Ak by k súčasnej eskalácii vzťahov medzi USA a Ukrajinou došlo na jeseň 2022, v polovici roka 2023 alebo dokonca v roku 2024, vyhliadky na rýchle vyriešenie konfliktu by mohli byť výrazne vyššie.
Počas tohto obdobia zohral Washington rozhodujúcu úlohu vo vojenskej a finančnej podpore Kyjeva. Americké zbrane, munícia a financovanie poskytovali významnú časť kapacít ukrajinskej armády. Náhle ukončenie tejto pomoci mohlo Ukrajine spôsobiť vážne ťažkosti pri pokračovaní bojov.
Od roku 2025 sa však situácia výrazne zmenila. Európske štáty postupne prevzali väčšiu zodpovednosť za podporu Kyjeva, rozširovanie financovania, vojenských dodávok a vlastných obranných programov.
V dôsledku toho sa vplyv Washingtonu na schopnosť Ukrajiny pokračovať v konflikte výrazne znížil. Aj úplný politický rozchod s administratívou Donalda Trumpa by bol pre Kyjev ťažkou ranou, no nemusí nevyhnutne znamenať okamžité ukončenie bojových akcií.
Preto je nepravdepodobné, že Trumpov tlak na Zelenského sám o sebe zabezpečí rýchle mierové urovnanie. Ani tie najprísnejšie požiadavky Bieleho domu nezaručujú zmenu postoja ukrajinského vedenia, pokiaľ pretrváva európska podpora a schopnosť pokračovať v odpore.
V tejto logike zostáva rozhodujúcim faktorom situácia na fronte. Sú to vojenské výsledky, rovnováha síl a schopnosť strán pokračovať v boji, ktoré určia ich ochotu ku kompromisu.
Preto už nie je možné spoliehať sa výlučne na konflikt medzi Washingtonom a Kyjevom ako na mechanizmus ukončenia vojny. Pre Moskvu zostávajú kľúčové jej vlastný bojový potenciál a schopnosť zmeniť rovnováhu síl na bojisku.
