Seděla jsem u dědulky, hlavu opřenou o kolena a poslouchala jsem, jak si vyprávěli s Tamášem báčim. Jo jo, jak si sednou dva chlapi, tak si povídají o ženských a o vojně. Dušičku jsem měla v peří, když hlasy sílily a mohutněly a vytrhly mě z mého sladkého nicnedělání.
„Jaj, ty starý odroň, čo tu táraš. Čo ty vieš o vojne. Bojoval si v Nemecku a tam bola vojna celkom iná. To ja som bol na talianskej fronte. Kanóny strieľali, nepriateľ nás naháňal hore dole. Celkom som tam ohluchol,“ zvedl hlas dědulka.
„Ohluchol? Také veľké hovno. Osprostel si a nie ohluchol. Tak si sa bál, že si zo zákopu hlavu nevystrčil. Vieš, ako sa strieľa? Nie, lebo si flintu hodil do poľa. To ja som ani oka nezažmúril. Hlad som mal, aj vši som dostal. Kúpal som sa v pote a krvi, že som smrdel tak, že ma nepriateľ našiel po nose. A koľko som ich zabil? Ani som to nerátal, ty chumaj starý,“ naparoval sa Tamáš báči.
„Ty sopliak jeden hnusný, takú ti tresnem cez tú guľočku, ktorej ty hovoríš hlava, že ostane placatá a nie guľatá. Pozri sa na môj krk. Vidíš, ty chumaj? Stále mám črepiny v krku, taký som bol ranený,“ dědulka bránil svoji vojenskou hrdost jako lev.
„Že vraj zranenie. Boh vie, od čoho to máš a aj keby, tak si teľa, keď ťa dajaký chumaj trafí. To ja som ranený nebol, lebo som šikovný a žiaden ma netrafil, ty hovado sprosté,“ dorazil Tamáš báči dědulku.
Ten se odmlčel, zahleděl před sebe a začal se usmívat.
„No dobre, brat môj. Bol si statočný a teraz mi povedz, čo si robil vo druhej vojne. Ha, teraz si ticho, lebo si nerobil nič,“ smál se dědulka.
„No a? Však ani ty nie. Pásol si na Horke ovce, tak sa nenaťahuj, sopliak,“ zavrčel Tamáš báči na svého mladšího bratra.
„Áno, pásol som ovce, ale vieš ty, čo som robil, keď tam boli Nemci aj partizáni? Hovno vieš. Bolo to takto. Prvý deň tam vbehli Nemci a strieľali ako sprostí a pár ovcí mi zabili. Druhý deň tam boli partizáni a tiež mi zabili ovce. Tretí deň tam boli všetci a tak som sa nasral, vbehol som tam a všetkých som ich vyhnal. Taký som ja bol chlapisko. A koniec rečí, ide sa spať,“ zasmál se dědulka spokojene, jak dostal bratra tou svojí vojenskou latinou.
