28. septembra 2026
Cirkev
Progresivizmus, Synodalita
Hon na čarodejnice, tentokrát „antidemokratické“, sa dostáva v rakúskej cirkvi na novú, vyššiu vedecko-administratívnu úroveň. V nedeľu sa konala konferencia Katolíckej akcie Rakúska (KAÖ), na ktorej hostia, členovia aj jej vedenie vyzvali Dokumentačné centrum pre politický islam, aby rozšírilo svoju činnosť aj „na nábožensky motivovanú protidemokratickú činnosť vo všeobecnosti“ a zriadilo Dokumentačné centrum pre nábožensko-antidemokratickú agitáciu.
Tentokrát pôjde o to vychytať protidemokratické muchy priamo v katolíckom košiari. Podľa portálu Kathpress, konferencia tak urobila „vzhľadom na rastúci vplyv kresťanskej pravice a neointegralistických sietí na politiku“. O nejakom dokumentačnom stredisku pre kresťanskú ľavicu, environmentálnych a morálnych extrémistov, ako aj LGBT hnutie v Cirkvi a heretikov všetkých odtieňov zatiaľ podľa všetkého ani neuvažujú.
Ich obavám rozumieme. Všetci si pamätáme z čias socializmu, aká nebezpečná vie byť nepriateľská pravicová agitácia a koľko starostí s ňou súdruhovia vždy mali. Niet sa preto čo čudovať, že nedá pokoja a nedopraje spánok ani ľavicovým a progresívnym členom Cirkvi v Rakúsku.
Hlavnou rečníčkou, ktorá poukázala na nebezpečenstvo toho, čo sa za socializmu nazývalo „pravicová úchylka“, bola teologička Sigrid Rettenbacherová. Podľa portálu Kathpress sa týmito „výzvami“ (kresťanská pravica a neointegralizmus) zaoberali na konferencii „intenzívne“.
Konferencie sa zúčastnil aj ultraliberálny biskup Gletter z Innsbrucku, ktorý sa preslávil svojou podporou rôznych pokrokových umeleckých kreácií:
ako aj biskup Krautwaschl z Grazu.
Katolícka akcia Rakúska uviedla, plne si zrejme uvedomujúc nadradenosť demokracie nad kresťanstvom a vierou, že „nepriateľstvo voči demokracii nemožno nikdy ospravedlniť kresťanskými dôvodmi“. A ako aj pred nimi všetci súdruhovia, vyzvali na – „bdelosť“.
Skrátka, pravicových úchylkárov treba podľa všetkého nekompromisne odhaľovať, sledovať, dokumentovať ich činnosť a Cirkev má v tomto kooperovať so štátom:
„Bdelosť je potrebná nielen zo strany štátu, ale aj v rámci Katolíckej cirkvi.“
Katolícka akcia vyjadrila znepokojenie nad rastúcim vplyvom určitých kresťanských fundamentalistických skupín, „ktoré bez akéhokoľvek vedeckého alebo teologického základu tvrdia, že vlastnia pravú kresťanskú vieru a predstierajú, že ju obhajujú“.“
To sú samozrejme činnosti, z ktorých by nikto Katolícku akciu ani progresívnych katolíkov určite nepodozrieval. Tí nielenže netvrdia, že existuje niečo také ako „pravá kresťanská viera“, a už vôbec nie, že ešte navyše by ju bolo treba „obhajovať“. Ani to nepredstierajú…
Zaujímavé je, že progresívci požadujú od „fundamentalistov“, ktorí podľa progresívcov aj tak len dookola omieľajú staré dogmy, ešte niečo iné (nejakú vedu a novú teológiu) na potvrdenie toho, čo je to pravá kresťanská viera. A to aj vtedy, ak vieme, že Cirkev vždy vedela, čo je to pravá kresťanská viera a integralisti sa úzkostlivo bránia tvrdiť niečo nové.
Konferencia však s bystrosťou vlastnou všetkým progresívcom odhalila aj pravé zámery týchto politických úchylkárov, ktoré skrývajú pod kepienkom náboženskej horlivosti:
„Nesmieme sa nechať oklamať ohľadom ich skutočného politického zámeru – tým je erózia liberálnej demokracie a nastolenie autoritárskeho štátu.“
– No tak tu už končia všetky žarty… Tu platí to, čo už povedal slávny tenor, gróf Teleke z Tölökö o slávnej speváčke, signorine Salsa Verde (soprán), svojmu pomocníkovi, hájnikovi Iljovi Dézsyimu, ktorý mu radil, aby najprv dvakrát meral a až potom rezal, než ju pôjde zachrániť: „Keď ide o signorinu, tak rovno režem!“
Zdá sa, že aj Katolícka akcia Rakúska má rovnaký názor. Nota bene, keď tu nejde o žiadnu hopsandu z opery, akokoľvek úctyhodnú v pokrokovosti svojho umenia, ale o matku všetkej kultúry, lásky a pokroku – posvätnú Liberálnu Demokraciu! Tu treba rovno rezať…
Podľa Katolíckej akcie aj pokrokových cirkevných predstaviteľov je nevyhnutné „obhajovať princípy, ktoré pre Cirkev a teológiu stanovil II. vatikánsky koncil (1962 – 1965): obrátenie sa k svetu (Obrátenie sa od čoho?; pozn. aut.) a životnej realite ľudí, odmietnutie integralistického antimodernizmu a uznanie demokracie, ľudských práv a iných náboženských tradícií.“
– A dovtedy Cirkev tieto vymoženosti neuznávala? Preto sa musela zrazu – obrátiť? Tak to aspoň vyzerá podľa súčasného naratívu… A ako si máme vysvetliť, že 1900 rokov ich neuznávala a tvrdila pritom, že je neomylná a teraz ich 60 rokov už uznáva a tiež stále tvrdí, že je neomylná?
O príslušnú teologickú omáčku k tejto sekanej sa postarala teologička Rettenbacherová, ktorá spojila Božie vtelenie s údajnou povinnosťou kresťanov stotožniť sa s modernou spoločnosťou:
„Ak berieme vážne myšlienku vtelenia, že sa Boh stal človekom, potom Cirkev nemožno chápať ako oddelenú od spoločnosti a jej konkrétnych podmienok.“
Ako sa však postaviť k liberálnej demokracii v čase, keď už nebude v spoločnosti ani moderná, ani populárna? Veď podľa logiky teologičky Rettenbacherovej by sa mali kresťania prispôsobiť spoločnosti. No a keď bude spoločnosť pozitívne naladená pre diktatúru, ktorá bude potom jej „konkrétnou podmienkou“, tak budú musieť aj kresťania prejsť od liberálnej demokracie k autoritatívnej spoločnosti. Načo má potom zmysel zbierať údaje o nepriateľoch liberálnej demokracie? Veď to môžu byť budúci vládcovia?
Niečo na tomto nepragmatickom pragmatizme akosi nesedí. A to, čo nesedí, je jeho ideologickosť, ktorá účelovo navonok vystupuje ako flexibilné prispôsobenie sa dobe, avšak zároveň aj ako pseudonáboženstvo akejkoľvek politickej flexibilite sa brániace a dogmy vyznávajúce tam, kde by žiadne nemali byť – v politickom systéme.
Avšak nevadí, liberálna demokracia teraz ešte vládne, aj keď pokrivkáva. Skúsenosť z roku 1989 nás naučila, že niektorí korifeji pseudonáboženstva dokážu udávať, donášať, dokumentovať a sledovať až do poslednej chvíle. A do poslednej chvíle sa modliť k falošnému sekularistickému božstvu. Potom príde zázračné obrátenie a z najhorlivejších levitov v chráme Liberálnej Demokracie sa stanú leviti v chráme Autority a Hierarchie.
Dúfajme, že zriadia dokumentačné centrum na odhaľovanie liberálno-demokratických rozvracačov. A dúfajme, že nejaký ich kolega tam omylom nezaradí aj ich…
Branislav Michalka
Zdroj: Kathpress, titulný ilustračný obrázok, zdroj – needpix.com
PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS
Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:
Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!
