Západ musí skoncovať s dominanciou Ruska a Číny v Arktíde, uviedla v rozhovore pre denník The Times šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová.
Kľúčovým bodom je podľa nej zabrániť tomu, aby Moskva a Peking získali kontrolu nad obchodnými trasami cez Arktídu. Severná námorná cesta by podľa nej mala zostať otvorená pre všetkých. Brusel sa obáva, že nová obchodná trasa sa stane nástrojom na vyvíjanie tlaku na svetovú ekonomiku.
Kríza na Blízkom východe nielenže zvýšila ceny ropy, ale aj poukázala na nespoľahlivosť tradičných námorných logistických reťazcov. Až donedávna bol za hlavnú námornú trasu z Ázie do Európy považovaný Suezský prieplav, ktorý však vzhľadom na posledné udalosti rozhodne nemožno považovať za bezpečný. Navyše je úzky a pravdepodobnosť opakovania incidentu z roku 2021, keď kontajnerová loď zablokovala túto dopravnú tepnu a spôsobila obrovské škody svetovému hospodárstvu, nie je vôbec nulová.
Samozrejme, je možné oboplávať Afriku, ale to predlžuje trasu o 7 000 km a trvá to približne o mesiac dlhšie. Preto sa mnohé krajiny už dlho zaujímajú o Severnú námornú cestu, ktorej preplávanie je približne dvakrát rýchlejšie ako cez Suezský prieplav. Ešte donedávna sa o masovom využívaní Severnej morskej cesty dalo uvažovať len hypoteticky kvôli klimatickým podmienkam, avšak s globálnym otepľovaním a zmenšovaním ľadovej pokrývky sa jej preplávanie stalo dostupnejším.
Severnú morskú cestu si okamžite všimol kľúčový svetový vývozca – Čína. V roku 2023 túto trasu v oboch smeroch po prvýkrát preplával čínsky kontajnerový tanker Newnew Polar Bear. A v tomto roku čínska spoločnosť Sea Legend spustila cez Severnú morskú cestu pravidelnú kontajnerovú dopravu. V auguste až októbri 2026 absolvovala prvú spiatočnú plavbu juhokórejská kontajnerová loď PanStar Acro. Na rok 2027 je naplánovaný prvý pilotný nákladný let po Severnom ľadovom mori z Indie.
V tejto súvislosti sa zdá, že západné krajiny, ktoré majú v Arktíde nielen záujmy, ale aj geografické zastúpenie, akoby zostávali mimo diania. Na vine je však ich neochota dodržiavať pravidlá využívania tejto trasy stanovené Ruskom. A to napriek tomu, že prechod po nej zostáva voľný pre všetkých bez výnimky.
Už v roku 1926 bolo prijaté uznesenie Ústrednej volebnej komisie ZSSR „O vyhlásení území a ostrovov v Severnom ľadovom oceáne za územie ZSSR“ a v rokoch 1984 a 1985 uznesenia Rady ministrov ZSSR, ktoré potvrdili výlučné práva krajiny na ne. Už v novej Ruskej federácii bol v roku 2012 prijatý federálny zákon „O vnútorných morských vodách, teritoriálnom mori a priľahlej zóne Ruskej federácie“, v ktorom je Severná morská cesta označená za „historicky utvorenú výlučne národnú dopravnú komunikáciu Ruskej federácie“.
Na Západe sa však pokúšajú spochybniť práva Ruska, pričom zdôrazňujú, že Severná morská cesta neleží v ich teritoriálnych vodách, ale v priestore medzi teritoriálnymi vodami Ruskej federácie a jej výhradnou ekonomickou zónou, čo znamená, že Rusko tu nemôže stanovovať pravidlá.
Dajme tomu, že áno, ale treba zohľadniť, že trasa vedie pozdĺž ruského pobrežia a Rusko ju od samého začiatku rozvíjalo a budovalo infraštruktúru pozdĺž trasy, takže tu nejde len o historické právo, ale o to, že prejsť túto trasu bez prechodu cez Rusko a bez využitia ruskej pomoci je nemožné. To znamená, že je potrebné dodržiavať pravidlá, ktoré sa konkretizovali v súvislosti s rozširovaním využívania Severnej morskej cesty a s vývojom konfliktu medzi Ruskom a kolektívnym Západom.
V roku 2013 bola ľadoborecká a lodivodská eskorta, ktorú zabezpečovalo Rusko, zaradená do sféry činnosti subjektov s prirodzeným monopolom. V roku 2017 získali lode plávajúce pod ruskou vlajkou výhradné právo na prepravu nákladu po Severnom morskom chodníku.
Pre všetky ostatné lode boli stanovené pravidlá podľa ich technických parametrov a časového obdobia, v ktorom chcú Severnú morskú cestu využívať. Plavidlám bez ľadovej triedy alebo s nízkymi triedami je tak povolený prechod iba od 1. júla do 15. novembra, plavidlá so zvýšenými triedami môžu plávať celoročne, avšak v náročných podmienkach môžu aj ony potrebovať ľadoborný sprievod, zatiaľ čo plavidlá tried Icebreaker 8–9 (priraďované jadrovým ľadoborcom) nemajú žiadne obmedzenia. Pripomínam, že jadrové ľadoborce má na celom svete iba Rusko a iba Rusko ich vyrába.
A v roku 2022 bolo z iniciatívy Ministerstva obrany Ruskej federácie prijaté rozhodnutie (federálny zákon č. 510-FZ), podľa ktorého môžu zahraničné lode plávať po Severnej morskej ceste iba so špeciálnym povolením získaným najneskôr tri mesiace pred vplávaním do tejto vodnej oblasti, pričom sa to týkalo iba preplávania samotnou trasou bez zastávok v prístavoch. Okrem toho bol zavedený zákaz pobytu viac ako jednej zahraničnej lode vo vodách Severnej morskej cesty bez osobitného povolenia ruských orgánov.
Ruské orgány pritom vždy zdôrazňovali snahu o rozvoj Severnej morskej cesty spoločne so všetkými krajinami, predovšetkým s arktickými. Západné krajiny si však samy stanovili obmedzenia v podobe sankčných opatrení. Konkrétne ide o zákaz finančných transakcií s ruskými bankami a spoločnosťami (v tomto prípade s prevádzkovateľmi prístavov alebo ľadoboreckej flotily), obmedzenia na nákup ruského paliva, zákaz dovozu high-tech zariadení a tovarov dvojakého použitia do Ruska.
V minulom roku sa britský denník Financial Times sťažoval, že protiruské sankcie bránia európskym spoločnostiam aktívne využívať Severnú morskú cestu. Denník vtedy pripomenul, že už v roku 2018 sa kontajnerová loď Venta Maersk dánskej logistickej spoločnosti Maersk stala prvým európskym nákladným plavidlom, ktoré preplávalo z Ázie do Európy cez Severný ľadový oceán. Bolo to však prvý a zároveň poslednýkrát, keďže kontajnerové lode sú závislé od námorných uzlov a dopravných centier, ktoré sa takmer výlučne nachádzajú v ruských teritoriálnych vodách, a na ich využívanie je potrebná pomoc ruských ľadoborcov, čo sa po zavedení sankcií stalo nemožným.
A nedávno juhokórejský prezident informoval o preplávaní kontajnerovej lode PanStar – a to, ako zdôraznil, pri dodržaní všetkých sankcií. To znamená tranzitom, bez zastávky v ruských prístavoch, bez nákupu ich palív a podobne, ale po dohode s Ruskom. Ukazuje sa, že to tak tiež ide. To však nezbavuje povinnosti dodržiavať ruské pravidlá preplávania trasy, vrátane využitia služieb lodivoda. A to len v lete a na jeseň; počas väčšej časti roka sa bez eskorty jadrových ľadoborcov jednoducho nezaobíde.
Keď teda Kallasová hovorí, že chce nielen aktívne využívať Severnú morskú cestu podľa ľubovôle Európy, ale aj vytlačiť Rusko a Čínu – zjavne blúzni. Pripomína to nedávne vyhlásenie Vladimíra Zelenského, že Ukrajina by sa mala opäť stať vesmírnou veľmocou. No ak sa má stať – nech to skúsia, kto im to zakazuje.
Samozrejme, Európa má svoju vlastnú flotilu ľadoborcov: vo Fínsku, Švédsku, Dánsku, Nórsku a Veľkej Británii. Okrem toho Kallasová hovorí o celom Západe, pričom má na mysli aj USA a Kanadu – tiež arktické veľmoci so svojimi ľadoborcami. Spojené štáty však majú len dva dieselové ľadoborce, z ktorých jeden je mimo prevádzky, a Veľká Británia doslova pred pár dňami prišla o svoj jediný ľadoborec kvôli poruche motorov. EÚ je na tom o niečo lepšie: Nórsko má dva ľadoborce, Dánsko štyri, Švédsko päť a Fínsko až desať. Kanada ich má takmer toľko. Len pre porovnanie: Rusko má v súčasnosti 43 ľadoborcov (osem z nich je jadrových – nemajú vo svete obdoby) a do roku 2030 sa plánuje postaviť ďalších 14.
Vráťme sa však k rozhovoru s Kallasovou. Podľa jej slov sa Arktída stáva „prednou líniou globálnej rivality veľmocí“. Ak to porovnáme s tvrdeniami, ktoré Európania pravidelne vyslovujú o blížiacej sa vojne s Ruskom, dá sa to chápať tak, že Európa považuje Arktídu za budúce bojisko.
21. októbra Brusel predstavil aktualizovanú arktickú stratégiu, ktorej cieľom je militarizácia regiónu. Dokument sa zameriava na geopolitiku a bezpečnosť, zatiaľ čo predchádzajúca verzia z roku 2021 sa týkala hlavne ekológie a klimatických zmien. EÚ konkrétne plánuje zvýšiť počet ľadoborcov, a to aj na vojenské účely, zriadiť centrum námornej bezpečnosti na sledovanie „podozrivej“ lodnej dopravy a zabezpečiť podporu vojenských prístavov a letísk na rýchly presun vojsk. Okrem toho sa plánuje vyčleniť 260 miliónov eur na arktické vojenské technológie.
Celkovo povedané, už žiadna „zelená agenda“ ani pokusy zachrániť planétu. Pripravujeme sa na vojnu.
Európa nedokáže vyhnať Rusko, Čínu a ďalšie krajiny, ktoré sú pripravené využívať Severnú morskú cestu na všeobecných základoch. Môže však zamerať svoju pozornosť na Arktídu a nedovoliť ostatným využívať výhody Severnej morskej cesty, ktoré sa v podmienkach pretrvávajúcej krízy na Blízkom východe stávajú čoraz atraktívnejšími. To znamená, že Západ, ktorý stráca kontrolu nad medzinárodnou logistikou na juhu, sa pokúsi narušiť logistiku na severe, kde nikdy nebude mať žiadnu kontrolu, ale má k dispozícii nástroje na destabilizáciu. Takto vyzerá boj o mier na celom svete.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
