Realita podivnejšia ako fikcia: Obri –

Matej Gavlák

18. septembra 2024  

História Spoločnosť

Mohli by byť biblickí obri skutoční?

Goliáš z Gétu

Už Biblia nám hovorí o existencii akýchsi „obrov“. V 6. kapitole knihy Genezis sa doslovne uvádza:

„V tom čase boli na zemi obri – ba aj neskôr – a keď Boží synovia obcovali s ľudskými dcérami, ony im rodili obrov.“ (Gn 6,4)

Keď počujeme príbeh o Dávidovi a Goliášovi, zväčša považujeme Goliáša len za nezvykle vysokého a silného muža, avšak určite nie za zástupcu jedného z týchto obrov. Avšak v Biblii je vyslovene zaznamenaná Goliášova výška a tá hovorí sama za seba. V Prvej knihe Samuelovej sa dočítame:

„Tu z tábora Filištíncov vystúpil muž, prostredník, menom Goliáš z Gétu. Bol vysoký šesť lakťov a jednu piaď. Na hlave mal prilbu, oblečený bol do šupinatého panciera. Váha panciera bola päťtisíc šeklov kovu.“ (1Sam 17,4–5)

Na prvé počutie nám tieto čísla nič nehovoria. Vo Svätom písme vydanom Spolkom sv. Vojtecha v roku 2004 je zaujímavá poznámka, že spomínaný Goliášov pancier vážil podľa prepočtu 42 kilogramov. To je už nezvyčajná hmotnosť, ak si uvedomíme, že brnenie stredovekých rytierov nevážilo viac ako 25 kilogramov (World History Encyclopedia). Samozrejme, bojovník sa musel vedieť vo svojej zbroji dobre pohybovať a byť pružný, takže s takouto hmotnosťou navyše by hocijaký človek do bitky nešiel.

Ešte zaujímavejší je však údaj predstavujúci nám výšku Goliáša, ktorá bola „ šesť lakťov a jednu piaď“. Keď si do známeho vyhľadávača zadáme vetu v angličtine: „Aký vysoký bol podľa Biblie Goliáš“, zistíme, že to boli takmer 3 metre, konkrétne 2,97 metra! Goliáš bol teda zrejme o polovicu vyšší ako Dávid.

Opäť pre porovnanie: najvyšším známym človekom bol muž menom Robert Wadlow, ktorý meral 2,72 metra. Asi každý už videl čiernobielu fotografiu obrovského muža stojaceho vedľa ženy strednej veľkosti. Nuž, tento človek bol stále nižší ako Goliáš. Wandlowova výška mu však tiež spôsobovala obrovské problémy. Neustále pociťoval bolesti, mal veľmi zlú motoriku, ťažkosti so srdcom a tak ďalej. Skrátka, po stránke výkonnostnej to bol Goliášov pravý opak.

Dlhovlasé tvory

Väčšina z nás už určite videla zábery kostier „nezvyčajne vysokých ľudí“, ktoré archeológovia objavili, aby ich rýchlo skryli v zapečatených archívoch a skladoch. Dôvod je zrejme ten, že tieto objavy tak akosi nesedia do rozprávky o evolúcii a, naopak, nahrávajú Biblii.

Ale je možné, že „obri“ nie sú len reliktom dávnej minulosti, ale že v odľahlých častiach našej planéty možno žijú dodnes, prípadne vyhynuli len vo veľmi nedávnej minulosti?

Na platforme YouTube sa pred časom objavil mimoriadne zaujímavý kanál s názvom Wartime Stories, venujúci sa rôznym prapodivným historkám, ktoré vyrozprávali vojaci slúžiaci po celom svete. Nájdeme tu príbehy o námorníkoch slúžiacich na nukleárnych ponorkách, ktorí tvrdili, že v ich ponorkách videli prízraky. Iný príbeh hovorí o exorcistovi, ktorý bol zavolaný vymetať kasárne, či príbeh ruských vojakov, ktorí počas svojej služby natrafili na prapodivnú obludu.

A medzi týmito videami sú dve venované príbehom vojakov, ktorí tvrdili, že na vlastné oči videli práve obrov.

Názov videa v preklade – „Japonskí vojaci nahlasovali ľudí požierajúce príšery v džungli“ hovorí sám za seba. Bitka o Guadalcanal, jeden zo Šalamúnových ostrovov v Tichom oceáne na sever od Austrálie, patrí medzi najzaujímavejšie kapitoly II. svetovej vojny. Keď začali mať na ostrove navrch Američania, Japoncom neostávalo nič iné, ako sa stiahnuť do centra ostrova, kde dodnes dominuje takmer neprebádaná džungľa. A práve tam mali natrafiť na zúrivých obrov, ktorí japonských vojakov neváhali zabíjať a požierať.

Podľa svedectiev vojaci „narážali na obrov, dlhovlasé tvory. Títo obri boli opisovaní ako 2,4 až 4,5 metra vysokí…, ponášali sa na ľudí, v rukách mali obrovské drevené palice, oštepy a iné primitívne zbrane. Keď na nich narazili, obri nemilosrdne útočili na japonských mužov, drvili ich svojimi ťažkými palicami, kopali ich, s krikom ich odnášali preč, alebo ich dokonca trhali a jedli zaživa na mieste.“

Je pravdou, že sa nepodarilo nájsť záznamy, ani preživších bývalých japonských vojakov, ktorí by legendy potvrdili. Na druhej strane miestni obyvatelia Guadalcanalu vždy verili a tvrdili, že v hlbinách džungle ich ostrova sa krvilační obri skutočne nachádzajú. K tomu vedeli vyrozprávať nejednu príhodu.

Ešte zaujímavejším je druhé video o obroch s nejasným názvom „Šokujúce príbehy vojakov a operátorov dronov“. Toto hovorí hneď o niekoľkých stretnutiach amerických vojakov s krvilačnými obrami v horských masívoch Afganistanu.

„Obor z Kandaháru“

Okolo roku 2006 sa v prostredí americkej armády začali šíriť zvesti o tom, že niekoľkí vojaci mali počas patroly v afganských horách v roku 2002 naraziť na obrovského silného muža, doslova obra. Ten mal surovým spôsobom zabiť jedného z vojakov, no zvyšok jednotky „obra“ rozstrieľal. Následne mal byť obor prevezený do tajnej vojenskej základne a zúčastnení museli podpísať prísahu mlčanlivosti. Hovorilo sa o „otvorenom tajomstve medzi vojakmi, ktorí slúžili v Kandaháre v roku 2002“.

3. decembra 2008 odvysielal reportér George Noory vo svojom programe Coast to Coast rozhovor s anonymným vojenským pilotom vrtuľníka, ktorý tvrdil, že so svojou transportnou helikoptérou CH-47 Chinook prevážal mŕtvolu spomínaného obra. Telo a hlavu obra, ktorý bol zabalený a položený na palete, priamo nevidel, no videl časti jeho tela, ktoré vytŕčali, teda ruky a nohy, vedel tiež odhadnúť jeho výšku a predovšetkým poznal hmotnosť svojho nákladu.

„Z druhej ruky viem, že tá vec dostala prvú jednotku, ktorá na ňu narazila,“ odznelo v programe. „Druhá jednotka nasledovala stopy a keď sa dostali blízko, tá vec na nich údajne zaútočila – ako vravím, mám to z druhej ruky… Videli sme, že to bol celkom veľký chlapík. Nemohli sme ho zmerať ani nič podobné. Ale môžem vám povedať, že jeho ruky vyzerali ako tie ľudské, boli veľmi, veľmi špinavé a predovšetkým mali šesť prstov.“

Podľa veľkosti vybranej palety mal pilot celkom dobrú predstavu o veľkosti ruky a nôh, ktoré z nej vytŕčali. Pilot odhadol, že nohy mali najmenej 71 cm (!) a boli na nich akési sandále. Taktiež si prepočítal, že osoba s takouto nohou mohla merať okolo 3,65 metra. Presne však poznal hmotnosť obra:

„Čo vám môžem povedať, je hmotnosť tej veci. Keď bola nakladaná do stroja, mala asi 15-tisíc libier. Keď si odpočítame hmotnosť palety, dostaneme približne 11-tisíc libier.“

11-tisíc libier je 4 989 kilogramov.

Pilot si tiež pamätal hrozivý zápach, ktorý mŕtvola vydávala a ktorý musel byť neznesiteľný pre vojaka, ktorý ju mal strážiť v nákladovom priestore vrtuľníka. Keď sa ho moderátor opýtal, kde bol obor prevezený, pilot si nebol istý, no mal pocit, že to bolo na leteckú základňu v štáte Ohio. V Ohiu skutočne je jedna letecká základňa s názvom Wright-Pattersonova letecká základňa. Táto základňa bola spomínaná viackrát pri rôznych paranormálnych udalostiach, úkazoch a predmetoch.

V roku 2016 sa tiež na platforme YouTube objavila nahrávka, na ktorej anonymný hlas hovorí, že bol jedným z vojakov, ktorí sa dostali do kontaktu s týmto obrom. Muž spomína, ako šli po „peknej kozami vyšliapanej cestičke“, keď na jej konci narazili na jaskyňu, pred ktorou boli kosti, ako aj zničené vybavenie jednotky, ktorá sa v horách stratila a ktorú mali vypátrať. „Mohla to byť pasca, divá zver, hocičo,“ opisuje údajný vojak svoje pocity. Vojaci sa pred jaskyňou rozptýlili „pre prípad, žeby išlo o pascu“. Zrazu z jaskyne vybehol onen obor. Muž pokračuje:

„Bol to muž vysoký 12 stôp (3,65 m) až 15 stôp (4,5 m). Toto bolo monštrum s červenou bradou. Mal dlhé vlasy pod ramená, šarlátovo červené a utekal naším smerom. Zobudilo nás to do reality. Bol tak skutočný!“

Podľa príbehu, ktorý sa medzi vojakmi rozšíril, sa v horách Kandaháru mala stratiť jednotka a iná jednotka, ktorá sa nachádzala neďaleko, dostala rozkaz zistiť, čo sa stalo. Druhý tím sa dostal až pred jaskyňu, kde na ňu zaútočil „obor s obrovským oštepom“, ktorým zabil jedného z vojakov druhého tímu. Zvyšok Američanov do obra nastrieľal, čo to šlo.

Ako ale vznikli?

Vo videu „Šokujúce príbehy vojakov a operátorov dronov“ je viacero príbehov, kedy najmä operátori dronov a iných prístrojov videli niečo, čo by sme obrom mohli nazvať: zjavne silnú a nadľudsky vysokú postavu, často s nejakou zbraňou v podobe oštepu. V jednom príbehu vojak rozprával, že v ďalekohľade videl postavu, ktorá bola „vyššia ako okolité stromy“.

I v komentároch k videu sú taktiež zaujímavé príspevky. Viacerí čitatelia podľa vlastných slov videli na rôznych odľahlých miestach (napr. v horách v Nepále) niečo, čo by sa dalo označiť za obra. Jeden z komentujúcich si všíma:

„Z histórie je doložené, že Nearchos (jeden z generálov Alexandra Veľkého) videl veľkých chlpatých mužov, keď sa plavil cez rieku Indus neďaleko Pakistanu. Hovoril, že boli od hlavy po päty pokrytí vlasmi a ako oblečenie nosili kôru stromov. Myslím si, že obri sú podobní chlpatým mužom, ktorým hovoríme Bigfoot alebo Sasquatch.“

Vráťme sa však späť na začiatok: Ako mal vlastne takýto obor podľa Biblie vzniknúť? Vo Svätom písme je istá zmienka, ktorá je však ťažko rozlúštiteľná:

„V tom čase boli na zemi obri – ba aj neskôr – a keď Boží synovia obcovali s ľudskými dcérami, ony im rodili obrov. To sú hrdinovia dávnych čias, slávni mužovia.“ (Gn 6,4)

Na prvý pohľad sa zdá, akoby nám Biblia naznačovala, že obri vznikali spojením padlých anjelov a s ľudskými ženami. Problémom však je, že démoni sú duchovia – nielenže nemajú fyzické telá, ale podľa rôznych svedectiev exorcistov nemajú ani pohlavie. Autor a katolícky apologéta z youtubového kanálu I miss Christendom si však vo svojom videu Obri možno existujú! všíma, že mnohí raní Cirkevní Otcovia, ako sv. Justín Mučeník, sv. Ireneus z Lyonu, sv. Klement Rímsky a sv. Ambróz boli taktiež toho názoru, že obri vznikali spojením padlých anjelov s ľudskými ženami. Autor pokračuje:

„Hoci anjeli a ľudia nemôžu mať fyzický styk so ženami…, existuje ženský sexuálny démon menom succubus, ktorý zdanlivo môže mať styk s mužom, pri ktorom mu odoberie jeho životodarnú látku.

Tento démon sa potom zjaví žene ako mužský sexuálny démon incubus a oplodní ju získanou látkou. Výsledkom takéhoto spojenia by mal byť zrod normálneho ľudského dieťaťa. Neviem, ako z tejto situácie môže vzniknúť obor, ale padlí anjeli stretávajúci sa s ľudskými ženami produkujúc tak obrov – to sa minimálne javí ako možnosť, zvlášť, ak to porovnáme s touto biblickou staťou.“

I miss Christendom súhlasí s názorom, ktorý má na biblickú stať z knihy Genezis napríklad sv. Tomáš Akvinský, že uvedená stať je metaforou na styk svätých mužov z rodu Seta na zlé ženy z rodu Kaina. Toto podanie však nevysvetľuje biblické state o obrovi Goliášovi, ako aj ďalšie zmienky o obroch po celej Biblii. Na záver citát z videa „Šokujúce príbehy vojakov a operátorov dronov“:

„Goliáš nebol jediným obrom. Zápisy o kráľovi Dávidovi staré 3000 rokov naznačujú, že boli aj iné pozostatky dávnej rasy obrov proti ktorým Dávid a jeho muži bojovali a zabíjali ich v neskorších bitkách. Proti obrom bojovali aj Mojžiš a Jozue. Obri často bývali nazývaní „rafaiti“, keďže boli potomkami obra menom Rafa.

Ďalší obor bol zabitý bratom kráľa Dávida, Jonatánom, v bitke pri Géte, rodisku Goliáša. Podobne ako obor z Kandaháru, i tento bol opísaný ako vysoký muž so šiestimi palcami na každej ruke a šiestimi prstami na každej nohe, spolu 24.

Tak, ako bol Goliáš na čele armády, možno očakávať, že vodca kmeňa bude ten najväčší, najzúrivejší a najsilnejší v skupine. To by vysvetľovalo, prečo bol obor menom Og urobený kráľom nad regiónom v Bašáne, severozápadne od Galilejského mora v dnešnej Sýrii. Ako vieme, že bol obrom? Jozue o ňom napísal, že bol jedným z posledných z rafaitov. Tretia kniha Deuteronómia o ňom hovorí, že mal železnú posteľ, zrejme preto, že by potreboval niečo silnejšie ako drevo. Jeho posteľ mala 3,9 metra na dĺžku a 1,8 metra na šírku...“

PDF (formát pre tlač)