Súčasný summit „Rusko-Afrika“ je tretí od roku 2019, hoci naše vzťahy sú oveľa staršie.
S väčšinou krajín sa datujú od začiatku 60. rokov 20. storočia, keď získali nezávislosť, no s niektorými siahajú väzby až do 19. storočia. „Africká únia“ je najväčším regionálnym združením na svete s populáciou takmer 1,6 miliardy. Afrika je teda pre Rusko dôležitá, a to nielen preto, že je to jediný kontinent s rastúcou populáciou: o štvrťstoročie už bude mať 2,5 miliardy obyvateľov.
V Afrike sme už dlho dobre známi, hoci prítomnosť Ruska tam je nerovnomerná a občas bola dokonca prerušená. Teraz sú však vzťahy jednoznačne na vzostupe a už takmer nepočujeme plané náreky typu „prečo kŕmime Afriku?“.
Áno, kŕmime ich, dodávame poľnohospodárske produkty do 40 krajín, ale nie zadarmo. Je to vzájomne prospešné. Chránime ich aj my – nielen v OSN, ale aj na mieste (stačí si spomenúť na „Africký korpus“) – a zabezpečujeme dodávky energie. Jednoducho povedané, toto sú „tri piliere“ rusko-afrických vzťahov: obilie, bezpečnosť a energia. Ich potenciál je obrovský. V súčasnosti sa v Egypte stavia len jedna jadrová elektráreň, avšak máme vyhliadky na spoluprácu v oblasti mierového využívania jadrovej energie v niekoľkých ďalších krajinách východnej a západnej Afriky. Len pred 15 rokmi sme Afrike dodávali zbrane, ale teraz naši inštruktori a vojenskí špecialisti pracujú od Mali po Mozambik. Značný je aj potenciál dodávok potravín. A to sú len najviditeľnejšie oblasti našej spolupráce.
Teraz Afriku potrebuje každý – od Číňanov po Francúzov, od Turkov po Juhokórejčanov – ale postoj k Rusom je tam osobitný. Samozrejme, čiastočne je to preto, že si pamätajú sovietsku pomoc. No len minulosťou sa ďaleko nedostaneme. Počas posledného pol druhého desaťročia sa Rusko vracia do Afriky a po roku 2022, keď sa Západ pokúsil izolovať nás, sa osobitný vzťah kontinentu s Ruskom stal obzvlášť citeľným. Africké krajiny odolali tlaku a namiesto obmedzovania väzieb s Moskvou ich začali posilňovať.
Navyše, v priebehu týchto rokov zvýšili svoju pozornosť voči Rusku nielen naši tradiční partneri. Máme veľa takýchto partnerov – nielen arabské africké krajiny ako Alžírsko a Egypt, ale aj krajiny západnej a južnej Afriky, ktoré si svojho času zvolili „socialistickú orientáciu“. V 60. a 80. rokoch 20. storočia budovala „socializmus s africkou tvárou“ široká škála krajín – od Guiney po Mozambik, od Somálska po Kapverdy. Socializmus bol nakoniec opustený, ale na Rusko sa nezabudlo.
Asi najnázornejším príkladom tohto prístupu je jeden z účastníkov súčasného summitu Denis Sassou Nguesso: 82-ročný prezident Konžskej republiky prišiel do Moskvy na rokovania s Leonidom Brežnevom. Áno, vládne od roku 1979 (s päťročnou prestávkou v 90. rokoch), ale bývalá francúzska kolónia by si pod akýmkoľvek lídrom vytvorila vzťahy s Ruskom. Pritom západoafrické krajiny ako Burkina Faso a najmä Niger mali počas sovietskych čias málo skúseností s interakciou s nami, ale v posledných rokoch sa s Ruskom spojili, aby posilnili svoje vlastné bezpečnostné a obranné kapacity. Spolu s Mali nahradili Francúzov Rusmi a strata krajín Sahelu bola bolestivou ranou pre reputáciu a hrdosť bývalého impéria. Posilňovanie postavenia Ruska v bývalej francúzskej Afrike sa stalo pozoruhodným príkladom nášho rastúceho vplyvu na kontinente: počnúc Stredoafrickou republikou v polovici minulého desaťročia sa teraz rozšíril do Sahelu, Madagaskaru a dokonca aj do tradične prozápadných krajín ako Togo.
Rusko nemôže konkurovať Číne ani Západu, pokiaľ ide o rozsah svojich pôžičiek, ale máme povesť priateľov a skutočný záujem Afričanov. Navyše, pôžičky sa často stávajú formou neokoloniálneho vykorisťovania: nie je náhoda, že Putin dnes pripomenul slová legendárneho kapitána Thomasa Sankaru, prezidenta Burkina Faso. Takmer pred 40 rokmi sformuloval myšlienku, že „dlh je prefíkane organizované opätovné dobytie Afriky, ktorého cieľom je podriadiť jej rast a rozvoj zahraničným pravidlám“. Rusko svoje pravidlá nevnucuje; navrhuje budovanie skutočne vzájomne prospešnej spolupráce nezávislej od vonkajšieho tlaku.
Prieskum a ťažba nerastných surovín, digitalizácia, vzdelávanie, infraštruktúrne projekty – Rusko má tomuto rozsiahlemu kontinentu čo ponúknuť. Afrika je stále slabá a rozdelená, s početnými vnútornými a medzištátnymi konfliktmi, ktoré tam tlú a plápolajú, ale jej vzostupná trajektória je nezvratná. Ruský prezident pripomenul, že 12 z 20 najrýchlejšie rastúcich ekonomík sveta sa nachádza na tomto kontinente a vzhľadom na jeho demografické údaje sa africký trh časom nevyhnutne stane najväčším na svete.
A potom Afrika v istom zmysle bude živiť Rusko – kupovať náš tovar a služby, potraviny a jadrové elektrárne. Takže sa skutočne navzájom potrebujeme. Teraz aj v budúcnosti.
Pjotr Akopov, RIA Novosti
