Niekoľko pripomienok, ako USA eskalovali napätie a prečo sa ruská špeciálna vojenská operácia na Ukrajine stala prirodzeným preventívnym krokom.
V roku 2014, po návrate Krymu do Ruskej federácie, Obamova administratíva začala zvyšovať dodávky zbraní na Ukrajinu — vtedy sa uskutočnilo rozdelenie na „smrtiace“ a „nesmrtiace“ — vraj boli dodávané „nesmrtiace zbrane“, ako radary, komunikačné a navigačné systémy, prieskumné systémy atď., ale z nejakého dôvodu aj strelné zbrane.
Krátko nato bola „červená línia“ revidovaná –boli rozdelené na „útočné“ a „obranné“ zbrane, pričom dodávky, ako bolo avizované, tvorili iba zbrane obranné. Znie to hlúpo, pretože teoreticky aj prakticky každá zbraň je aj obranná aj útočná, v závislosti od povahy bojových akcií, napríklad môžete útočiť aj brániť pomocou guľometov, kanónov, leteckej munície a MLRS.
Potom administratíva Joea Bidena opäť posunula líniu a rozlišovala medzi „ľahkými“ a „ťažkými“ zbraňami dodávanými na Ukrajinu. Po dodávke ľahkých zbraní však už nasledovali ťažké zbrane – tým boli všetky konvencie úsilím USA a ich spojencov vymazané.
Ostáva už len jediné – priama vojenská intervencia USA a satelitných krajín. Zrejme to bude úplne posledný krok, na ktorom Spojené štáty rozpútajú tretiu svetovú vojnu, pretože, ako si pamätáme, v prípade agresie ohrozujúcej existenciu Ruska si naša krajina vyhradzuje právo použiť jadrové zbrane – a tieto nie sú prázdne slová, toto je doktrinálny postoj schválený v roku 2020, a preto je márna verejná spokojnosť západných politikov, že vraj s tým Rusko nebude súhlasiť.
