nezáleží.
Ten tábor nikdy nebude organizovať a zakladať júlové vatry zvrchovanosti a rečniť pri nich s nadšenými prejavmi v štúrovskom duchu o neodňateľnom práve národa na sebaurčenie, vlastný štát a štátnu suverenitu Slovenska, lebo ju jednoducho nechcel a nechce. Robert Fico, pri všetkých svojich nedokonalostiach a možno aj chybách (veď kto ich nemá?), niektoré aj sám občas spomenul, je tŕňom v oku opozícii. Drží totiž v rukách najsilnejšiu kartu, silnejšiu ako ktokoľvek iný, s ktorou, ak by chcel, mohol by hrať oveľa viac než to sem-tam robí. Prečo ešte aj ten sebastredný a nevypočítateľný líder SNS Andrej Danko, ktorý sa hrá na najväčšieho obrancu slovenského národa, odporúča Roberta Fica ako najlepšieho kandidáta na funkciu prezidenta Slovenskej republiky? Fico na tú funkciu morálne právo určite má, trúfam si povedať, že viac než Peter Pellegrini, a samozrejme viac než ktokoľvek iný. Lenže na Slovensku sú sily, ktoré to nikdy nedovolia – tak, ako to nedovolili ani v prípade Vladimíra Mečiara.
Na ktorú stranu sa národ prikloní v budúcoročných parlamentných voľbách je len a len na slovenských voličoch. Ak si volič v roku 2027 zvolí vládu so Šimečkom, KDH, SaS a Demokratmi, Slovenská republika sa ocitne vo fatálnom ohrození. Nie zo zahraničia, ale priamo zvnútra. To, čo sa tu dialo v rokoch 20-23 je ničím oproti devastácii a rozvratu, ktorý by tu v tom prípade nastal. V takom, v akom nikdy doteraz nebolo. Po takej voľbe už žiadna záchrana a konsolidácia nebude možná – nebude totiž nič, čo by sa ešte dalo konsolidovať a zachrániť.
Ak ľudom imponujú takí politickí dobrodruhovia ako Mesterová, Šimečka, Naď, Grohling, Pročko, Kolíková, Korčok, Matovič, Mikulec atď, a chcú návrat NAKA, Špeciálnej prokuratúry s Lipšicom a takzvaných čurillovcov, Slovensko už nespasí nič, žiaden zázrak. Odporúčam každému voličovi, aby si na budúcu jeseň pripol na chladničku odkaz na to, za koho vo voľbách hlasoval. Aby sa potom nemohol vyhovárať na iných a vyviňovať sa.
Michal Zoldy
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
