Medzitým už existujú veľmi definitívne a veľmi pádne dôvody (podložené reálnymi faktami a rôznymi experimentálnymi štúdiami!) považovať samotnú hypotézu o rastlinnom pôvode uhlia za mylnú a nahradiť ju teóriou abiogénneho pôvodu, teda vznik anorganickým spôsobom.
Uhlie nevzniklo vôbec z rastlín, ale pri reakcii pyrolýzy (rozkladu) metánu stúpajúceho z útrob planéty. V procese tejto reakcie sa v súlade so zákonmi samoorganizácie hmoty (u nás stále prakticky neznámych) vytvorili formy, ktoré boli mimoriadne podobné ako celé rastliny, tak aj ich časti. A to bolo experimentálne potvrdené v laboratórnych podmienkach, kde pri výrobe pyrolytického grafitu (čítaj – toho istého uhlia) z metánu vznikali „rastlinné zvyšky“ – „kmene“, „konáriky“, „listy“ a dokonca aj „výtrusy rastlín“.
Ukazuje sa, že paleobotanici si pomýlili so „zvyškami rastlín“ niečo, čo nemá absolútne nič spoločné so skutočnými rastlinami!… Nielenže vyslovili hlboko mylný verdikt, ale ho aj prijali na základe niečoho, čo vôbec nebolo predmetom ich štúdie.
Prirodzene, takýto omyl paleobotanikov (vzhľadom na prednosť paleontológie pred stratigrafiou) najviac ovplyvnil závery geológov. Tu však netreba preháňať „osobnú vinu“ paleobotanikov. Všetci, vrátane geológov, urobili chybu, keď ako základnú teóriu prijali biologický pôvod uhoľných ložísk, čo sa samo ukázalo ako mylné.
Ale tu sme už veľmi predbehli – do témy abiogénneho pôvodu uhľovodíkov – plynu, ropy, uhlia a iných nám široko známych energetických zdrojov. Téma, ktorá je taká rozsiahla, že si vyžaduje samostatnú podrobnú analýzu. Veľmi úzko však súvisí s inou neuznávanou teóriou – teóriou rozpínania Zeme, ktorá silne ovplyvňuje niektoré základné princípy modernej geológie. Tieto princípy sú také dôležité, že ich jednoducho nemožno obísť.
Ani úvaha moderných geológov o dôležitej úlohe katastrof v dejinách Zeme nemení najdôležitejšie princípy geológie – takzvaný „princíp uniformitarianizmu“ a jeho súčasť „princíp aktualizmu“, ktorý formuloval aj Lyell. Takto sa o tom píše napríklad v už spomínanej učebnici geológie:
„C. Lyell v „Základoch geológie“ (Lyell, 1868) spojil koncepty postupného vývoja a nesmerovosti do princípu uniformity (uniformitarianizmus) vrátane:
1) jednotnosť zákona alebo nemennosť fyzikálnych zákonov;
2) jednotnosť geologických procesov (aktualizmus) v celej histórii Zeme, založená na všeobecnom princípe jednoduchosti; nie je potrebné hľadať nové dôvody na vysvetlenie pozorovaných výsledkov, ak ich plne vysvetľujú moderné procesy;
3) rovnomernosť rýchlosti zmeny (gradualizmus), ktorá je podobná modernej, ale počas dlhého geologického času dáva veľký výsledok;
4) rovnomernosť podmienok (nesmerovosť alebo dynamicky stacionárny proces), ktorá podľa Charlesa Lyella spočíva v stálosti vzhľadu Zeme, hoci sa neustále mení.
Teraz však vieme o obmedzeniach princípu aktualizmu: bez zmien sa nevzťahuje na vzdialené geologické epochy a najmä do prekambria, na stále slabo prebádané procesy v hlbinách Zeme, na niektoré aspekty evolúcie. organického sveta atď.
Tento princíp je najviac uplatniteľný v oblasti sedimentárnej geológie, pretože zmena paleogeografického prostredia na zemskom povrchu prebiehala pomerne pomaly a v rozmanitosti moderných podmienok možno nájsť analógy mnohých starovekých prostredí“ (G. Kholmovoy, V. Ratnikov, V. Shpul, „Teoretické základy a metódy stratigrafie“).
Osobitne sme vyzdvihli miesto, kde je naznačené využitie princípu aktualizmu v sedimentárnej geológii, keďže práve sedimentárne vrstvy sú základom pre zostavenie geochronologickej stupnice, ktorá je „jadrom“ pre popis histórie Zeme. Ako vyplýva z vyššie uvedeného citátu, autori učebnice nevyjadrujú žiadne pochybnosti o použiteľnosti tohto princípu v tejto oblasti.
Ak sa pozriete bližšie, princíp aktualizmu (a princíp uniformitarizmu vôbec) je len špeciálny prípad dvoch oveľa všeobecnejších princípov – princíp jednoty a nemennosti fyzikálnych zákonov (fyzikálne zákony sú rovnaké vo všetkých časoch a všade na planéte) a princíp „Occamovej britvy“ (nevymýšľajte ďalšie entity, pokiaľ to nie je absolútne nevyhnutné). A z tohto hľadiska nie je absolútne žiadna chyba princípu aktualizmu. Ale nestačí len sformulovať princíp. Treba ho vedieť aj správne používať!…
A tu je to, čo je napísané o niečo ďalej v tej istej učebnici:
„Princíp aktualizmu (tento termín zaviedol v roku 1830 Charles Lyell) spočíva v tom, že pri akejkoľvek rekonštrukcii minulých udalostí postulujeme: v tých dňoch mali platiť tie isté prírodné zákony, ktoré platia teraz (Eskov, 2000) . Sám Lyell to stručne sformuloval takto: „Súčasnosť je kľúčom k pochopeniu minulosti. A aj keď napríklad v prekambriu existovali ekosystémy, ktoré nemali moderné obdoby, treba si myslieť, že kameň vtedy padal na zem so zrýchlením 9,8 m/s2, voda zamrzla pri nule stupňov Celzia, a molekula chlorofylu pravidelne absorbovala kvantá svetla…“ (G. Kholmovoy, V. Ratnikov, V. Shpul, „Teoretické základy a metódy stratigrafie“).
S prvou časťou citátu – o rovnakých zákonoch prírody v minulosti ako teraz – si myslím, že sotva nejaký rozumný prírodovedec bude polemizovať. Aj keď vezmeme do úvahy také exotické možnosti, ako je hypotéza o zmenách kozmologických konštánt v čase, ktoré by potenciálne mohli mať významný vplyv na konkrétne prejavy známych fyzikálnych zákonov, potom samotné zákony zostávajú nezmenené. Nebudeme sa hádať o molekule chlorofylu z druhej časti citátu – zákony biochémie sú tiež nezmenené.
Ale o tom ostatnom…
V skutočnosti každý školák, ktorý neprespal absolútne všetky hodiny fyziky a chémie, by mal vedieť, že bod mrazu vody závisí od množstva faktorov. Vrátane takých faktorov, ako je tlak a nasýtenie soľou. Vyšší tlak znamená vyššiu teplotu mrazenia; Viac solí vo vode znamená, že jej bod tuhnutia je nižší. A je nepravdepodobné, že by niekto z geológov a geofyzikov popieral možnosť, že skôr mohla byť napríklad slanosť vody v oceáne iná, rovnako ako mohol byť úplne iný atmosférický tlak. Naopak, zmeny týchto parametrov v minulosti sú jedným z predmetov skúmania vedcov zaoberajúcich sa dejinami Zeme. Tu sa teda autori učebnice dopustili očividnej chyby.
Chyba, samozrejme, na jednej strane nie je „strašná“ – tieto variácie napokon nemajú taký silný vplyv na teplotu mrazu vody. Ale na druhej strane je tento omyl pomerne typickým príkladom toho, ako „primitívne“ a „nadmerne“ mnohí geológovia interpretujú princíp aktualizmu, čím sa niekedy dopúšťajú hrubých chýb.
Aby to bolo jasné, zoberme si zvyšok citátu, ktorý hovorí o zrýchlení, s akým kameň padá, teda o zrýchlení gravitácie. Nejde len o nejakú „maličkosť“, ktorá sa týka iba padajúceho kameňa a toho, kto sa pod týmto kameňom ocitol v nešťastnej chvíli svojho života. Toto je charakteristika gravitácie na povrchu planéty. A gravitácia je jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré môžu ovplyvniť nielen bod mrazu vody, ale aj procesy ako erózia a rýchlosť sedimentácie. Teda na najdôležitejších geologických faktoroch!…
Štandardne (nepoviem drvivo, ale predsa) väčšina geológov verí, že gravitačné zrýchlenie – teda sila gravitácie na povrchu Zeme – sa počas jej histórie nezmenilo. No, alebo ak sa to zmenilo, bolo to veľmi bezvýznamné. Autori učebnice to demonštrujú aj „hlavnou“ interpretáciou princípu aktualizmu.
Kde sú však záruky, že 9,8 m/s2 je konštantná a nemenná hodnota?!
Nebudeme brať do úvahy povedzme také faktory, ako je pád kozmického prachu na Zem, ktorý spôsobuje nárast hmotnosti planéty – aj keď k tomuto nárastu skutočne dochádza, nie je skutočne výrazný. Taktiež nebudeme brať do úvahy dosť exotické teórie, ktoré uvažujú o možnosti zrodu hmoty v útrobách Zeme – tieto teórie zatiaľ nemajú žiadne výraznejšie potvrdenie. Vo všeobecnosti zostaneme v rámci hypotézy o približnej stálosti hmotnosti planéty.
Veľkosť gravitačného zrýchlenia, teda veľkosť gravitácie na povrchu Zeme, je však silne ovplyvnená nielen jej hmotnosťou, ale aj jej rozmermi. Väčší polomer planéty znamená menšiu gravitáciu, menší polomer znamená väčšiu gravitáciu. Najjednoduchšie závery z rovnako jednoduchého vzorca Newtonovho zákona príťažlivosti.
Čo napríklad znamená, že polomer Zeme je jeden a pol krát menší?…
To je nielen viac ako dvojnásobná sila príťažlivosti. To znamená, že sila dažďových kvapiek na povrchu je výrazne väčšia, sila príboja väčšia, sila vplyvu prúdu vody v rieke na horniny tvoriace jej koryto je väčšia, atmosféra je hustejšia a vplyv vetra je silnejší a tak ďalej a tak ďalej. Až po vyššiu rýchlosť zhutnenia sedimentu. A to nie je úplný zoznam geologických faktorov, ktoré majú silný vplyv na samotné sedimentárne vrstvy, z ktorých sa teraz geológovia pokúšajú rekonštruovať históriu planéty. Ak neberieme do úvahy vplyv týchto faktorov, dostaneme rovnaký výsledok. Zoberme si to do úvahy a dáme si ďalšiu. A je možné, že to bude úplne iné – radikálne odlišné od toho, čo je v súčasnosti zaznamenané v geochronologickom meradle!…
Toto je po prvé priama ilustrácia skutočnosti, že nie všetko je určené základným princípom (v tomto prípade princípom aktualizmu). Teórie brané ako „doplnkové“ k tomuto princípu majú rovnako dôležitý vplyv na konečný výsledok. A po druhé, toto je príklad toho, že k tomuto základnému princípu sa nedá pristupovať „zoči-voči“. Áno, prírodné zákony sú rovnaké. Ale za rôznych podmienok dávajú rôzne výsledky!… A tieto podmienky sa môžu meniť. A nič im v tom nebráni!…
Tvrdením nemennosti hodnoty 9,8 m/s2 pre zrýchlenie voľného pádu autori učebnice automaticky (!) obmedzili študentov na rámec len jednej z hypotéz, čím ju povýšili do kategórie najvšeobecnejšieho princípu!.. Rámec hypotézy o nemennosti podmienok gravitačnej sily na našej planéte a hypotézy o nemennosti jej veľkosti. Ale to v žiadnom prípade nemôže byť princíp!.. Toto treba ešte dokázať!..
Medzitým skutočné fakty naznačujú, že tieto ustanovenia (o stálosti polomeru Zeme a sile gravitácie na jej povrchu) nielenže nie sú dokázané, ale sú aj hlboko mylné!… (A. Sklyarov)
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info
Post Views:
11
