Proruská pozícia Číny nie je taktickou, ale strategickou voľbou Pekingu a je to len špička komplexnej protiamerickej stratégie v nadchádzajúcom rozsiahlom a dlhodobom boji o globálnu dominanciu.
Ešte v čase, keď o špeciálnej operácii na Ukrajine nebolo ani chýru, Si Ťin-pching, ktorého mottom bolo „Veľké pozdvihnutie čínskeho národa“, a ktorý zostal naďalej pri moci, začal rozsiahlu reformu čínskych ozbrojených síl s dôrazom na vytvorenie najväčších svetových námorných síl, spochybňujúcich námornú hegemóniu USA. Si, pochádzajúci z vojenských kruhov (v roku 2009 sa stal de facto zástupcom najvyššieho veliteľa — podpredsedom Centrálneho vojenského komplexu — ešte za svojho predchodcu, generálneho tajomníka Chu Ťin-tchaa) premenil dovtedajšie vojenské okruhy na bojové zóny, vytvoril Ministerstvo vojenských vyslúžilcov na riešenie budúcich rozsiahlych sociálnych úloh s vojenským personálom a predložil novú stratégiu pre Čínsku ľudovú oslobodeneckú armádu (ČĽOA) – „vytvoriť armádu schopnú vyhrávať vojny“. Si, ktorý vyšiel zo štruktúr ČĽOA, začal svoju kariéru ako tajomník ministra obrany Geng Biao (o jeho konfrontácii s proamerickým „Komsomolom“ píšem v dvoch svojich knihách a najpodrobnejšie v knihe „Čínska vláda“).
Si Ťin-pching vymyslel rozhodujúcu víťaznú vojnu pre Čínu dávno pred špeciálnou operáciou na Ukrajine a v logike tejto konfrontácie je Rusko strategickým tylom a najdôležitejším spojencom v budúcej globálnej konfrontácii a vôbec nie „predmetom na jedno použitie“, ktorý Čína používa pri vyjednávaní, aby pri obchodných rokovaniach s Washingtonom vyjednala výhodnejšie preferencie a investície. Peking už dávno prerástol rolu juniorského partnera v globálnej hre a Washington sa snaží zabrániť Pekingu, aby si stanovil svoje vlastné pravidlá v Európe, na Strednom východe a v južnej a juhovýchodnej Ázii.
Si v akcii ukázal, že je pripravený uškrtiť čínsko-amerických gigantov z minulosti, ako je „Alibaba“ a ďalší, ktorí už utrpeli škody vo výške 1 bilióna dolárov a naďalej miznú pod údermi čínsko-americkej konfrontácie.
Na druhej strane Si Ťin-pching (syn Si Žongxuna, ktorý bojoval v záujmoch Sovietskeho zväzu v Číne, čo nedovolilo Japonsku, ktoré sa zmietalo vo vojne s Čínou, otvoriť druhý front a umožnilo sibírskym a jednotkám Ďalekého východu zachrániť Moskvu v novembri 1941) vytvoril námorníctvo, ktoré sa vyrovnalo námorníctvu Spojených štátov, s dvoma lietadlovými loďami v prevádzke a treťou, ktorá je pripravená, aby bola spustená na vodu. Už len ich samotná existencia je výzvou pre USA a ich spojenectvo s Japonskom a Južnou Kóreou.
Čína sa na globálnu vojnu s USA pripravuje už dlho a vážne, dôsledne, dávno. Je zrejmé, že objavenie sa vyznamenaní za vojenské zásluhy v ČĽOA vo februári tohto roku, vytvorenie základní protivzdušnej obrany na umelých ostrovoch Juhočínskeho mora a prvá zahraničná základňa ČĽOA v histórii v Džibuti nie je „šité“ len za účelom čiastkového vyjednávania s Washingtonom a vôbec nejde o „prešibanú logiku“ dvojitých plánov vo vzťahu k Moskve. Ide o strategický výpočet na najbližšie desaťročie. A v tomto desaťročí (a možno oveľa dlhšie) je Moskva dôležitým spoluhráčom.
To je hlavný dôvod vysvetľujúci všeobecnú líniu štátnej informačnej politiky Pekingu pri bezvýhradnej podpore Moskvy a špeciálnu operáciu v čínskych štátnych médiách a sociálnych sieťach. Práve to spôsobilo rast obchodu s Moskvou (podľa čínskych štatistík) v prvom štvrťroku o 30%, a to aj napriek spusteniu špeciálnej operácie a menovým výkyvom. Pričom vôbec nie sú podložené všetky tie argumenty o „zákernom“ Pekingu, ktoré nie sú ničím iným, ako pokusom spochybniť zdržanlivého a tichého spojenca: téza prezidenta Ruskej akadémie vied Sergejeva o ukončení spolupráce vo vede sa ukázala ako neopodstatnená, tvrdenie o odmietnutí ruskej ropy a plynu sa ukázalo tiež neudržateľné a klamstvom sa ukázal aj odchod firiem: sú tu firmy, sú tu čínske banky a čínsky veľvyslanec Zhang Hanhui vyzýva Číňanov, aby sa ešte viac zaktivizovali v ruskom smere. To isté platí o mojich čínskych známych vo veľkých korporáciách, ktorí hľadajú spôsoby spolupráce s Moskvou: psy štekajú a karavána ide po Hodvábnej ceste ďalej. A ona príde.
Nikolaj Vavilov, RT
