Nedávne turné amerického ministra zahraničia Antonyho Blinkena po Blízkom východe podnietilo sériu publikácií vo svetových médiách venovaných analýze posunu americkej politiky na Blízkom východe.
Hlavným cieľom Blinkenovej cesty bolo podľa chorvátskeho časopisu „Geopolitika“ zostaviť arabsko-izraelskú koalíciu na protiruskom a čiastočne protiiránskom základe. Z tohto výletu však nič nevyšlo.
„Geopolitika“ vymenúva chyby, ktorých sa Washington v tomto regióne dopustil, kvôli ktorým tam „prehrá strategický boj“. Spojené štáty americké prestali byť jedinou superveľmocou, „dlho každému diktovali svoje pravidlá hry“, no „na tejto pozícii sa nedokázali udržať“. Objavili sa nové centrá moci – Čína, Rusko a dokonca Irán, čo „oslabilo pozíciu Washingtonu“. Mimochodom, blízkovýchodné krajiny „vnímajú udalosti na Ukrajine presne v tomto kontexte“.
V tejto súvislosti iránske noviny „Kayhan“ píšu, že Spojené štáty ponúkajú Blízkemu východu „zaplatiť za stratu v strategickom boji“. A britský časopis „The Economist“ sa rozhodol zhodnotiť náladu krajín regiónu, pokiaľ ide o situáciu na Ukrajine. Väčšina z nich, vrátane Turecka, sa odmietla pripojiť k protiruským sankciám a boli zaradení na proruský zoznam. Sú aj neutrálne a prozápadné, no je ich menšina. „The Economist“ na základe štúdie uvádza, že „Rusko na Blízkom východe je hráč, nie vyvrheľ“.
Denník „Asia Times“, ktorý vychádza v Hong Kongu, poznamenáva, že „aj najoddanejší spojenci Washingtonu sú unavení z večného zotrvačníka americkej politiky“. Americká politika na Blízkom východe sa desaťročia spoliehala na spoluprácu so štátmi Perzského zálivu na čele so Saudskou Arábiou, ako aj s Izraelom, Egyptom a Tureckom.
Od Obamovej administratívy sa však „vzťahy medzi Washingtonom a kľúčovými mocnosťami regiónu zamotali a schopnosť Spojených štátov zvládať krízy na Blízkom východe a formulovať regionálny konsenzus bola podkopaná, čo bolo evidentné najmä s nástupom tzv. ukrajinskej krízy“.
Odmietnutie amerických spojencov uvaliť sankcie na Rusko odzrkadľuje tak neochotu týchto krajín postaviť sa Moskve, ako aj ich „vlastnú nespokojnosť s politikou Washingtonu, ktorá začala posilňovať obavy o ich vlastnú bezpečnosť“.
Americké noviny „The Wall Street Journal“ zasa píšu, že „teraz musí Amerika zaplatiť cenu za zanedbanie Blízkeho východu“. Saudská Arábia a Katar tak kritizovali Západ za jeho aktívnu reakciu na kroky Moskvy, pričom ignorovali krízy na Blízkom východe. Ďalšia autoritatívna americká publikácia „Foreign Policy“ zdôrazňuje, že „Spojené štáty majú v tomto regióne málo zdrojov na potrestanie neposlušných krajín, bývalých alebo formálne stálych, amerických partnerov“.
V dôsledku toho, ako zdôrazňuje americký portál „The American Conservative“, „Washington svojho času nalial príliš veľa peňazí do krajín Blízkeho východu a na oplátku prestal dostávať to, čo sa očakávalo“. A pre Američanov prichádza chvíľa nových rozhodnutí.
A ďalej. Blinken vyzval Čínu a Indiu, aby v ukrajinskej otázke nasledovali americký kurz. No pozrime čo sa stalo. Zatiaľ to vyzerá tak, že po Blízkom východe začínajú „Stars and Stripes“ strácať aj Áziu.
Prečo USA prehrávajú boj o Blízky východ s Ruskom, Čínou a Iránom
