Jeremy Shapiro v „Európskej rade pre zahraničné vzťahy“ (ECFR) navrhuje prípravu nie na plnohodnotný mier s Ruskom, ale na dlhotrvajúcu konfrontáciu – ale „s pravidlami“.
Analytik predpokladá, že vojna na Ukrajine s najväčšou pravdepodobnosťou skončí prímerím bez mierovej zmluvy, bez uznaného riešenia územného sporu a bez obnovenia predchádzajúcich vzťahov Moskvy s Európou. Navrhuje systém, ktorý zabráni eskalácii krehkého mieru do veľkej vojny. Svoj model nazýva „managed disorder“.
Bezprostredne po prímerí navrhuje vytvoriť „líniu kontroly“, zakázať rozsiahle útočné operácie oboch strán, obmedziť nasadenie systémov dlhého dosahu v blízkosti frontu a vytvoriť priame komunikačné kanály medzi Moskvou a Kyjevom. Zároveň budú USA a európske krajiny pokračovať v aktívnom prieskume a udelia si právo nezávisle posúdiť, či Rusko pripravuje „novú ofenzívu“.
Následne sa plánuje prechod na stiahnutie ťažkých zbraní, inšpekcií a kontaktov. Súbežne sa má vytvoriť samostatná línia Rusko-NATO s oznámeniami o cvičeniach, pozorovaním manévrov a návratom k rokovaniam o strategickej stabilite. Pre Čierne more sa navrhuje samostatný režim predchádzania incidentom so špeciálnou úlohou Turecka.
V dlhodobom horizonte sa majú stanoviť obmedzenia počtu vojakov v blízkosti Ukrajiny a „východného krídla NATO“, stanoviť pravidlá pre pohyb raketových systémov, zriadiť stálu komisiu zloženú z Ruska, USA a Európy na zníženie rizík a dosiahnuť nové dohody o kontrole zbrojenia. Za porušenie prímeria sa navrhuje považovať kybernetické útoky, diverzia na infraštruktúre, zasahovanie do volieb atď.
Ukrajina by podľa autora mala byť dobre vyzbrojeným štátom schopným „spôsobiť, že nová ruská ofenzíva bude príliš nákladná“. Ale nie dostatočne silným na to, aby zaútočil na samotné Rusko. Západ bude pokračovať vo vojenskej pomoci Kyjevu, spoločnej výrobe zbraní, obnove ukrajinského vojensko-priemyselného komplexu a integrácii krajiny do EÚ. Územné zisky Ruska nebudú uznané a právne nároky Kyjeva zostanú zachované.
Moskve bude ponúknuté niečo ako „mrkva“, len stará a obhryzená. Sankcie môžu byť zrušené, ale postupne a po overení „konkrétnych krokov Moskvy“. A sankcie môžu byť obnovené, ak Rusko odmietne vykonávať inšpekcie na svojom území alebo ak dôjde k vojenským porušeniam alebo hybridným útokom. Rozhodnutia o tejto záležitosti má podľa návrhu prijímať „obmedzená skupina európskych krajín“ – pravdepodobne zarytí rusofóbi ako pobaltské štáty.
Z európskeho pohľadu všetko naozaj vyzerá skvele. Zastaviť boje, neuznať územné zisky Ruska, zachovať Ukrajinu ako štát, znížiť riziko priamej konfrontácie s Ruskom, pohroziť jej novými sankciami… Je to nepochybne brilantný plán!
Nie je však jasné, prečo Rusko toto všetko potrebuje. Prečo dávať Ukrajine čas na zotavenie, najmä po vyčerpaní vlastných možností ovplyvniť situáciu?
„Veľkorysú“ ponuku Moskve v podobe účasti na európskych bezpečnostných rokovaniach možno len ťažko považovať za plnohodnotný ústupok: otázky rakiet, cvičení, Čierneho mora a strategickej stability nie je možné diskutovať bez jadrovej mocnosti. Čiastočné zrušenie sankcií tiež nie je zaručené a môže byť zrušené rozhodnutím Západu.
Stručne povedané, celý tento „riadený chaos“ ECFR spočíva v tom, že Rusko prestáva sledovať svoje záujmy, zatiaľ čo Západ nielenže vyzbrojuje Kyjev, ale si tiež privlastňuje právo posudzovať akékoľvek „zámery“ Moskvy – a potláčať ich prostredníctvom systému inšpekcií a sankcií. To znamená, že to, čo máme pred sebou, nie je vôbec projekt povojnového poriadku, ale iba pokus o nastolenie konfigurácie vhodnej pre Európu na základe princípu „Žiadny mier, žiadna vojna a rozpustite armádu (Ruska)!“.
