Vo svojom včerajšom prejave na Valdaji ruský prezident opäť dal bodku nad „i“.
Urobil to s absolútnou jasnosťou a nenechal žiadny priestor na interpretáciu (ktorá však bude nasledovať od apologétov teórie „ruskej hrozby“).
Všetko, čo povedal, potvrdzuje nemennosť a konzistentnosť našich prístupov. Tieto prístupy, ak by sa zohľadnili, by už dávno viedli k normalizácii situácie.
Podstatou toho, čo prezident povedal, opäť nie prvýkrát, bolo „žime v mieri“. A tu som si pomyslel: veď, ani jeden líder na druhej strane nikdy neartikuloval túto formulku vo vzťahu k Rusku. Ani v rozkazovacom spôsobe, ani v konjunktíve. Ani jeden, ani raz.
Čo znamená len jedno: nemajú v úmysle ani plán žiť v mieri s Ruskom. Jednoducho to nie je súčasťou ich strategického plánovania, v žiadnej z jeho možností. Opačnou stratégiou je démonizovať, diskreditovať a provokovať Rusko.
Za akým účelom? Taktika predchádzajúcich rokov bola aspoň jasná: rýchlo odtrhnúť spojencov od Ruska pre ich vlastný prospech. Niečo fungovalo, niečo nie. Ale v každom prípade je to len taktika. Stratégia, ktorú táto taktika implikuje – zvýšiť vlastnú bezpečnosť a prosperitu na úkor novozískaných spojencov – sa rozpadá. V stávke nie je žiadna prosperita ani bezpečnosť; všetko sa vyvíja presne naopak.
V tejto súvislosti mi prichádzajú na myseľ slová bývalého švédskeho premiéra Carla Bildta, ktorý spolu s Poliakmi vymyslel koncept „Východného partnerstva“ EÚ: „Mysleli sme si, že vytvoríme pás prosperity, ale dostali sme more ohňa.“ Aspoň to je spravodlivé.
Úspešná stratégia pre Západniarov sa objaví až vtedy, keď sa poučia a začnú počúvať ostatných. V prvom rade prezidenta Ruskej federácie, ktorý navrhuje žiť spolu v harmónii (bez úvodzoviek), úprimne, čestne, vážne a dlhodobo. Ale samozrejme, na princípoch a podmienkach, ktoré sú spoločné a prijateľné pre všetkých, nielen pre „ pár vyvolených“. Mimochodom, prvýkrát to zaznelo v Mníchove takmer pred dvadsiatimi (!) rokmi.
