Predchádzajúci článok opisoval, ako môžu vládne subjekty USA, ako napríklad FBI, spravodajská komunita a dokonca aj miestna polícia, spôsobovať zasahovanie do volieb tým, že pred Američanmi skrývajú svoje metódy, zdroje, technológie, techniky, sledovacie akcie a ďalšie informácie.
Z ústavy Spojených štátov amerických prinajmenšom vyplýva, že americkí občania – “my, ľud” – majú mať možnosť čiastočne prostredníctvom hlasovania určovať, ako vláda funguje. FBI, spravodajská komunita a miestna polícia tvoria významnú časť miestnej, štátnej a federálnej vlády.
Malo by byť teda zrejmé, že Američania by mali byť schopní určiť, ako subjekty ako FBI, spravodajská komunita a miestna polícia fungujú. V opačnom prípade by sa zdalo, že subjekty ako FBI, spravodajská komunita a miestna polícia by mohli byť označené za neamerické subjekty a hrozby pre národnú bezpečnosť (čo implikuje Ústavu USA).
Ak však nezverejňujú svoje metódy, zdroje, technológie sledovania a ďalšie činnosti, potom Američania nemôžu určiť, ako by mali fungovať. Informácie o tom, ako fungujú predtým opísané vládne subjekty, sú teda nevyhnutným predpokladom hlasovania. Odmietnutie zverejnenia ich metód, zdrojov, techník, technológií, sledovacích akcií atď, by sa dalo povedať, že ide o zasahovanie do volebného procesu a porušovanie riadneho procesu uvedeného v ústave.
Nynie, U.S. federálny zákon v jednej časti vysvetľuje, že definícia slova “hlasovanie” “zahŕňa všetky činnosti potrebné na to, aby hlasovanie bolo účinné.” Všeobecne povedané, zamýšľaným účinkom hlasovania je podporiť alebo odmietnuť aspoň niektoré činnosti a/alebo operácie štátnych zamestnancov, čo pre túto diskusiu zahŕňa politikov, prezidenta atď. Mnohým je asi zrejmé, že informácie o FBI, spravodajskej komunite, miestnej polícii a mnohých ďalších bezpečnostných, vyšetrovacích alebo podobných zložkách sú podmienkou potrebnou na to, aby hlasovanie bolo účinné.
Je však známe, že mnohí vládni zamestnanci nedovoľujú Američanom poznať ich kroky a operácie; “mnohé svoje informácie klasifikujú” ako tajné, dôverné, prísne tajné atď. Tým, že takéto vládne subjekty utajujú svoje schémy, podvody, metódy, zdroje, sledovanie a iné operácie a akcie, takmer nevyhnutne zasahujú do miestnych, štátnych a/alebo federálnych volieb. Hlasy Američanov’ nemôžu byť “efektívne”, ak nepoznajú činnosť orgánov činných v trestnom konaní, vyšetrovacích, spravodajských a podobných pracovníkov vlády.
Možno by bolo jednoduchšie dospieť k predchádzajúcim záverom tak, že si položíme niekoľko otázok: Po prvé, ak by FBI, spravodajská služba a miestna a štátna polícia zverejnili všetky mená svojich tajných zamestnancov a neplatených spolupracovníkov a tiež by Američanom povedali svoje tajné metódy, techniky a technológie sledovania, koľko Američanov by asi volilo politikov, ktorí sú proti súčasným tajným akciám FBI, štátnej a miestnej polície?
Alebo koľko Američanov má podozrenie, že FBI, spravodajská komunita a miestna polícia používajú tajné technológie, zamestnancov/zdroje alebo metódy, proti ktorým by väčšina Američanov hlasovala, ak by boli zverejnené?
Ak by napríklad Američania vedeli, že FBI a miestna polícia stále používajú surveillance technology, ktorá dokáže “vidieť do” domov, budov a áut a sledovať každý krok Američanov v každom okamihu ich života, je pravdepodobné, že by sa Američania zamerali na túto otázku a hlasovali by proti? Američania by pravdepodobne nehlasovali len proti takýmto subjektom a sledovacím technológiám, ale Američania by pravdepodobne hlasovali za prísne tresty pre tých, ktorí takéto sledovacie technológie vyrábajú, dodávajú, prevádzkujú a vedia o tom, že iní’prevádzkujú takéto sledovacie technológie.
A čo táto otázka: Ak by Američania poznali tajné operácie, metódy, technológie a zamestnancov FBI, polície a iných bezpečnostných subjektov, je pravdepodobné, že by Američania hlasovali inak, ako hlasujú v súčasnosti? Dalo by sa odôvodnene predpokladať, že činnosti, zdroje atď. už spomínaných vládnych subjektov by boli pre väčšinu Američanov najdôležitejšou otázkou pri hlasovaní. Američania, ktorí nie sú zamestnaní vo vláde, by sa pravdepodobne dokonca zjednotili proti metódam, zdrojom, technikám, technológiám atď. týchto subjektov.
Inými slovami, ak vládne subjekty ako FBI, spravodajská komunita atď. podvodne nemenia hlasovanie pomocou hlasovacích technológií, takmer nevyhnutne menia výsledky volieb tým, že neinformujú Američanov o svojich tajných metódach, technológiách, sledovaní, zamestnancoch atď.
Pomôcť by tu mohol aj iný príklad. Ak by ste zistili, že FBI alebo miestna polícia zamestnáva niekoľko ľudí, o ktorých viete, že sú pomstychtiví, psychopati, opilci, narkomani atď. volili by ste politika, ktorý sľubuje, že sa zbaví takejto korupcie v týchto subjektoch? Alebo by ste volili politikov, ktorí sľubujú, že ukončia činnosť všetkých tajných vládnych subjektov, ako je FBI a spravodajská služba (ktoré sú súčasťou výkonnej moci), kvôli ich potenciálnemu používaniu smrtiacich a mučivých tajných zbraní riadených na diaľku?
Ale keďže človek nepozná mená tajných vládnych zamestnancov, nie je schopný hlasovať za alebo proti súčasným činnostiam a zdrojom FBI, miestnej polície atď.
A predchádzajúce príklady vedú k ďalšiemu možnému záveru: utajenie miestnej a štátnej polície, spravodajskej komunity a FBI takmer nevyhnutne spôsobuje volebnú diskrimináciu. Je to preto, že potenciálne milióny tajných zamestnancov FBI, spravodajskej komunity a miestnej polície poznajú mnohé tajné technológie, techniky, metódy, zdroje, sledovanie a iné činnosti FBI, spravodajskej komunity a miestnej polície.
Zamestnanci uvedených subjektov majú vedomosti, ktoré ostatní americkí voliči nemajú; to takmer nevyhnutne vedie k nespravodlivému a diskriminačnému hlasovaniu. Títo vládni zamestnanci môžu hlasovať za politikov, ktorí ich udržia v zamestnaní, zatiaľ čo väčšina Američanov by mohla hlasovať proti takýmto politikom, keby mala rovnaké informácie. V istom zmysle sa to javí aj ako diskriminácia v zamestnaní; vládni zamestnanci si môžu udržať zamestnanie len vďaka tajným informáciám, ktoré majú, zatiaľ čo nevládni zamestnanci takéto zamestnanie ani tajné informácie nemajú.
Ak by napríklad Američania zistili, že FBI alebo miestna polícia počas každého športového podujatia umiestňujú na každý štadión v Amerike zamestnancov v civile, ktorých úlohou je sledovať, prenasledovať alebo inak obťažovať vybrané osoby v dave v snahe vyvolať hnevlivú reakciu, Američania by mohli hlasovať za to, aby boli takéto operácie a zamestnanci zastavení a potrestaní. Potom je tu aj možnosť, aby v každom katolíckom kostole v Amerike počas každej omše boli zamestnanci FBI alebo miestnej polície v civile, ktorí by plnili rovnakú funkciu a pokúšali sa provokovať alebo inak prenasledovať ľudí v kostole.
Takto sa zdá, že tajomstvá FBI, spravodajskej služby a miestnej polície takmer nevyhnutne spôsobujú volebné podvody a diskrimináciu. Žiaľ, je známe, že vládni zamestnanci a politici sa snažia zničiť alebo ignorovať Ústavu USA prostredníctvom prijímania federálnych alebo miestnych zákonov; napríklad vláda môže zámerne prijímať zákony vyžadujúce utajovanie informácií FBI, pričom všetci vedia, že tieto zákony sú protiústavné. Bežný Američan nemôže tieto zákony napadnúť čiastočne preto, lebo vládni zamestnanci môžu v podstate použiť toľko peňazí a času, koľko je potrebné na obhajobu ich korupcie na súde, zatiaľ čo bežný Američan nemá čas ani peniaze na to, aby takúto korupciu napadol. Podobná stratégia je opísaná v príručke o volebnom práve:
Do roku 1964 mohli úradníci južanských štátov, ktorí chceli černochom odoprieť politickú moc, vymáhať od opozičných síl obrovské náklady jednoducho tým, že od žalobcov vyžadovali súdne spory. Napríklad žalobca, ktorý chcel zastaviť protiústavne diskriminačné obmedzenia volebného práva, by musel vynaložiť prostriedky na vedenie súdneho sporu. Aj v prípade úspechu na súde by však štát mohol jednoducho nahradiť napadnutý zákon iným diskriminačným zákonom a tým, že by bol o krok pred žalobcami, by mohol výrazne oddialiť jeho dodržiavanie. (Strana 225)
Takýto spôsob by mohli ešte niekoľkými spôsobmi využiť tí štátni zamestnanci, ktorí sa môžu podieľať na trestných činoch, diskriminácii, volebných podvodoch atď.
Federálne zákony USA o financovaní kampaní vyžadujú zverejňovanie informácií
Predchádzajúca diskusia nie je taká kontroverzná, ako by sa mohlo zdať. Už teraz platia federálne zákony, ktoré vyžadujú zverejňovanie informácií počas volebného procesu. Takéto zákony sa niekedy označujú ako “zákony o financovaní kampaní”, ktoré čiastočne vyžadujú, aby kandidátske výbory, výbory politických strán a iné subjekty podávali správy, v ktorých opisujú zdroje a spôsoby získavania a míňania finančných prostriedkov. Väčšina alebo všetky tieto správy sa potom samozrejme musia podľa federálneho zákona USA zverejňovať na internete. Zrejme sa tým naznačuje, že informácie o spôsoboch a zdrojoch financovania politických kandidátov sú pre mnohých, väčšinu alebo všetkých voličov nevyhnutnou podmienkou účinnosti hlasovania.
Uvažujme hypotetický príklad. Kandidát na prezidenta dostáva významné dary od Číny, Iránu, Ruska, Ukrajiny, Saudskej Arábie, plánovaného rodičovstva, mexických drogových kartelov, ISIS, výrobcov injekcií, ktoré si vynucuje vláda, a skupín, ktoré násilne odmietajú konzumáciu hovädzieho a bravčového mäsa. Mnohí voliči pravdepodobne nechcú, aby ich hlas mal za následok podporu predchádzajúcich subjektov prostredníctvom hlasovania za prezidentského kandidáta, ktorý pravdepodobne bude robiť to, čo predchádzajúce subjekty chcú, aby robil. Voliči by pravdepodobne považovali takúto informáciu za nevyhnutnú podmienku pri rozhodovaní o hlasovaní. Voliči by mohli zámerne nehlasovať za takéhoto prezidentského kandidáta alebo by mohli hlasovať proti nemu len na základe predchádzajúcich finančných informácií; nezverejnenie takýchto informácií by ľahko viedlo k tomu, čo by sa pravdepodobne označilo za podvodné voľby.
Pokračujme v predchádzajúcom príklade; povedzme, že existujú americkí vládni zamestnanci v FBI, spravodajskej komunite a miestnej polícii, ktorí vedia, že predchádzajúci hypotetický kandidát je financovaný predtým uvedenými subjektmi; tieto informácie nedostávajú prostredníctvom sledovania, ale prostredníctvom komunikácie poskytovanej len vládnym zamestnancom. Povedzme, že takíto vládni zamestnanci sú zároveň voliči a títo vládni zamestnanci budú pokračovať vo svojej práci vo vláde len vtedy, ak bude zvolený predtým uvedený hypotetický kandidát. Iný prezident by mal za následok, že by prišli o svoje zamestnanie vo vláde. Ide o diskrimináciu pri hlasovaní, ak sa takéto informácie poskytujú len vládnym zamestnancom, zatiaľ čo bežnému americkému voličovi sa takéto informácie neposkytujú?
Znovu pokračujte v predchádzajúcom príklade. Zákony o financovaní kampaní vyžadujú zverejňovanie informácií o zdrojoch (mená ľudí alebo politických organizácií), ktoré poskytujú peniaze. Takíto ľudia by mohli povedať: “zverejnenie mojich informácií ohrozuje môj život!” podobne ako ľudia z FBI, spravodajskej komunity a miestnej polície hovoria, že zverejnenie zdrojov a metód ohrozuje životy. Ale federálne zákony o financovaní kampaní sú stále v platnosti a stále vyžadujú zverejňovanie mien zdrojov, aj keď je to riskantné.
Inými slovami, výhovorka FBI, spravodajskej komunity a miestnej polície o tom, že “zverejňovanie informácií ohrozuje životy!” je slabá výhovorka, najmä preto, že mnohí zamestnanci týchto vládnych subjektov majú spôsoby obrany, ktoré bežný Američan nemá, a majú aj vládnu imunitu, ktorú bežný Američan nemá
Teda federálne zákony o financovaní kampaní aspoň čiastočne slúžia na to, aby sa vyžadovalo zverejňovanie informácií, čo je zrejme činnosť nevyhnutná na to, aby bolo hlasovanie účinné. Zdá sa, že je implicitne súčasťou hlasovacieho a/alebo volebného procesu.
Najnovšie sa opäť odvolávame na požiadavku zverejňovania informácií o metódach, zdrojoch, technológiách, technikách, sledovaní a iných činnostiach a operáciách FBI, spravodajskej komunity, miestnej polície, vyšetrovacích a akýchkoľvek iných podobných subjektov. Možno by sa dalo určiť, že nielenže požiadavka zverejňovania takýchto informácií nie je kontroverzná, ale že nezverejňovanie takýchto informácií takmer nevyhnutne spôsobuje podvodné voľby a diskrimináciu; výsledky volieb by boli pravdepodobne oveľa odlišnejšie, keby Američania poznali súčasné, predchádzajúce a budúce činnosti FBI, spravodajskej komunity, miestnej polície atď.
Prinajmenšom jedným z nevyhnutných riešení situácie je vyžadovať zverejňovanie súčasných a predchádzajúcich metód, zdrojov (vrátane štátnych zamestnancov a osôb, ktoré nie sú zamestnancami), technológií, techník, sledovania, podvodov, schém, úskokov a akéhokoľvek iného konania a nekonania FBI, spravodajskej komunity, miestnej polície a akéhokoľvek iného podobného orgánu činného v trestnom konaní, vyšetrovania alebo bezpečnosti v Amerike.
I keď to nie je hlavnou témou tohto článku, náprava si pravdepodobne vyžiada zverejnenie súčasných a predchádzajúcich metód, zdrojov, technológií sledovania, podvodov, schém atď. pretože tie sú relevantné pre to, ako budú Američania voliť vo voľbách v budúcnosti na mnoho rokov. Je potrebné vedieť, či za predchádzajúce akcie, hoaxy, schémy, metódy, zdroje atď. boli zodpovední demokratickí alebo republikánski politici (alebo obaja)
Napr. všetky akcie vládnych zamestnancov, hoaxy, tajné cvičenia národnej bezpečnosti a schémy v období okolo vojny vo Vietname, 11. septembra 2001 a decembra 2019 – januára 2022 sú relevantné pre rozhodovanie Američanov pri hlasovaní v súčasnosti a na mnoho rokov v budúcnosti. (Možno by bolo relevantné sledovať, koľko vládnych cvičení národnej bezpečnosti USA v oblasti terorizmu prebiehalo pred 11. septembrom 2001, podobne ako vládne cvičenia národnej bezpečnosti v oblasti pandémie, ktoré viedli k tomu, čo bolo oznámené ako pandémia COVID-19. Samozrejme, takéto veci môžu byť len náhoda.)
A už spomínaným liekom je zavedenie riadneho a spravodlivého procesu hlasovania v miestnych, štátnych a federálnych voľbách. Ďalšie nápravné opatrenia budú potrebné na zabezpečenie spravodlivosti pre obete zločinov vládnych zamestnancov FBI, spravodajskej komunity, miestnej polície, vyšetrovacích a podobných zložiek, ktoré vyplývajú z ich metód, zdrojov, techník, technológií sledovania atď.
