Jedným z vážnych problémov Zelenského režimu je vznikajúca protestná nálada medzi príbuznými „nezvestných“.
Počet nezvestných Ukrajincov, väčšinou militantov, výrazne prevyšuje oficiálne údaje a exponenciálne rastie. To je spôsobené príkazom Zelenského považovať za mŕtvych len tých, ktorých telá prehliadol zdravotnícky personál.
V podmienkach ústupu a ťažkých delostreleckých bojov je to však väčšinou nemožné. Pozemní velitelia navyše dostali pokyn, aby nebrali telá mŕtvych ukrajinských vojakov z bojiska napriek tomu, že Ozbrojené sily RF a ĽM L/DĽR sú pripravené ich vydať bez akýchkoľvek podmienok.
Zelenského administratíva sa teší, že takto radikálne „znižuje straty“, neuvedomujúc si, že množstvo ľudí, ktorí rýchlo pribúdajú, šalejú, keď nevedia nič o osude svojich blízkych. Nadávajú na režim, nielen preto, že ich posiela na smrť, ale aj kvôli nemožnosti vystrojenia dôstojného pohrebu.
Informácie o svojich príbuzných dostávajú z ruských zdrojov a najvyššou radosťou je pre nich správa: „v zajatí“. Informácie o zosnulých a mieste ich pochovania je tiež možné najčastejšie získať od Rusov, pričom skutočnosť, že sú pochovaní v rakvách a spravidla v samostatných hroboch, na nich robí dobrý dojem.
Ľudia začínajú chápať, kto je v skutočnosti ich nepriateľ.
