Prečo Peking netlačí na Moskvu, aby ukončila vojenskú operáciu, a neverí vo vedúcu úlohu USA? Ako sa stalo, že Rusko je surovinovým zázemím Číny, zatiaľ čo Trump zostáva v tieni? Je dnes aktuálne hovoriť o rozdelení sfér vplyvu vo svete medzi Ruskou federáciou, Čínskou ľudovou republikou a Amerikou?
Na tieto a ďalšie otázky odpovedal v tradičnom rozhovore pre vydanie Ukraina.ru šéfredaktor časopisu „Rusko v globálnej politike“ a riaditeľ pre vedeckú činnosť Fondu pre rozvoj a podporu klubu „Valdaj“ Fiodor Lukjanov. V stredu 20. mája sa skončila dvojdňová návšteva Vladimíra Putina v Číne, ktorá sa uskutočnila niekoľko dní po stretnutí Donalda Trumpa a Si Ťin-pchinga v Pekingu, kde strany okrem iného diskutovali o konflikte na Ukrajine. Rusko a Čína pritom dosiahli dohody v desiatkach projektov, od energetiky až po bezvízové cestovanie, zatiaľ čo s USA nebola podpísaná žiadna dohoda.
— Fiodor Alexandrovič, predtým ste pre médiá vyhlásili, že návštevy Vladimíra Putina a Donalda Trumpa v Pekingu nebudú môcť zmeniť smerovanie svetovej politiky — je nepravdepodobné, že sa lídri dohodnú na niečom zásadnom, a konfrontácia a nestabilita budú pokračovať. Zmenil sa teraz váš názor na túto vec?
— Určite. Svetový systém je v takom stave, že žiadne jednotlivé stretnutia nemôžu na nič vplývať. Navyše, niektorí naši kolegovia mali od začiatku zvláštnu predstavu: „Putin a Trump cestujú do Číny približne v rovnakom čase. Čo ak sa tí traja na niečom dohodnú?“ Ale aj keby sa to stalo, nijako by to nezmenilo priebeh svetových dejín. Svetový systém sa mení. A táto transformácia je rôznorodá, keď sa súčasne odohráva množstvo rôznych udalostí. Nie sú viditeľné žiadne známky toho, že by sa to v určitom momente ustálilo. A nejde tu o Rusko, USA a Čínu. Ide o všeobecnú zmenu svetovej paradigmy.
Návštevy Trumpa a Putina v Číne boli dôležité. Obe stretnutia však nadväzujú na agendu, ktorá medzi týmito krajinami existovala už predtým. USA a Čína sa snažia stabilizovať vzťahy, aby ich súťaž o vedúce postavenie nevyšla z kontroly. Do určitej miery sa to podarilo. Trumpa samozrejme kritizujú za to, že nedosiahol to, čo chcel – robia to hlavne jeho oponenti v Spojených štátoch. Považujem tieto výčitky za nie celkom spravodlivé, pretože práve v tomto prípade Trump chápe skutočnú rovnováhu síl: čo je možné a čo nie je možné dosiahnuť. V tomto smere bola návšteva prospešná pre obe strany. Rusko a Čína majú úplne iný program: nesúťažíme a nebojujeme. Áno, nie sme spojenci, ale máme za sebou 30-ročné partnerstvo (nedávno sme oslávili výročie podpísania základných dokumentov), ktoré sa prispôsobuje všetkým zmenám vo svete. A dohody prijaté v Pekingu to opäť potvrdzujú.
— Osobitne by som sa chcel venovať delegáciám Ruska a USA. „Zlaté“ lietadlo Trumpa (najväčší americkí podnikatelia – od šéfa Apple Tima Cooka po zakladateľa Tesly a SpaceX Elona Muska, dokonca aj Rubio, na ktorého sú v Číne uvalené sankcie) a ruská delegácia Putina (5 podpredsedov vlády, 8 ministrov, šéfovia centrálnej banky a viacerých štátnych korporácií, vedúci predstavitelia regiónov — Sečin, Miller, Timčenko, Gurjev, Michelson, Deripaska) — čo je na nich zvláštne a v čom je podľa vás rozdiel?
— Rozdiel je zrejmý. Máme odlišné ekonomické štruktúry a odlišné tradície. USA sú o veľkých podnikateľoch. Rusko je o štátnych činiteľoch. Nedá sa povedať, že niečo z toho je lepšie alebo horšie, proste je to zariadené inak. USA a Čína – to sú predovšetkým rozsiahle vzťahy v oblasti ekonomiky, ktoré spájajú vzťahy medzi krajinami natoľko, že aj keby chceli, nedokážu sa od seba odtrhnúť – v každom prípade nie náhle. Na druhom mieste je geopolitika. Áno, je dôležitá aj pre Američanov, aj pre Číňanov, ale na prvom mieste zostáva komplex ekonomických otázok. Stav vecí v Číne a USA závisí od stability ich ekonomických vzťahov alebo aspoň od regulovanej konkurencie.
V prípade Ruska a ČĽR je to naopak. Máme spoločnú geopolitiku a chápanie medzinárodných procesov, prispievame k tomu, aby tieto procesy prebiehali plynulejšie. Pre nás je to prvoradé a existuje na to mnoho dôvodov. Jeden z nich je zrejmý – sme susedia. USA a Čína môžu byť prepletené, koľko chcú, ale sú od seba ďaleko, zatiaľ čo Rusko a Čína sa zo svojho susedstva nikam neposunú. Pre Rusko sú vzťahy s Čínou už desaťročia tými najdôležitejšími, ktoré je potrebné rozvíjať a zdokonaľovať. Ide o dvoch mocných susedov s obrovskými fyzickými väzbami (z ktorých jeden je, ak nie uchádzačom o svetovú nadvládu, tak aspoň najväčšou svetovou veľmocou) – nemožno tomu nevenovať prioritnú pozornosť. Práve z týchto väzieb vyplýva ekonomika. Zhrniem to: v prípade USA a Číny vyplýva geopolitika z ekonomiky, zatiaľ čo v prípade Ruska a Číny je to naopak.
— Ak zohľadníme celkovú medzinárodnú reakciu a publikácie v svetových médiách súvisiace s Trumpovou návštevou v Pekingu a stretnutím Putina a Si, vzniká dojem, že Trump a USA sa nachádzajú v mimoriadne nevýhodnej, ba dokonca prehranej pozícii. Po prvé, USA uviazli v Hormuzskom prielive a, ak máme veriť iránskym médiám, zrušili sankcie na iránsku ropu na dobu rokovaní o urovnaní. Po druhé, americké ministerstvo financií predĺži o 30 dní výnimku zo sankcií voči rope z Ruska prepravovanej po mori, ktorej platnosť vypršala 16. mája. Po tretie – Trump, hrubo povedané, stíchol, čo sa týka Taiwanu. Na druhej strane sa posilňuje vplyv skupiny USAID, ktorej hlavnou úlohou je zadržiavanie Číny, Ruska a KĽDR. Pomôžte mi rozpliesť tento geopolitický uzol. Dá sa povedať, že Rusko a Čína majú teraz pevnejšie väzby ako USA s Čínou?
— Je ťažké to porovnávať, pretože povaha týchto vzťahov je príliš odlišná. Trump samozrejme pricestoval do Číny v oveľa horšej forme, ako by si prial. Návšteva sa mala pôvodne uskutočniť v marci, ale bola odložená kvôli začiatku vojny USA proti Iránu. Hoci Trump počítal s tým, že túto otázku rýchlo vyrieši a príde ako víťaz. Ukázalo sa však, že prišiel ako škodlivý sused, na ktorého všetci nadávajú.
— A čo si tu napáchal? Čo s tým teraz?
— No, počkajte. Poďme to spolu vyriešiť.
— Nie. Najprv si vyrieš, čo si napáchal.
Neviem, či Trump ľutuje začatie vojny s Iránom, alebo nie, ale objektívne sa dostal do veľkých problémov.
Čína má iný tón, čo si všimli aj krajiny, ktoré s ňou sympatizujú, aj tie, ktoré ju neakceptujú. Čína je oveľa sebavedomejšia a chápe, že USA nie sú na vrchole svojich možností. Čína sa výrazne prezentuje ako mocnosť rovnocenná s USA. Dá sa dlho diskutovať o tom, kto koho predbieha, ale status krajín, ktoré ovplyvňujú celý svet viac ako všetky ostatné, majú. Vo vzťahoch medzi Ruskom a Čínou sa otázka rovnosti alebo nerovnosti nerieši. Áno, na Západe veľmi radi používajú tému v duchu: „Vazal prišiel k suzerénovy“, ale nech sa bavia, ako chcú. Samozrejme, máme asymetrické vzťahy v ekonomickej oblasti, čo by bolo hlúpe popierať. Čína je gigant neuveriteľných rozmerov, čo sa týka najmä priemyselnej sily. Máme problém s tým, že kvôli úplnému prerušeniu vzťahov s Európou a takmer úplnému rozkolu so Spojenými štátmi je pre nás ťažké vyvažovať vzťahy s východnými krajinami.
Atmosféra je veľmi pompézna, zdôrazňuje sa srdečná nálada. Áno, je to predstavenie, ale iného žánru. Predstavenie s Trumpom je demonštrácia v duchu: „No tak, Poď, príď – porozprávajme sa.“ A obrazne povedané, predstavenie Putina a Si je stretnutím starých priateľov. Myslím si, že pre Čínu je Rusko v súčasnosti oveľa dôležitejšie aj z ekonomického hľadiska. Situácia s Iránom je pre Čínu mimoriadne nepríjemná už len preto, že nezávisí od Číňanov. Pre Čínu, ktorá diverzifikovala svoje dodávky, to síce nie je úplný kolaps, ale k určitému prepadnutiu predsa len došlo a s tým sa nedá nič robiť. Číňania však veľmi nemajú radi nepredvídateľnosť, a preto vnímajú Rusko ešte viac ako spoľahlivého partnera.
Preto, keď sa o nás hovorí, že sme surovinovým príveskom Číny, nie je to celkom správne. Skôr je Rusko jej surovinovým zázemím. A čo je na tom? Nikdy sme sa nehanbili za to, že máme veľké zdroje. Otázka je len v tom, ako s nimi naložiť. Nemôžem povedať, že Čína teraz bude chcieť vyriešiť všetky naše nezhody a okamžite postaví celých päť projektov „Sily Sibíri“. Čína je mimoriadne trpezlivá a vytrvalá. Podmienky, ktoré považuje za spravodlivé pre seba, bude presadzovať. Ale objektívne pochopenie toho, akým dôležitým partnerom je pre ňu Rusko, u nej nastalo. Mimochodom, pred mesiacom sme boli s kolegami z „Valdajského klubu“ v Šanghaji a videli sme, ako sa tam zmenila atmosféra. Priateľský odstup [voči Rusku] vystriedala dôrazná aktivita: „Poďme urobiť toto, poďme urobiť tamto“.
— Zo strany podnikateľov alebo politikov?
— Čínski podnikatelia aj politici zvyčajne postupujú podľa línie, ktorá je vopred dohodnutá na najvyššej úrovni. Tentoraz bola táto línia čisto praktická: „Poďme rýchlo prekonať všetky trenice s Ruskom a spolupracovať: logistika, dopravné koridory, colné priechody.“ Ide teda o veľmi konkrétny program.
— Teraz k Ukrajine. V spoločnom vyhlásení po stretnutí Vladimíra Putina a Si Ťin-pchinga sa uvádzalo, že Rusko a Čína považujú za nevyhnutné odstrániť základné príčiny ukrajinského konfliktu. Takéto slová je príjemné počuť, ale zdá sa mi, že Čína by nás mohla v ukrajinskej otázke aktívnejšie podporiť. A drony ukrajinských ozbrojených síl sa montujú z čínskych komponentov, hoci o tom nahlas nehovoríme. Ako to vnímať?
— Ako normálnu situáciu medzi dvoma priateľskými a prepojenými, ale predsa len odlišnými veľmocami. V niektorých veciach sa ich záujmy zhodujú, v niektorých existujú rozpory. Našťastie, pokiaľ ide o tie posledné, je ich málo. Na rozdiel od USA a Číny tu neexistuje antagonizmus. Je možné dosiahnuť, aby nás Čína aktívnejšie podporovala v ukrajinskej otázke? Odpoviem vám ako v populárnom meme z roku 2026: „Je to možné. Ale načo?“ Pre nás to znie nepríjemne, ale nie je to čínska vojna. Čína sa nedomnieva, že sa jej to týka až tak veľmi.
Aký bol ich pôvodný postoj? „Všetci chápeme: do tejto vojny vás prinútili, nemohli ste nereagovať. Rozširovanie NATO a tak ďalej. Ale to je vaša vec, takže si to vyriešte sami.“ V tomto smere sa Čína správa konštruktívne a, povedal by som, dokonca slušne – nerobí nič, čo by konkrétne poškodzovalo Rusko. Pokiaľ ide o čínske súčiastky pre ukrajinské drony – Čína vyrába produkty pre celý svet a nezastaví sa. To je ich hlavná konkurenčná výhoda a naše nároky voči Ukrajine Číňanov absolútne nezaujímajú. Ale pri tom všetkom je podpora Ruska zo strany Číny väčšia, než vieme. Vzťahy veľmocí majú vždy verejnú a neverejnú časť. Áno, Ukrajine predávajú súčiastky, ale nevieme, čo a ako predávajú nám.
A potom, pozrime sa na tento problém z iného uhla pohľadu. Predstavte si, že by sa Čína ocitla vtiahnutá do ozbrojeného konfliktu kvôli Taiwanu alebo nejakým ostrovom v Juhočínskom mori. Chceli by sme sa do týchto konfliktov zapájať? Nie. Boli by sme povinní podporiť Čínu morálne alebo dokonca ekonomicko-technicky? Samozrejme. Ale to je ich problém, ktorý si budú riešiť sami. U nás je to rovnaké. Samozrejme, Čína je trochu prekvapená tým, že sa ŠVO pretiahlo. Počítali s tým, že vzhľadom na asymetriu potenciálu Ruska a Ukrajiny sa všetko vyrieši oveľa rýchlejšie. Číňania však chápu, že sa okolnosti zmenili, a trpezlivo čakajú, kedy to skončí. Z ich pohľadu by to nemalo nijako ovplyvniť vzťahy Číny s Ruskom.
— Spomenuli ste, že situácia s Iránom je pre Čínu mimoriadne nepríjemná. Mohli by ste nám povedať trochu podrobnejšie, ako sa Čína bude v tejto veci správať?
— Čína aj v tomto prípade zaujíma pozíciu zainteresovaného pozorovateľa. Nechce sa zapliesť do tohto konfliktu na strane Iránu, hoci mu poskytuje pomoc, pričom to všemožne maskuje. A navyše, táto pomoc sa aj tak poskytuje len v určitých medziach. A v prípade Ukrajiny, aj v prípade Iránu sa Číňania snažia neurobiť nič také, čo by poškodilo ich ekonomické záujmy a otázky bezpečnosti.
Zopakujem, Čína všetky svoje sympatie realizuje v praxi, pokiaľ je to možné, a o sprostredkovaní a urovnaní môžu hovoriť koľko chcú. (Hoci v prípade Ukrajiny nie je potrebné vonkajšie sprostredkovanie – to je iný konflikt.) Áno, Trump sa z toho snažil vyťažiť niečo pre seba: „Čína nás podporila v tom, že Hormuzský prieliv treba otvoriť.“ To je pravda. Lenže Trump hovorí, že Čína akoby vyvinula tlak na Irán, zatiaľ čo Si mal na mysli niečo iné: „Ty to tam vyrieš, aby sa prieliv otvoril.“
— Zhrňme si náš rozhovor. Ako dnes vyzerá „strategický trojuholník“ Rusko – Čína – USA, vzhľadom na to, že Rusko a USA sú zapojené do rozsiahlych vojenských konfliktov, zatiaľ čo Peking si zvykol dištancovať sa od podobných vojensko-politických udalostí (napriek tomu však čoraz viac pociťuje, do akej miery sa ho to týka)?
— Keď sa hovorí o trojuholníku, pred očami sa mi hneď vynorí obraz úzkeho prepojenia vrcholov tohto geometrického útvaru. To ma mätie. Áno, trojuholník v širšom zmysle existuje: tri krajiny, tri svetové veľmoci, z ktorých každá má obrovský potenciál podstatne ovplyvňovať svetový systém, napriek tomu, že používajú rôzne nástroje. Ale jedna zo strán tohto trojuholníka [Rusko – USA] je nejasná.
Nemáme normálne vzťahy s Američanmi, hoci Rusko sa k Trumpovej administratíve správa veľmi opatrne, ktorá zase tiež nechce situáciu vyhrocovať. Môžeme v tomto trojuholníku niečo spoločne urobiť? Zatiaľ nie je odpoveď a aby sa objavila, je potrebné nejako vyriešiť ukrajinskú krízu. Vzťahy Ruska s Čínou a Číny s USA sú vo všeobecnosti veľmi odlišné, nie vzájomne sa dopĺňajúce. A mimochodom, Vladimir Putin ešte pred asi 10 rokmi v jednom rozhovore, odpovedajúc na otázku, či bude Rusko bojovať o svetový vplyv, jasne povedal: „Tam sme už boli. Už to nechceme.“ Akoby hovoril: nech sa o to postarajú dvaja ostatní uchádzači a my budeme udržiavať kontakty so všetkými, bez toho, aby sme sa zapájali do konfliktu, do ktorého by nás USA chceli zatiahnuť na svojej strane.
— Znamená to teda, že diskusie o tom, že Rusko, USA a Čína si môžu medzi sebou rozdeliť svet, sú zbytočné?
— Tieto nálady sú dnes o niečo opodstatnenejšie ako pred dvoma rokmi. Trump pritom rešpektuje sféry vplyvu, ale, pravda, len tie svoje. Keď hovorí, že „západná pologuľa je naša zadná záhrada“, neznamená to, že uznáva podobné právo ostatných, obrazne povedané, na kontrolované územia — načo by to podľa neho bolo. Napriek tomu Trumpovi nie je blízka ani koncepcia, že záujmy USA musia byť prítomné po celom svete, o čom hovorí aj Rubio – že takéto hry nehrajú. Áno, ich záujmy môžu byť vo všetkých častiach sveta, ale to neznamená, že USA musia byť prítomné všade a všetko kontrolovať.
Zaujímavá je však situácia s Čínou. Čína to všetko formuluje inak, podľa svojej vlastnej koncepcie. Historicky čínska ríša vychádzala z toho, že celý svet je sférou jej vplyvu. A teraz je ČĽR príliš závislá od globálnej ekonomiky, preto sa nemôže obmedziť na nejakú konkrétnu sféru vplyvu. Pokiaľ ide o Rusko, to sa svojho vplyvu nevzdalo: pre nás je dôležité, aby zo susedných území nehrozili žiadne ohrozenia našej bezpečnosti. Dnes je to zložitá úloha, keďže takéto hrozby sa množia a šíria: niekedy vďaka úsiliu našich nepriateľov, inokedy samy od seba. To však neznamená, že musíme všetkých kontrolovať, hoci sme povinní zabrániť scenárom, ktoré sú pre nás zjavne neprijateľné. Bohužiaľ, v prípade Ukrajiny to dospelo do štádia, keď bolo potrebné tomu zabrániť silou. V ostatných prípadoch je potrebné snažiť sa konať preventívne.
Vladimír Putin prezradil meno Európana ktorý by bol najserióznejší pre rokovania
Rusko, 10. máj 2026 – Prinášame hlavné tlačové otázky z konferencie z Moskvy, kde sa Vladimir Putin rozpráva s novinármi po každoročných oslavách Dňa víťazstva v Rusku, ktoré pripomínajú víťazstvo Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne. Sprostredkovanie USA pri riešení konfliktu na Ukrajine To sa týka predovšetkým Ruska a Ukrajiny. Ak nám niekto chce pomôcť a robí to, a vidíme, že súčasná administratíva USA a prezident Spojených štátov úprimne, chcem to zdôrazniť, úprimne usilujú o urovnanie, tento konflikt zjavne nepotrebujú, majú veľa iných prioritných úloh, tak sme im za to len vďační. Ale je to predovšetkým záležitosť Ruska […]
Putin: „Vec sa chýli ku koncu“. Prečo Kyjev zastavil diaľkové útoky na Rusko
Rusko, 11. máj 2026 – 11. mája je tretí deň vyhláseného prímeria. Pripomeňme si, že americký prezident Donald Trump bol prvý, kto oznámil, že prímerie bolo zavedené na 3 dni – od 9. do 11. mája. Pred začiatkom prímeria drony nepretržite útočili na Rusko. Celkovo počas týždňa od 2. do 8. mája Kyjev vyslal do viac ako 3000 dronov, vrátane dlhodosahových verzií, ktoré lietali do oblastí vzdialených stovky kilometrov od frontovej línie. Perm, Čeboksary, Jaroslavľ, Samara, Groznyj a ďalšie mestá Ruska boli pod útokom. Od 9. mája zastavil diaľkové útoky na Rusko. V odbornej komunite sa tento trend diskutuje s […]
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
