Ilustračný obrázok: Pixabay
Sfúkol mi vietor domček z karát
Zosýpal sa mi na šupu
Vystavím nový – na reparát
Alebo skromnú chalupu
.
V okolí vietor zase snorí
Obšmieta sa jak vrtichvost
Zatvoril som ho do komory
A riekol jasne: -Bolo dosť!
.
V domčeku, čo som stvoril z karát
Vylial si na mne vietor zlosť
A potom začal svoje tárať –
Že u mňa musí držať pôst
.
V komore že má miesta málo
Že sa tu dobre nevyspí
A bodaj by to porantalo –
Odo mňa nie je odvislý…
.
Pritom sa vietor roztatáril
Vraj mi tu, ak chcem, vyvetrá
Odveje z tvárí čierne chmáry…
Tára si vietor do vetra…
.
Zavetrí vietor cudné vetry
Sklopil som oči… Stáva sa…
Pochytil z klinca moje tretry –
Nechytil som ho do lasa
.
Unikol huncút cez štrbinu –
Medzerou medzi kartami
Na seba zobral v mlyne drinu
A ja si hrám na tam-tamy
.
D r a g o 05082024
