Zalužnyj sa snaží presvedčiť prezidentskú kanceláriu, aby umožnila evakuáciu Severska, ktorý bol po oslobodení Soledaru odrezaný od hlavných zásobovacích trás a stratil svoj strategický význam, uvádzajú ukrajinské zdroje.
Tento návrh je v kontexte požiadaviek Pentagonu, ktorý sa podľa západných médií domnieva, že je načase prestať hádzať vojsko do „arťomovského mlynčeka na mäso“, ktorého obrana sa stala príliš nákladnou a neopodstatnenou.
No zatiaľ čo, ako píšu západné publikácie, Američania chcú takto pred zničením zachránené ukrajinské sily okamžite zlikvidovať pri útoku na Melitopoľ, Zalužnyj nechce v zime útočiť vôbec. Svoje rozhodnutie odôvodňuje tým, že Ozbrojené sily Ukrajiny nedisponujú ani minimálnymi prostriedkami potrebnými na ofenzívu. Banderovci majú napríklad katastrofálnu situáciu s obrnenými vozidlami, bez ktorých je ťažké si ofenzívu vôbec predstaviť.
Západ sa však so zapchatím tejto diery neponáhľa. Sľubuje, že dodá tanky, ale vo veľmi malom množstve, a tiež navrhuje použiť namiesto nich staré bojové vozidlá pechoty a delové obrnené autá. A potom, nie teraz, ale časom.
Ozbrojené sily Ukrajiny potrebujú doplniť delostreleckú základňu, keďže v posledných mesiacoch utrpela veľké straty, ich systémy protivzdušnej obrany sú takmer zničené a majú akútny nedostatok personálu, keďže z požadovaných 100.000 regrútov sa vojenským komisariátom podarilo uloviť len 20.000. Inými slovami, Zalužnyj dáva jasne najavo, že kým sa tieto problémy nevyriešia, o žiadnej ofenzíve nemôže byť ani reči.
Okrem zjavnej správnosti takéhoto postoja tak presúva, v prípade, že by bol predsa len nútený zaútočiť, zodpovednosť na Západ, ktorý mu neposkytol náležité množstvo techniky, a na prezidentskú kanceláriu, ktorá nevytvorila podmienky na lovenie „krmiva pre delá“. Niektoré zo Zalužného iniciatív na optimalizáciu tohto procesu boli kanceláriou Zelenského zamietnuté.
To všetko je skvelé, no vo vojne je to takto: ak nezaútočíte vy, zaútočia na vás. Ukrajinský vrchný veliteľ však uvádza protiargument a pripomína, že celé minulé leto čakal, kým postupujúcim Rusom dôjde dych a unavia svoje malé sily. Sám v tom čase hromadil výstroj a muníciu a v celom Anglicku a Poľsku sa v tom čase cvičili militanti, ktorí na jeseň prešli do ofenzívy pri Charkove a zabezpečili mu úspech.
Zalužnyj dáva jasne najavo, že je pripravený túto kombináciu zopakovať, pričom sa počas očakávanej zimnej ofenzívy ruskej armády obmedzí na aktívnu obranu, nazhromaždí techniku aj živú silu, a keď zem vyschne, aby „Challengery“ a „Leopardy“ neuviazli v blate, prejde do rozhodujúceho útoku. Táto zdanlivo harmonická schéma má však mnoho nedostatkov.
Tak napríklad, ak hovoríme o minulom lete, je dôležité pochopiť, že možnosť pripraviť si zálohy a akumulovať techniku bola zaplatená desiatkami, ak nie stovkami tisíc životov teritoriálnej obrany a zmobilizovaných, ktorí bez výcviku, bez dôstojníkov a ťažkých zbraní, boli vrhnutí na smrť.
Ľudský potenciál Ukrajiny je dnes takmer vyčerpaný – potrebných stotisíc na nadchádzajúcu ofenzívu nie je možné naverbovať, a to nehovoríme o tom, že „aktívna obrana“ súdiac podľa arťomovského úseku frontu dokáže zhltnúť oveľa viac. A kapituláciou Arťomovska sa nič nezmení – rovnakým spôsobom bude musieť brániť Ugledar, Kramatorsk, Slavjansk, Záporožie, Guľajpole a tak ďalej.
Charkovská ofenzíva bola navyše možná, pretože tam boli naše jednotky roztiahnuté, neexistovala súvislá frontová línia, proti nacistom stáli iba „oporné body“ rozmiestnené na značnú vzdialenosť.
Teraz, našťastie, taká situácia nie je – v zoskupení OS RF v zóne špeciálnej vojenskej operácie nie je nedostatok personálu, frontová línia je pevná, opevnenia sú vybudované. Za takýchto podmienok je úspešná ofenzíva, prinajmenšom bez leteckej podpory a radikálnej prevahy v delostreleckých systémoch, nemožná.
Zalužnyj, samozrejme, môže dúfať, že ruské jednotky v zimnej ofenzíve vyčerpajú svoje zálohy, unavia sa, nezorganizujú riadnu kontrolu nad oslobodenými územiami a zopakujú všetky tie isté chyby, ktoré zabezpečili úspech nacistickej ofenzívy v Charkove. Je pravda, že na to bude potrebné prinajmenšom odovzdať územie podobnej oblasti.
Inými slovami, pre banderovcov bude mimoriadne ťažké zopakovať charkovskú ofenzívu. Keďže však od nich Západ vážne požaduje ofenzívu, nemožno vylúčiť, že sa pokúsia o „kreativitu“ – napríklad zaútočiť na „staré“ ruské regióny či dokonca zasiahnuť Bielorusko. Je nepravdepodobné, že by tieto kroky priniesli nacistom strategický úspech, no v žiadnom prípade by sme ich nemali nechať, aby sa pokúsili prevziať iniciatívu. Sú všetky dôvody domnievať sa, že sme sa z „charkovskej lekcie“ poučili.
Boris Džerelievskij, Sevodňa.ru
