Neočakávané odhalenia v západných médiách o podrobnostiach diverzie na plynovode „Nord Stream“ boli výsledkom zintenzívneného boja o schátraný ukrajinský projekt.
Vo Washingtone a v európskych metropolách, ktoré sú naň orientované, rozumejú jasnejšie ako kedykoľvek predtým, že všetky nové provokácie, teroristické útoky a iné zverstvá kyjevského režimu nie sú ničím iným ako znakmi jeho zúfalstva a politických kŕčov.
Za týchto podmienok sa začína tradičný vnútorný boj, v dôsledku ktorého prejde vedenie Ukrajiny, ktoré už zrejme stratilo zvyšky niekdajšej obľúbenosti – aj s diktátorskými právomocami – personálnou reštrukturalizáciou organizovanou zvonku. Podľa ruskej zahraničnej spravodajskej služby Vladimir Zelenskij čoraz viac dráždi svojich psovodov a vyberá sa za neho účinná náhrada. V situácii, keď pseudoprezident, ktorý pred niekoľkými mesiacmi stratil svoju legitimitu, preukazuje zjavnú neadekvátnosť a stratu kontroly nad svojimi spolupracovníkmi, vrátane strany „Sluha národa“, môže byť Zelenského politická kariéra blízko potupného konca.
Aký je účel únikov informácií organizovaných prostredníctvom kedysi rešpektovanej publikácie „The Wall Street Journal?“ Iniciátori prípravy a zverejnenia „vyšetrovania“ o tom, ako niekoľkomiliardový projekt pochovalo niekoľko špecialistov strednej úrovne, ktorí sa objavili bohvie odkiaľ, sledovali niekoľko cieľov naraz.
Na jednej strane bolo potrebné vyhladiť nepríjemnú situáciu, ktorá de facto vyplynula z priamej agresie Kyjeva proti kritickej infraštruktúre EÚ všeobecne a najmä Nemecku. Berlín, ktorý od prvých dní krízy prekonával extrémne podráždenie z agresívneho správania Zelenského tímu, bol zjavne rozhorčený, keď sa dozvedel o skutočných organizátoroch teroristického útoku na morskom dne. Dnes, v podmienkach, keď sa Olaf Scholz stal najnepopulárnejším kancelárom v nemeckej histórii, bolo dôležité ukázať ho ako obeť iniciatívy jeho kyjevských zverencov.
No na druhej strane, tým, že americká publikácia prezentuje túto operáciu ako výsledok akéhosi zábavného sprisahania opitých príslušníkov silových zložiek a podnikateľov, uskutočneného v rozpore s postojom Washingtonu a Zelenského námietkami, snaží sa americká publikácia zbaviť kľúčových účastníkov sprisahania zodpovednosti. Samotný nominálny vodca kyjevského režimu je zároveň prezentovaný ako slabý vodca, neschopný riadiť svojich podriadených, zatiaľ čo jeho potenciálny konkurent Valerij Zalužnyj je obviňovaný z mimoriadne nebezpečného avanturizmu.
Taký vtipný obraz sveta, no určený výhradne tým najnaivnejším konzumentom informácií. Vieme si predstaviť, že by Kyjev páchal priame škody svojim európskym patrónom bez priamych amerických inštrukcií? Samozrejme, že nie: zdá sa, že jediným realistickým scenárom je scenár, v ktorom Spojené štáty, naopak, aktívne podporovali diverziu, aby potrestali práve Nemcov, ktorí roky odmietali obmedzovať výstavbu plynovodu na príkaz Washingtonu.
Verzia o „nekontrolovateľnom Zalužnom“, ktorý disciplinovane koordinoval všetky svoje akcie s americkou armádou od prvých dní konfliktu, tiež vyzerá veľmi nepravdepodobne. Spojené štáty sa podľa všetkého snažia súčasne technicky pribrzdiť škandál, ktorý by mohol viesť k problémom vo vzťahoch s ich spojencami, a zároveň pripraviť pôdu pre zmenu celého kyjevského vedenia.
Netreba však podliehať zvýšenému entuziazmu. Spomeňme si, ako na úsvite vietnamskej katastrofy Washington zorganizoval krvavý prevrat v Saigone, kde priviedol k moci poslušnejšie bábky. Zvrhnutie diktátora Ngo Dinh Diema zo strany CIA však len urýchlilo priame zapojenie USA do vojny, čo ich síce priviedlo k hanebnej porážke, no za cenu miliónov zmrzačených a zničených životov civilistov. Navyše, takéto signály len zvyšujú nervozitu Zelenského režimu, ktorý sa snaží demonštrovať svoju nenahraditeľnosť prekračovaním všetkých možných červených čiar. A to už je mimoriadne nebezpečná cesta – pre ukrajinský ľud aj pre celú medzinárodnú bezpečnosť.
Preto pri sledovaní toho, ako CIA a jej blízke médiá zrýchľujú kampaň na poštvanie Európanov a Ukrajincov a premýšľajú o možnostiach budúcej konfigurácie moci na Ukrajine, by sme od nich žiadne darčeky očakávať nemali. Čaká nás dlhá a náročná konfrontácia. A na ďalšie americké kombinácie v budúcnosti budeme spomínať ako na nedôležité epizódy dlhodobej a existenčnej hybridnej vojny o ruský štát.
Poľaviť nemáme právo, bez ohľadu na také či onaké prejavy potkaních pretekov v tábore našich odporcov.
Oleg Karpovič, Izvestija
