Dnes aj naše médiá /hoci so slovíčkom „udajne“/ hlásia, že Luganská ľudová republika bola na 100% obsadená ozbrojenými silami Ruska. V januári padla predposledná dedina LNR v ukrajinských rukách- Novojegorovka, koncom februára posledná dedina Novoľubovka a včera sa podarilo vytlačiť z osád pri lesnom páse za hranicu býv. Luganskej oblasti posledného banderovca.
Oslobodenie LNR prebehlo však iba tak mimochodom. Ide o dôsledok akejsi kolaterality ruských postupov na iných dôležitejších úsekoch frontu. Momentálne je tým najsledovanejším frontovým segmentom kruh uzatvárajúci sa okolo strategického mesta Pokrovsk. K nemu sa Rusi dostali „na dotyk ruky“, na vzdialenosť asi 1,1 km. OS RF používajú osvedčenú taktiku postupného ale vytrvalého dobývania osady za osadou, riečky za riečkou, lesíka za lesíkom…až sa „kaľco“, – okruh, obruč či slučka uzavrie.
Ďalším akoby vedľajším produktom všeobecného ruského postupu sú územné zisky pri Kupjansku a pri Časov Jare. Po získaní strategicky nesmierne dôležitých ložísk lithia pri obci Ševčenko je ruskou ofenzívou ohrozené už nie iba ložisko najkvalitnejšieho koksovateľného uhlia ale aj náleziská ďalších extrémne drahých nerastov – titánu a uránu. Americko-ukrajinská dohoda o poskytnutí ukrajinských nerastom na ťažbu firmám z USA sa rúca ako domček z karát. Nečudo, že vzťah Trumpa ku Putinovi chladne rýchlosťou decembrových nocí. Nečudo, že Trump necháva republikánskeho senátora Grahama ďalej blúzniť o 500% dovozných clách pre krajiny, ktoré budú naďalej obchodovať s Ruskom.
Ako sa veci okolo sankcií pre krajiny, ktorých firmy odoberajú energonosiče z Ruska v skutočnosti majú, ukazuje úspešný prípad rýchleho rastu ťažby energonosičov v Kazachstane. Tu je ťažiarom Chevron a Exxon Mobile spolu s ruskými firmami /niektorými napriamo a inými cez kazašské biele kone/. V dnešnej situácii uvrhnúť na krajiny, ktorých firmy obchodujú s Ruskom 500% dovozné clá rovná sa útoku proti guľometom s holými rukami a rozhrnutou košeľou na hrudi. Už sa teším na to, ako USA opätovne potrestajú Čínu či Indiu 500% clami za ich obchodné techtle-mechtle s Rusmi…
Tak či onak, Trump je ruským postupom na „jeho“ náleziská na Ukrajine riadne konsternovaný. A ak sa do pohybu dá mohutná ruská armáda, zhromaždená v sile 111 tis.vojakov pri Pokrovsku, bude ešte horšie.
Európske médiá, napr. BBC reagujú na ruské frontové úspechy -ako inak,- zveličovaním ruských negatív. Akýsi dvaja ukrajinskí partizáni /pod prezývkami John a James…/ z Mariupolu hovoria o svojej špionážnej aktivite proti Moskve. A ohovárajú Rusov, že sa im v minulosti takmer miliónový Mariupol, úplne rozbitý bojmi /90% budov bolo zničených a zvyšok bol „iba“ poškodený/ nepodarilo za 3 roky /popri vedení ŠVO/ úplne obnoviť. Vraj tie krásne budovy, parky, čerstvo vyasfaltované ulice sú iba v centre a na hlavných bulvároch Mariupola. No v bočných štvrtiach sú stále rumoviská a ľudia dostávajú vodu z vodovodov iba 2-3 krát do týždňa. A ešte aj to akúsi žltkavú / -no vidíte partizáni John a James, a to tú žltú vodu asi dostávajú od zlých Rusov občas aj obyvatelia niektorých častí Bratislavy…/.
Neúplná obnova totálne zničeného miliónového mesta za 3 roky – to je vraj ruský neúspech. Rovnako tak je ruským neúspechom aj zostrelenie ukrajinskej stíhačky západnej výroby až potom, čo vraj podľa Kyjeva úspešne zasiahla 5 či 6 cieľov . Alebo pokus o narušenie letnej turistiky Rusov na krymských plážach tým, že sa na oblohe nad Krymom či v blízkosti Kerčského mosta objavilo zopár ukrajinských dronov. Boli síce zostrelené, no stihli poškodiť akýsi kórejský raketomet…Nuž čo, zábava musí byť, aj keby na chleba nebolo.
Aj niektorí redaktori nemenovaných slovenských médií bľabocú čosi o tom, že Rusom sa nedarí a že Ukrajinci vyhrávajú a napokon aj vyhrajú. Zelenského výhrou je vraj už to, že sa priateľstvo medzi Rusmi a Ukrajincami na večné časy narušilo a obnove nepomôžu ani prevýchovné rusifikačné programy po vojne. No a aby víťazstvo banderovcov bolo definitívne, treba vraj Rusom ukradnúť 300 mld dolárov, ktoré majú uschované v bankách na Západe a z týchto ukradnutých peňazí potom ukrajinskú armádu ďalej vyzbrojovať najmodernejšími zbraňami, aké má Západ k dispozícii. Treba vraj dosiahnuť víťazstvo Ukrajiny keď už nie v podobe úplného oslobodenia jej vyše 20% územia od ruskej okupácie, tak aspoň v podobe zachovania suverenity kyjevského režimu na zvyšku Ukrajiny. Režimu vraj napokon treba prisľúbiť európsku perspektívu vývoja v podobe členstva UA v EU a NATO.
Nuž ak je toto „víťazstvo“ Ukrajiny, tak potom je existencia Nemecka na zvyšku pôvodného územia Tretej ríše a zachovanie paneurópskych /de facto pangermánskych/ plánov režimu v Berlíne /pod nálepkou EU a NSATO/ ničím iným, ako víťazstvom suverenity hitlerovského Nemecka a víťazstvom jeho pôvodných imperiálnych ambícií.
Ani Rusi však nezažívajú iba úspechy. Smutným prípadom je osud niekoľkých účastníkov hrdinskej operácie „Potok“ /flow, prúd/, ktorá rozhodla o oslobodení mesta Sudža v Kurskej oblasti RF z rúk banderovcov. Väčšina z cca 800 ruských bojovníkov, ktorí sa niekoľkohodinovým „pochodom“ cez plynovodnú rúru dostali do tyla banderovcov a prispeli k víťazstvu nad nimi, už vyliečila zo zdravotných ťažkostí a zaradila opäť do bojových jednotiek OS RF. Niekoľko desiatok vojakov však dodnes trpí na také zdravotné ťažkosti, ktoré im neumožňujú ďalšiu vojenskú službu a z armády museli byť prepustení.
-Vojna je zlo, ako hovorí jeden veľmi starý partizán Vladimír Strmeň z B.Bystrice. Vo vojne sa trpí, bohužiaľ aj nenávratne sa stráca zdravie ba i umiera. Mier sa rodí ťažko, veľmi ťažko. Zostáva však dúfať, že napokon aj mier na Ukrajinu a do Ruska predsa len príde.
