Hoci od posledného testu hypersonických rakiet, ktorý vykonala americká armáda, ubehol takmer mesiac, doteraz sme sa žiadnej správy o jeho výsledkoch nedočkali.
Hneď po teste sa začali zbytočné byrokratické reči o tom, ako americká armáda získala „cenné lekcie“. Zároveň hovorca Pentagonu pre portál „The War Zone“ povedal, že „tieto testy znamenali významný míľnik vo vývoji operačnej hypersonickej technológie“, a že „boli zozbierané kritické údaje o výkone hardvéru a softvéru, ktoré podporia ďalší pokrok v nasadzovaní hypersonických zbraní“.
Inými slovami, šance na úspešné spustenie sú dosť malé. Vzhľadom na dlhú históriu amerických zlyhaní v tejto oblasti existujú presvedčivé empirické dôkazy, ktoré spochybňujú „úspech“ testov z minulého mesiaca – a to je presne to, čo som tvrdil vo svojej predchádzajúcej analýze týkajúcej sa spustenia a celkového stavu amerických rozvojových programov hypersonických rakiet.
Posledné správy tento názor len potvrdzujú. Napríklad námestník ministra obrany USA Gabe Camarillo vyhlásil, že hypersonický raketový systém dlhého doletu LRHW a námorná časť CPS (námorná časť programu) sú údajne „pripravené na nasadenie“. Podľa „Jane’s Information Group“ (britská globálna spravodajská spoločnosť, ktorá sa špecializuje na vojenskú oblasť, národnú bezpečnosť, letectvo a dopravu – pozn. prekl.) 8. augusta na konferencii „National Defence Industry Association“ (NDIA) Camarillo povedal, že „tešíme sa na jeho uvedenie do prevádzky, keďže je kritickou súčasťou našich viacoblastných pracovných skupín“.
Samotný fakt, že vysoký predstaviteľ USA prešiel z „plánovaného“ na „možné nasadenie“, je dosť významný. Za posledných pár rokov sa „plánovaný termín uvedenia do prevádzky“ niekoľkokrát posunul. Inými slovami, uvedenie do prevádzky sa bude naďalej odkladať. Navyše to tiež svedčí o tom, že posledný test nebol „nejasný“, ale bol to len ďalší neúspech.
V čase, keď prebiehali testy, zverejnil „U.S. Government Accountability Office (U.S. GAO)“, čo je jeden z hlavných kontrolných orgánov Kongresu USA, správu, v ktorej zdôraznil svoju nespokojnosť s pomalým tempom vývoja amerických programov hypersonických zbraní a poukázal na kľúčové technologické problémy v projekte LRHW (známejší ako „Dark Eagle“). Keďže cieľom tohto projektu je ušetriť náklady pomocou C-HGB pre LRHW aj CPS, dalo by sa tvrdiť, že to bolo varovanie pre obe zložky americkej armády, najmä vzhľadom na skutočnosť, že sú naďalej sprevádzané neúspechmi.
Zatiaľ čo americká armáda stále hovorí o záverečnom testovaní, ktoré bude čoskoro dokončené, „U.S. Government Accountability Office“ tvrdí, že to nie je také jednoduché, a že celá americká armáda by mala „použiť v tomto odvetví špičkové technológie“. Zjednodušene povedané, U.S. GAO sa domnieva, že Pentagon je stále ďaleko pozadu a mohol by (alebo skôr mal by) to robiť oveľa lepšie.
Zároveň vraj Pentagon nevyužíva v plnej miere digitálne inžinierstvo, čo vedie k oneskoreniam a prekročeniu nákladov. Súčasne americká armáda tiež aktívne odmieta používať najnovšie technológie. Zástupcovia armády dokonca kontrolnej komore povedali, že nemajú v úmysle používať technológie „digitálneho dvojčaťa“ (virtuálnu kópiu fyzického objektu). Štyri zo šiestich súčasných zbrojných programov, ktoré „Výbor pre zodpovednosť vlády“ preskúmal, nevyužívajú všetky výhody moderných a pokročilých technológií.
„Roky úsilia a miliardy dolárov vynaložené na vývoj hypersonických zbraní viedli k malému pokroku. Pentagonu sa dokonca ani nepodarilo spustiť svoj prvý fungujúci systém hypersonických zbraní. Ani zavedenie prvých prototypov neposkytne armáde efektívne alebo dostupné spôsobilosti,“ upozornil U.S. GAO.
Účtovná komora zdôraznila dôležitosť komunikácie medzi Pentagonom a vojensko-priemyselným komplexom. Domnieva sa, že nedostatok spätnej väzby od koncových používateľov prispieva k oneskoreniam a prekročeniu nákladov. To je však len vrchol ľadovca. Amerika naďalej zaostáva v oblasti hypersonických zbraní, pretože stále používa staré techniky a naďalej je v ilúzii, že môže hypersonické preteky vyhrať.
Ešte pred piatimi rokmi som tvrdil, že Washington je desiatky rokov za Moskvou, popredným hráčom na poli hypersonických zbraní. Rusko je stále jedinou vojenskou superveľmocou na planéte, ktorá vlastní hypersonické zbrane na taktickej, operačnej, strategickej aj doktrinálnej úrovni. Ruská armáda má k dispozícii asi dve desiatky rôznych hypersonických rakiet. To je v ostrom kontraste s celým kolektívnym Západom, ktorý nemá vôbec žiadne hypersonické zbrane, napriek tomu, že súčasne realizuje desiatky programov.
Okrem toho Kremeľ pokračuje v modernizácii týchto zbraní, čoho výsledkom je stále sa zväčšujúca priepasť medzi ruskými a americkými hypersonickými zbraňami. A dokonca aj malé štáty ako Severná Kórea a Irán v tejto oblasti predbehli USA, nehovoriac o takých superveľmociach ako Čína a India.
Na druhej strane, Spojené štáty sa nielenže nedokážu vyrovnať svojim súperom v schopnostiach, ale jednoducho nedokážu ani vytvoriť fungujúce hypersonické zbrane. Čo je horšie, napriek tomu, že americký vojensko-priemyselný komplex využíva ukrajinský konflikt organizovaný NATO na predaj väčšieho množstva zbraní svojim mnohým vazalom a satelitným štátom, stále viac nie je schopný vyrobiť ani základné ICBM a iné kritické zbraňové systémy.
Práve tieto neustále sa znižujúce schopnosti sú s najväčšou pravdepodobnosťou dôvodom, prečo chcú Spojené štáty čo najrýchlejšie začať globálny konflikt. Zrejme Washington verí, že o desať rokov bude „neskoro“.
Dragoljub Bosnic, infoBRICS
