Nebudem tu rozpisovať detaily čo všetko tomu predchádzalo, že som túto žalobu na ochranu osobnosti podal. Budem sa tu zaoberať konkrétnymi faktami, ktoré doteraz som nezverejnil. Rozoberiem také tri základné body čo boli súčasťou tejto kauzy. Bude to osoba samosudkyne Mestského súdu v Bratislave, JUDr. Márie Šramkovej, budú to dva autentické dokumenty rozsudkov Obvodného a Mestského súdu v Bratislave, kde som bol zbavený obžaloby so strany prokurátora za ohováranie Vladimíra Mečiara, no ja som sa odvolal – navrhoval, žiadal, aby žaloba bola obnovená, aby som Vladimíra Mečiara mohol usvedčiť na základe dôkazov ktoré som vlastnil. A v poslednom, treťom bode sa budem venovať osobe Vladimíra Mečiara, o ktorom som doteraz písal len v negatívoch, ale teraz, po toľkých rokoch sa budem vyjadrovať veľmi kladne o jeho osobe, čo sa týka tohto procesu. To že sa odvolal, bolo jeho sväté a zákonné právo, ale že nezneužil svoje postavenie premiéra v tejto kauze, ukázalo aj jeho určitú veľkosť. Pokiaľ by na jeho mieste boli takí zločineckí politickí gauneri a hajzli typu Fica, Suska a im podobnej zberby a hávede, hlavne z čeľade gaunerov a hajzľov zo zločineckej smeráckej mafie a Politbyra ÚV Smer-sociálna mafia, kam možno zaradiť aj politikov Hlasu.
Vlastne všetko to, čo sa odohráva za vlády tejto koaličnej hávede zo Smeru, Hlasu a SNS, gaunerov, hajzľov, sadistov, psychopatov, zločincov, zlodejov a masových vrahov, som sa začal zamýšľať nad tým, že pre Mečiara nebol žiadny problém dotyčnú sudkyňu odvolať, nenamietal jej zaujatosť, pokiaľ by toto bol realizoval, zaručene by mu bolo vyhovené. A dodatočne, po toľkých rokoch to musím úprimne oceniť a prestať sa už jeho osobou zaoberať. Keďže sme všetci smrteľní, tak po jeho smrti mu bude venovaná primeraná pozornosť.
Nebudem tu rozoberať nielen emócie ale aj všetko ostatné čo tomu predchádzalo aj priamo v budove Mestského súdu v Bratislave pri veľkom počte účastníkov, kde ma oslovili aj dve ženy stredného veku a povedali mi asi v tom zmysle, aby som dopredu nespochybňoval dotyčnú samosudkyňu, lebo doktorka Šramková je čestná sudkyňa a rozhodovať bude len a len na základe dôkazov a v súlade so zákonom. Sebakriticky musím priznať, že občas som sa na pojednávaniach správal ako utrhnutý z reťaze. Pri jednom takomto úlete mi samosudkyňa doktorka Šramková povedala – Pán navrhovateľ, pokiaľ máte pocit že vám krivdím, poďte na moje miesto a ja pôjdem na vaše. Keď už po piatich rokoch to bolo definitívne ukončené, tak som jej poslal list, kde som jej poďakoval a ospravedlnil som sa za nevhodné správanie. No a komentár z denníka SME z apríla 1996 má svoju výpovednú hodnotu o jej nezávislosti, spravodlivosti a zákonnosti.
Vladimír Pavlík
