SLOVENSKO: Koronavírus je od začiatku tohto roka azda najskloňovanejším pojmom nielen v médiách, ale i v konverzáciách obyčajných ľudí. Strach o zdravie ide ruka v ruke so strachom o ekonomiky jednotlivých krajín. Dnes je jasné, že vírus si vyžiadal tisíce ľudských životov a krach mnohých podnikov. Podľa OSN môže pripraviť o prácu až 25 miliónov ľudí.
Práve malé podniky vytvárajú na Slovensku pracovné miesta až pre 56 percent zamestnaných a spolu so živnostníkmi do značnej miery prispievajú daňami a odvodmi do štátnej kasy. Živia nielen seba, ale aj občanov odkázaných na sociálnu pomoc, dôchodcov, štátnych zamestnancov a verejnú správu. Vďaka daniam a odvodom väčšiny z nás môže svoj plat poberať prezidentka, ministri a poslanci, ich asistenti, šoféri, referenti, tajomníci, tie najusmievavejšie, ale aj tie najneochotnejšie úradníčky. Práve štátna správa stojí nad firmami a živnostníkmi s bičom dohliadajúc, aby boli dane a odvody zaplatené na deň presne. Ak nie sú, nasleduje pokuta.
______________________________________________________________________
Babysitting za štátne
Zaujímavým príkladom využívania štátneho aparátu je nová ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Pred tromi rokmi, keď pracovala ako štátna tajomníčka na ministerstve spravodlivosti, rozhodla sa po pôrode nenastúpiť na materskú dovolenku a nevzdať sa svojho výhodného fleku. Namiesto toho využívala na plnenie si svojich materských povinností služby štátnych zamestnancov rezortu justície.
Redaktor týždenník Plus 7 dní pristihol jej sekretárku, ako sa Kolíkovej počas pracovného času stará o dieťa a kočíkuje ho. Týždenník vtedy upozornil aj na špecifický pracovný čas štedro zaplatenej tajomníčky – počas niektorých dní chodila do práce okolo obeda a obsedieť sa jej podarilo zhruba dve hodiny. Nečudo, bábätko dá zabrať každej žene, každá žena však nemá výsady Kolíkovej, ktorej sa daňoví poplatníci skladali nielen na plat, ale aj na opatrovateľku pre bábätko.
______________________________________________________________________
Lex korona
Ešte počas vlády Petra Pellegriniho bolo schválené nariadenie, ktorým sa rušia všetky sankcie za neskoré podanie daňového priznania fyzických aj právnických osôb. Niekoľko opatrení, ktoré by malým a stredným podnikateľom pomohli preklenúť straty spôsobené karanténou, navrhol bývalej vláde aj Slovenský živnostenský zväz. Požiadali o trojmesačný odklad platieb sociálnych a zdravotných odvodov pre živnostníkov, oslobodenie náhrad mzdy pre pracovníkov od odvodov, zdravotných poistení a dane, ale aj predĺženie splatnosti dane o tri mesiace či poskytnutie bezúročných preklenovacích úverov. Výpadok tržieb v trvaní niekoľkých týždňov spôsobí podľa zväzu firmám výrazné problémy s finančnou hotovosťou a firmy nebudú mať dostatok voľných finančných prostriedkov na úhradu miezd a nemocenského, nájomného, energií, splátok úverov a ďalších platieb. „Podnikatelia chápu túto mimoriadnu situáciu a nežiadajú kompenzáciu strát zo zisku, ale očakávame ústretovosť od štátu kompenzáciou a úľavou v mimoriadnych nezavinených nákladoch spojených s touto situáciou tak, aby prežili a mohli ďalej fungovať vo svojom podnikaní, vytvárať hodnoty, poskytovať prácu svojim zamestnancom a platiť dane štátu,“ uviedol viceprezident Slovenského živnostenského zväzu Ján Palenčár.
EÚ v problémoch
V súvislosti s koronavírusom si láme hlavu aj Európska únia, hoci zatiaľ pri riešení krízy zlyháva na celej čiare. Slovenský europoslanec Ivan Štefanec (KDH) sa obrátil na Európsku komisiu s otázkou na presný mechanizmus rozdeľovania financií určených na sanáciu škôd, ktoré vznikajú následkom epidémie. Podľa jeho návrhu by mali kompenzáciu dostať nielen veľké podniky, ale i malí podnikatelia a živnostníci. Európska komisia zatiaľ vyčlenila 25 miliárd eur na zmiernenie hospodárskych škôd spôsobených koronavírusom. „Súhlasím s týmto opatrením, no pýtam sa, aká bude štruktúra tejto pomoci,“ uviedol europoslanec Štefanec. „Obrovské výpadky v príjmoch zaznamenávajú aj stravovacie a ubytovacie zariadenia. Bolo by vhodné, aby európska pomoc nesmerovala len pre veľké podniky, ale aj pre tých najviac zraniteľných,“ dodal. Zároveň vyzval nastupujúcu vládu, aby sa týmto problémom vážne zaoberala a prijala opatrenie napríklad vo forme odkladu platieb poistného, preddavkov na dani či iných poplatkov a povinností, na ktoré má štát dosah. Novopečený premiér Igor Matovič prisľúbil, že jeho vláda pripravuje niekoľko opatrení na pomoc firmám a živnostníkom, ku konkrétnym bodom sa však zatiaľ nevyjadril.
Drahí byrokrati
V úvode článku sme poukázali na fakt, že podnikatelia a živnostníci výrazným spôsobom prispievajú k fungovaniu štátu. Týka sa to, samozrejme, aj zamestnancov, z ktorých miezd putuje v podobe daní a odvodov značná časť štátu. Platenie daní sa nekončí ani potom – ešte sú tu predsa spotrebné dane a daň z pridanej hodnoty. Domácnosti tak štátu odovzdajú väčšinu svojho zárobku. A ako je to s platmi štátnych zamestnancov? Pozrime sa na čísla. Štát zamestnáva viac ako 400-tisíc ľudí, pričom zo štátneho rozpočtu je platených priamo takmer 130-tisíc ľudí. Platy zamestnancov v štátnej a verejnej službe sa od začiatku tohto roka zvyšujú o 10 percent. Vo verejnej správe platové tarify stúpli približne 229-tisíc zamestnancom a v štátnej správe 38,5-tisíc zamestnancom.
Takýto nárast platov si vyžiada počas dvoch rokov 1,6 miliardy eur. Štát nezvyšuje len platy, ale aj počet svojich zamestnancov. Tento rok by sme ich mali mať podľa odhadov zhruba o tisícku viac než pred rokom. Náklady na štátnu správu tak i naďalej rastú. Jeden pracovný deň štátnych zamestnancov nás v tomto roku stojí okolo 32 miliónov eur. Hoci sa vláda v minulosti pokúsila prebytočných úradníkov zbaviť napríklad aj zlepšovaním on-line komunikácie s občanmi, nepodarilo sa. Podľa informácií denníka Pravda sa v roku 2019 minulo na ich platy 8,4 miliardy eur, v roku 2020 by to malo byť 9,2 miliardy. Kým na Slovensku viac ako 19 percent zo všetkých zamestnancov pracuje v štátnej správe, v Japonsku je to necelých šesť percent. Pokiaľ by sme na tom boli rovnako ako Japonsko, ušetrili by sme ročne 6,4 miliardy eur.
Pomáhajme si sami
Cieľom tohto článku nie je vrážať kôl medzi štátny a súkromný sektor. Cieľom je upozorniť na dôležitosť živnostníkov, malých a stredných podnikateľov, ale i veľké ryby v rybníku. Každý z nich vytvára hodnoty užitočné pre štát i občanov a pokiaľ popri tom ešte aj poskytne prácu a zázemie čo i len jednému človeku, zaslúži si podporu. Štát tu nesmie byť na to, aby hádzal polená pod nohy tým, ktorí sa snažia niečo budovať a dávajú prácu ostatným.
Bohužiaľ, pandémia spôsobená koronavírusom nám nastavila zrkadlo. Zatiaľ čo pred rokom 1989 sme si dokázali vyrobiť prakticky všetko, dnes sme nesebestačná krajina. Hoci máme štát plný šikovných ľudí, nie sme pripravení a možno už ani zvyknutí postarať sa sami o seba. Zaskočí nás čokoľvek a my väčšinou len čakáme na pomoc zvonku, než aby sme boli tými, ktorí pomôžu sebe a ostatným. Môžeme to zmeniť. Stačí, ak nám bude záležať na Slovensku a blahu nielen našom, ale i ostatných. V neposlednom rade je dôležité i to, aby na čele štátu stáli rozumní a čestní ľudia, ale na to si ešte minimálne štyri roky budeme musieť počkať.
Klub 500: Nesmieme paralyzovať priemysel
Veľkí zamestnávatelia združení v Klube 500 odmietli požiadavku na zastavenie slovenského priemyslu a podnikov. Podnikatelia považujú návrhy na zastavenie výroby za nezodpovedné, pretože by to malo negatívne dôsledky nielen na podniky, ale i na samotných zamestnancov, obyvateľov Slovenska, ako aj celé fungovanie krajiny. „Slovensko i jeho priemysel sa nachádzajú v bezprecedentnej situácii. Na jej zvládnutie je kľúčové zachovať pokoj a rozvahu. Základom toho je i dostupnosť potravín a ďalších produktov základnej dennej spotreby – papiera, čistiacich prostriedkov – ale tiež energií, pohonných hmôt, dopravy a komunikačných prostriedkov,“ pripomenul výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.
Dodávku tovarov, energií a služieb môže Slovensko podľa podnikateľov zabezpečiť len ďalšou prevádzkou podnikov, ktoré tieto produkty alebo suroviny k nim vyrábajú. Klub 500 upozornil, že jednotlivé výrobné odvetvia sú na seba úzko naviazané a výpadok niektorých z nich by mohol znamenať, že Slovensko nebude schopné pokryť základné potreby ľudí. Napríklad papierenský či potravinársky priemysel nie je schopný fungovať bez chemického priemyslu. Na druhej strane bariéry však stojí Konfederácia odborových zväzov, ktorá uvítala zastavenie výroby v automobilke Volkswagen Slovakia. V záujme ochrany zdravia a bezpečnosti zamestnancov by k rovnakému kroku podľa nej mali pristúpiť aj ďalší veľkí zamestnávatelia. Klub 500 nesúhlasí. „Treba si uvedomiť, že priemyselná výroba v Európskej únii, s niekoľkými výnimkami, ďalej prebieha. Slovensko si v tejto situácii nemôže dovoliť paralyzovať svoj priemysel,“ tvrdí Tibor Gregor. Čo je v súčasnej situácii viac – zdravie občanov alebo racionalita ekonómov?
