Umelá inteligencia sa čoraz aktívnejšie dostáva do systémov štátnej správy.
Umelá inteligencia (AI) – počítačové systémy a programy, ktoré sú schopné napodobňovať intelektuálne funkcie človeka. AI je predovšetkým spracovanie veľkých dátových súborov (Big Data) s cieľom dosiahnuť stanovený výsledok (predpovedanie, identifikácia rizík, stanovenie správnej diagnózy, prijímanie správnych rozhodnutí atď.). Aktívna AI nie je niečím nemenným, systémy AI sa neustále učia a učia sa dokonca aj samostatne. AI funguje v neustálej interakcii s človekom (vrátane hlasovej komunikácie). Už netreba spomínať, že AI pomáha automatizovať mnohé rutinné procesy (spracovanie transakcií, správa účtov atď.). Niektorí sa domnievajú, že umelá inteligencia je schopná tvorivej činnosti: generatívne modely vytvárajú texty, obrázky alebo hudbu.
Stroje s umelou inteligenciou sa často nazývajú robotmi. Najmä v prípadoch, keď majú antropomorfný vzhľad (vyzerajú ako človek). AI sa zvyčajne nazýva pomocníkom človeka: uľahčuje a urýchľuje riešenie mnohých úloh. Človek zadá AI úlohu a môže počas jej vykonávania upresniť niektoré body. Niekedy môže dokonca vniesť určité opravy a vylepšenia do pôvodného modelu AI. Ako sa hovorí, dochádza k interaktívnej interakcii medzi človekom a AI. Už sa však objavili také modely umelej inteligencie, ktoré fungujú autonómne, nezávisle od človeka. Napríklad sa vyvíjajú také typy bezpilotných lietadiel, ktoré sa zaobídu bez operátorov navádzajúcich ich na ciele; „inteligentné“ bezpilotné lietadlá sa samy orientujú v teréne a vyberajú si ciele.
Umelá inteligencia preniká do všetkých sfér ľudského života: podnikania, financií, výroby, vzdelávania, medicíny, vedy, zabezpečenia bezpečnosti, vojenskej oblasti atď. V poslednej dobe sa vynorila ešte jedna prioritná oblasť uplatnenia umelej inteligencie – verejná správa. V prvom rade ide o automatizáciu dokumentového obehu. Niekedy o prípravu návrhov odpovedí na „prichádzajúce“ správy. Po druhé, umelá inteligencia pomáha úradníkom pri prognózovaní a analýze. Po tretie, umelá inteligencia sa používa pri príprave rozhodnutí. Po štvrté, na kontrolu priebehu plnenia rozhodnutí a pokynov. Po piate, na monitorovanie verejnej mienky a spracovanie podnetov občanov. Dalo by sa pokračovať ďalej…
Médiá každý deň informujú o stále nových prípadoch zavádzania umelej inteligencie do štátnych inštitúcií v rôznych krajinách. Napríklad v USA už dlho funguje v daňovej správe neurónový systém RPA (Robotic Process Automation) na automatizáciu kontroly daňových priznaní, ktorý skracuje čas spracovania žiadostí. Pentagon v roku 2025 spustil projekt Thunderforge („Hromový roh“), zameraný na integráciu umelej inteligencie do pracovných procesov americkej armády. Vďaka novému systému budú americkí vojaci schopní rýchlejšie spracovávať veľké objemy informácií, čo je obzvlášť dôležité v moderných konfliktoch, kde rýchlosť prijímania rozhodnutí hrá kľúčovú úlohu.
Spoločnosť OpenAI s podporou Microsoftu 28. januára minulého roka spustila ChatGPT Gov – špecializovanú verziu celosvetovo známeho chatbota ChatGPT, určenú výlučne pre americké vládne inštitúcie. Táto platforma umožní agentúram využívať pokročilé jazykové modely, ako je GPT-4o, avšak v uzavretom prostredí Azure, kde je zabezpečená ochrana dôverných údajov. Rok predtým vygenerovalo viac ako 90-tisíc zamestnancov z 3,5-tisíca amerických agentúr pomocou ChatGPT 18 miliónov správ. Teraz, s príchodom ChatGPT Gov, bude prístup k umelej inteligencii ešte jednoduchší a jej zavádzanie ešte rozsiahlejšie.
Vo februári tohto roku denník Washington Post uverejnil článok s názvom „Trump set off a surge of AI in the federal government. See what happened“ („Trump vyvolal vlnu využívania umelej inteligencie vo federálnej vláde. Pozrite sa, čo sa stalo“). V článku sa uvádza, že Úrad pre správu a rozpočet (OMB) v rámci administratívy prezidenta USA dohliada na otázky súvisiace so zavádzaním umelej inteligencie do štátneho aparátu. Podľa jeho údajov 29 federálnych vládnych úradov uviedlo 2987 aktívnych prípadov využitia umelej inteligencie do konca roka 2025, čo je o 1684 viac ako rok predtým. V článku sa uvádza: „Stovky z týchto prípadov boli označené ako ‚majúce veľký význam‘, to znamená, že sa používajú ako hlavný základ pre prijímanie dôležitých rozhodnutí alebo majú dôsledky pre ľudské práva alebo bezpečnosť, v súlade s federálnymi štandardmi.“
Uvádzajú sa príklady najneformálnejšieho prístupu k využívaniu umelej inteligencie. Napríklad ministerstvo vnútornej bezpečnosti zaviedlo nové, zdokonalené nástroje na rozpoznávanie tvárí. FBI zakúpilo inovatívne systémy na spracovanie obrovských množstiev obrázkov a textu s cieľom získať stopy pre vyšetrovateľov. A ministerstvo pre záležitosti veteránov vyvíja program založený na umelej inteligencii na predpovedanie pravdepodobnosti pokusu o samovraždu u veterána. Urýchlenie zavádzania umelej inteligencie do verejnej správy inicioval 47. prezident Donald Trump pod heslom boja proti byrokracii. Tvrdil, že za Bidenovej vlády bol prechod na využívanie umelej inteligencie vo verejnej správe príliš pomalý. Z vlastnej strany ešte dodám, že na začiatku minulého roka Elon Musk ako šéf práve zriadeného Ministerstva štátnej efektívnosti USA vkladal osobitné nádeje do umelej inteligencie v oblasti optimalizácie štátnych výdavkov.
V článku Washington Post sú uvedené názory viacerých odborníkov, ktorí sa domnievajú, že urýchlené zavádzanie umelej inteligencie začalo viesť k veľkému množstvu chýb a novým rizikám. Dôvodom je to, že úradníci sa začali snažiť prikrášľovať správy o zavádzaní umelej inteligencie a venovali menej pozornosti dohľadu a riadeniu rizík. A tu sú príklady využitia umelej inteligencie vo verejnej správe iných krajín.
V Číne už niekoľko rokov fungujú „inteligentné siete“ Smart Grid; umelá inteligencia sa používa na analýzu údajov o spotrebe energie a automatickú reguláciu jej dodávky do objektov. Od 1. júla minulého roka platí v Číne zákon o umelej inteligencii. Ustanovuje otázky súvisiace s využívaním umelej inteligencie vo verejnej správe („inteligentné mestá“; prediktívna analýza na prognózovanie sociálnych problémov a optimalizáciu štátnych rozhodnutí; digitálne verejné služby pre obyvateľstvo a podniky; verejná bezpečnosť; súdny systém atď.)
V Singapure existuje štátny chatbot Ask Jamie, ktorý odpovedá na otázky občanov a pomáha im nájsť potrebné informácie.
Vo Veľkej Británii plánuje ministerstvo pre vedu, inovácie a technológie (DSIT) zaviesť agentnú umelú inteligenciu s cieľom zlepšiť interakciu občanov s hlavnými štátnymi službami. V rámci pilotného programu zameraného na podporu zamestnanosti budú používať modely Claude od americkej spoločnosti Anthropic.
V Rusku spustili v roku 2024 na webovej stránke „Gosuslugi“ digitálneho asistenta založeného na umelej inteligencii. Jeho úlohou je odpovedať na otázky občanov a informovať o dávkach, dôchodkoch a pokutách. V roku 2020 bol v Rusku spustený federálny projekt „Umelá inteligencia“, ktorý pôvodne bol súčasťou národného programu „Digitálna ekonomika“. V roku 2024 bol projekt zaradený do národného projektu na formovanie dátovej ekonomiky, čím sa predĺžila doba jeho realizácie do roku 2030. Uvedený projekt zahŕňa plány na vytvorenie najmenej 30 riešení umelej inteligencie do roku 2030, zameraných na optimalizáciu riadenia vo verejnej a sociálnej sfére.
Pozorovatelia konštatujú, že v súčasnosti existuje vo svete niekoľko krajín, v ktorých sa umelá inteligencia môže stať nielen pomocníkom a sluhom úradníka, ale ho úplne nahradiť. Tam sa už čoskoro môže objaviť „digitálna vláda“, „digitálny úrad“ a „digitálna správa“. Ide o Estónsko, Albánsko a Spojené arabské emiráty. V týchto krajinách môže „robot“ v oblasti štátnej správy začať pracovať v „autonómnom“ režime. A to nielen v oblasti výkonnej, ale aj zákonodarnej a súdnej moci. Estónsky premiér Kristen Michal tak na začiatku tohto roka prišiel s návrhom zaviesť umelú inteligenciu do legislatívnej činnosti, keďže poslanci parlamentu údajne „robia chyby“ pri prijímaní zákonov.
Umelá inteligencia v oblasti verejnej správy je potrebná nielen na boj proti chybám úradníkov a „ľudových volených zástupcov“, ale aj na elimináciu takéhoto „subjektívneho faktora“, akým je korupcia. Obzvlášť často a obzvlášť „výrazne“ sa tento „subjektívny faktor“ prejavuje v takej oblasti, akou sú verejné obstarávania. V minulom roku bolo v Albánsku oznámené, že AI bot s názvom Diella (v preklade z albánčiny – slnečné svetlo) dostane právomoci na kontrolu verejného obstarávania a boj proti korupcii v tejto oblasti. Diella bola vyvinutá Národnou agentúrou pre informačnú spoločnosť Albánska (AKSHI) v spolupráci so spoločnosťou Microsoft. Diella je už albánskym občanom známa ako správkyňa platformy e-Albania, ktorá umožňuje prístup k väčšine verejných služieb v digitálnej forme.
V septembri 2025 na zasadnutí Socialistickej strany albánsky premiér Edi Rama predstavil Diellu ako členku vlády. „Diella je prvou členkou strany, ktorá nie je fyzicky prítomná, ale bola virtuálne vytvorená umelou inteligenciou,“ poznamenal. Dodám, že Diellu predstavili aj ako plnohodnotného (hoci virtuálneho) člena vlády. Aby Diella nebola príliš virtuálna, vizuálne ju predstavujú ako ženu v tradičnom albánskom odeve. Vďaka tejto „čestnej žene“ sa Albánsko stane krajinou, kde budú verejné obstarávania „na 100 % bez korupcie a každý verejný fond, ktorý prejde týmito postupmi, bude na 100 % transparentný,“ hrdo vyhlásil Rama.
V minulom roku Spojené arabské emiráty oznámili svoj zámer vytvoriť úplne digitálnu verejnú správu. Na pokyn prezidenta krajiny Mohammeda bin Zayda Al Nahyana pripravila vláda SAE plán, podľa ktorého sa má do roku 2027 hlavné mesto SAE Abú Zabí (s počtom obyvateľov približne 1,5 milióna) stať prvým mestom na svete s úplne umelou inteligenciou riadenou vládou. A celkovo v Spojených arabských emirátoch počas dvoch rokov plánovalo prejsť až 50 percent štátnych služieb a operácií na autonómne (t. j. nezávislé od vonkajšieho zásahu) systémy umelej inteligencie (odborníci ich nazývajú „agentnými“ systémami AI). Je však pravda, že vojna na Blízkom východe, ktorá začala 28. februára tohto roku, takmer úplne zmarila ambiciózne plány Spojených arabských emirátov na vytvorenie úplne digitálnej vlády.
Je zaujímavé, že projekty zamerané na čo najkomplexnejšie riadenie štátu pomocou umelej inteligencie sa väčšinou pripravujú a spúšťajú v menších krajinách. Existuje domnienka, že slúžia ako testovacie prostredie. Výsledky týchto testov môžu využiť veľké krajiny, ktoré sa zatiaľ zdržiavajú príliš rýchleho prechodu na úplne robotizované riadenie štátu. Nezávislí experti vypracovali „Index zavádzania umelej inteligencie do verejnej správy“, ktorý zahŕňa desať krajín (Brazília, Francúzsko, Nemecko, India, Japonsko, Saudská Arábia, Singapur, Južná Afrika, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty). Podľa „Indexu“ sa v oblasti využívania umelej inteligencie vo verejnej správe ako najpokročilejšie ukázali Singapur, Saudská Arábia a India. Strednú pozíciu zaujali krajiny ako Južná Afrika, Brazília, Spojené kráľovstvo a USA. Najzdržanlivejší postoj k využívaniu umelej inteligencie vo verejnej správe bol zaznamenaný v Nemecku, Francúzsku a Japonsku. V dokumente sa v súvislosti s uvedenými krajinami uvádza: „…štátni zamestnanci využívajú umelú inteligenciu len v rámci špecializovaných projektov, nie v každodennej práci“.
Diskusie vo svete o možnostiach a hrozbách využitia umelej inteligencie v oblasti verejnej správy neutíchajú, ale naopak sa stále viac vyhrocujú. Prebiehajú aj v Rusku. Pripomeniem, že na konci roka 2020 sa do takejto diskusie zapojil aj ruský prezident Vladimir Putin. Zúčastnil sa konferencie o rozvoji umelej inteligencie, kde bola predstavená novinka banky Sberbank – robot s názvom Afina. Putin vtedy povedal: „Bez akýchkoľvek pochybností môže byť umelá inteligencia dobrou oporou, dobrým pomocníkom, ba dokonca učiteľom každého človeka – vrátane hlavy štátu. Môže byť inštruktorom, asistentom.“ „Predsa len umelá inteligencia – už v samotnom názve vidíte, čo je prítomné. Slovo „umelá“, to znamená nepravá,“ dodal prezident.
„Všetko umelé, vrátane umelej inteligencie, nemá srdce, dušu, nemá pocit súcitu a svedomie. Všetky tieto zložky sú mimoriadne dôležité pre ľudí, ktorých občania poverujú osobitnými právomocami pri prijímaní a realizácii rozhodnutí, ktoré slúžia na prospech krajiny,“ pokračoval ruský líder. Prezident zdôraznil, že umelá inteligencia nikdy nenahradí človeka. „Je možné povstanie strojov? Ľudia budú tieto stroje kontrolovať. To je prvé. Druhé – existujú v tejto súvislosti nejaké nebezpečenstvá a riziká? Áno, existujú,“ povedal Putin a ako príklad uviedol internet, v ktorom „tiež existujú riziká“. Na stretnutí medzi Putinom a Athinou sa rozvinula diskusia. Robot položil ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi otázku, či môže umelá inteligencia riadiť krajinu. Po niekoľkých sekundách premýšľania Putin odpovedal: „Dúfam, že nie. Aspoň zatiaľ.“ Dúfajme, že svet budú naďalej riadiť ľudia, a nie roboty.
Valentin Katasonov: Digitálny zázračný nový svet
Rusko, 6. august 2024 – Projekty CBDC sú dymovou clonou, ktorá má zakryť budovanie digitálneho koncentračného tábora, najprv v meradle jednej krajiny a potom globálne. Banka pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) so sídlom v Bazileji (Švajčiarsko) je popri Medzinárodnom menovom fonde (MMF) a Svetovej banke (SB) najdôležitejšou medzinárodnou finančnou organizáciou. Podľa internetovej stránky BIS je jej hlavným cieľom podporovať spoluprácu medzi centrálnymi bankami a uľahčovať medzinárodné finančné vyrovnanie; je tiež centrom ekonomického a menového výskumu. BIS sa často označuje ako “klub centrálnych bánk”. V súčasnosti je členom BIS 63 centrálnych bánk vrátane Ruskej centrálnej banky (od roku 1996). V posledných […]
Kniha profesora Katasonova: Svetová finančná kríza
Slovensko, 29. máj 2024 (AM) – Vo vydavateľstve Torden vyšla kniha s názvom Svetová finančná kríza – Koniec desaťročnej prestávky. Táto knihu napísal profesor Valentin Katasonov. Valentin Katasonov je významným vedcom, doktorom ekonomických vied, renomovaným spisovateľom. Je to vynikajúca ekonomická štúdia svetovej ekonomiky do roku konca roka 2018 a začiatku roku 2019. Katasonov nemá problém nazývať veci pravým menom. Svetová hystéria okolo vírusu Covid-19 mnohé plány a procesy začala, niektoré skončila a mnohé prikryla. Na celkové hodnotenie je však ešte priskoro. Týka sa to samozrejme aj sveta financií. Napriek tomu sú analýzy, prognózy a hodnotenia profesora Katasonova […]
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
