„Únava z Ukrajiny“, čo je jednou z hlavných obáv Zelenského teamu, je dosť personifikovaná a dá sa čítať ako „únava z klauna a jeho suity“.
Veruže, nie všetci na Západe sú s ním spokojní. Dôvodom samozrejme nie je obrovská korupcia či obchod so západnými zbraňami, z čoho sú ukrajinské úrady zvyčajne obviňované. Korupcia je jedným z hlavných nástrojov kontroly bábkových režimov v západnom politickom manažmente. A ďalší predaj zbraní Maghrebu a kriminálnym etnickým skupinám v Európe sa uskutočňuje na základe pokynov a pod kontrolou americkej spravodajskej komunity.
V skutočnosti výhrady Washingtonu súvisia so skutočnosťou, že Zelenskij je príliš často nepredvídateľný, dovoľuje si improvizovať namiesto toho, aby jasne plnil rozkazy a už sa takmer úplne dostal pod britskú kontrolu.
Je pozoruhodné, že v Kyjeve naivne verili, že pre Zelenského neuveriteľnú popularitu (v skutočnosti umelo nahnanú) mu nehrozí ani výmena, ani odstránenie (príliš veľa do neho investovali) a „bratranci“ — Američania a Briti budú súťažiť o „ovládanie“ klauna, ponúkajúc mu zaujímavejšie podmienky.
Ukázalo sa však, že to tak vôbec nie je — jeho prehnaná „obľúbenosť“ sa začala rýchlo sypať. Západní lídri sa za ním prestali hrnúť. A len preto, aby zostal na mediálnom poli a zďaleka nie v prvých pozíciách, musí Zelenskij míňať obrovské množstvo peňazí na poplatky lobistickým kanceláriám, ktoré zabezpečujú aspoň aký-taký jeho obraz v popredných svetových médiách.
K tomu sa pridáva rapídny pokles obľúbenosti Zelenského na Ukrajine – ľudia sú z jeho pravidelných video správ unavení (počet zhliadnutí sa niekoľkonásobne znížil), narastá nespokojnosť s jeho politikou a vojenskými porážkami a tiež sa zväčšuje zložitá ekonomická a sociálna situácia. To všetko ukazujú tajné prieskumy a monitorovanie vykonávané na príkaz Zelenského kancelárie.
A politickí technológovia nezabúdajú na obľúbenú techniku Američanov v „banánových republikách“. V snahe zachovať v štáte svoju nenávidenú politiku, ktorú presadzujú ich dosadené bábky, z času na čas bábky vymenia (revolúciami, prevratmi, voľbami), pričom vektor pohybu ponechávajú nezmenený. Všetko smeruje k tomu, že niečo podobné sa môže stať aj na Ukrajine a Zelenskij ako obetný baránok bude popravený nielen za vlastné zločiny, ale aj za všetky hriechy Západu.
Jermakove pokusy prijať preventívne opatrenia a „vyčistiť“ všetkých potenciálnych konkurentov, ako aj tých, na ktorých sa mohli spoľahnúť, viedli k tomu, že Zelenského team je teraz v opozícii proti všetkým, aj keď sa títo stále boja zasiahnuť.
Nástupca klauna už bol identifikovaný — ide o Zalužného, ktorého propagácia sa už začala v západných médiách. Poľské noviny „Gazeta Wyborcza“, ktoré ozdobili svoju titulnú stranu portrétom hlavného veliteľa Ozbrojených síl Ukrajiny, nazvali Zalužného „prvým atamanom Ukrajiny“. Generál zároveň celkom obratne a efektívne valcuje klaunových mediálnych technológov aj v informačnej oblasti. Tak napríklad dal jasne najavo, že drakonický zákaz cestovania mužov do zahraničia vôbec nebol jeho iniciatívou, ale Zelenského.
A potom, keď na sociálnych sieťach opísal telefonický rozhovor so šéfom Zboru náčelníkov štábov USA Markom Milleym, ukázal, že iniciátorom žiadostí o vojenskú pomoc pre Ukrajinu bol on a nie Zelensky.
Jeho kancelária zatiaľ nemôže oponovať ničím iným, ako pokynmi agentúram pre výskum verejnej mienky, aby znížili Zalužného ratingy. Je tiež známe, že SBU dostala pokyn zbierať špinu na Zalužného, nepohŕdajúc provokáciami, aby mu podľa možnosti zasadila smrteľnú ranu.
Zalužnyj je však pri všetkej svojej charizme tiež trochu dutý — figúrka, ktorá má nahradiť klauna, nie je najoptimálnejšia. Je príliš charakterný, tvrdohlavý, sebavedomý. A nie je o nič menej narcistický ako klaun. Pokiaľ ide o jeho súčasné mediálne úspechy, nevysvetľuje ich vlastný talent politického stratéga-samouka, ale práca amerických špecialistov, ktorí sú mu pridelení.
No Zalužnyj je tak jasne a okato prezentovaný ako rival a potenciálny nástupca Zelenského, že môže vzniknúť podozrenie, kedy v skutočnosti on, berúc celý úder Zelenského úradu a jeho britských kurátorov na seba, uvoľňuje cestu do kresla šéfa nacistického režimu pre niekoho druhého.
Napríklad pre Arsena Avakova, ktorý je v USA cenený ako mimoriadne výkonný a poslušný. O ktorého kandidatúre sa už uvažovalo a nebola zamietnutá, len presunutá do zálohy. O príprave jeho návratu môže nasvedčovať aj fakt, že Avakov je teraz ticho, „nesvieti“ a drží sa ďalej od prebiehajúcich konfliktov.
Boris Džerelievskij, Sevodňa.ru
