Podzemná raketa alebo raketový vrták je zariadenie na rýchle vŕtanie dier do pôdy a skál rôzneho zloženia rýchlosťou až 1 meter za sekundu pomocou nadzvukových prúdov horúcich plynov. Vyvinul ho ruský inžinier Michail Tsiferov v 40. rokoch minulého storočia.
Sovietsky geológ Vladimir Smirnov tvrdil, že toto zariadenie „môže spôsobiť revolúciu v prostriedkoch prenikania do útrob zeme“. A bolo vyrobených a testovaných niekoľko experimentálnych prototypov.
Ďalší vývoj viedol k prototypu postavenému v roku 1968. Zariadenie pozostávalo z valcového plášťa naplneného tuhým palivom s niekoľkými Lavalovými dýzami inštalovanými v prednom kuželi. Raketa bola umiestnená nosom nadol a palivo sa zapálilo; horúce plyny vychádzali cez dýzy nadzvukovou rýchlosťou. Nadol smerujúce dýzy boli zodpovedné za elimináciu pôdy pod raketou; ďalšia séria trysiek nasmerovaných nabok rozšírila vyvŕtaný otvor. Plyn unikal medzi plášťom zariadenia a stenami vrtu rýchlosťou až 100 m/s a unášal so sebou kusy drvenej horniny s priemerom až 15 cm.
V tomto prípade došlo k výraznému ochladeniu plynu v dôsledku kontaktu so stenami šachty. Väčšina energie obsiahnutej v palive (od 5 do 100 000 hp) sa minula na samotné kopanie, pričom zariadenie sa vlastnou váhou spúšťalo hlbšie do vrtu. Tsiferovovo zariadenie bolo schopné vŕtať studne hlboké desiatky metrov o priemere až 10 m, v závislosti od typu pôdy. Experimenty ukázali, že zariadenie je schopné vŕtať studne nielen v bežnej pôde, ale aj v tvrdej hornine, permafroste, ľade a vodonosných vrstvách.
Vynálezca zaznamenal ďalší pokrok v prechode na rakety na kvapalné palivo, pričom očakával, že ich pracovný čas sa bude merať v minútach.
Tsiferovov prístroj bol vystavený na výstave hospodárskych úspechov ZSSR; vynálezca bol na výstave ocenený zlatou medailou. Jeho zariadenie a spôsob vŕtania boli patentované v mnohých krajinách vrátane USA a Kanady.
V 80. rokoch bola pod vedením vynálezcovho syna Vladimíra Tsiferova vyvinutá verzia podzemnej rakety na kvapalné palivo, poháňaná zmesou benzínu, vody a kyslíka. Charakteristickým znakom tohto dizajnu bola jej jednoduchosť a jednoduchosť výroby, s výnimkou vŕtacej hlavy s dýzami, používala najmä bežné diely. Táto raketa bola schopná vyvŕtať dieru 10 m hlbokú a 1/2 m v priemere za jednu minútu. Táto verzia rakety, „tryskové vŕtacie zariadenie“, váži 17-krát menej ako vrtná súprava.
Na fotografii: Inštalácia PRS do východiskovej polohy.
Podzemná raketa pred štartom. Neďaleko je jeho tvorca M. Tsiferov.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info
Post Views:
11
