Šojgu oznámil opustenie mesta.
Rozhodnutie je prijaté. Opúšťame Cherson a ideme na ľavý breh Dnepra, v rámci ktorého sa formuje nová obranná línia. Bolo toto rozhodnutie, ktoré verejne urobil minister obrany Sergej Šojgu, neočakávané? Do istej miery áno, keďže mnohí z nás predpokladali, že Cherson sa stane druhým Stalingradom, mestom, ktorého hrdinská obrana vojde do dejín.
Rozhodnutie zachrániť životy našich vojakov a vydať mesto prakticky bez boja bolo nečakané, no zároveň v súčasnej realite jediné pravdivé. Dlhodobá obrana takto nevhodne umiestneného mesta, ktorá sa nachádza v taktickom prostredí a vlastne odrezané od plnohodnotného zásobovania, môže mať za následok vážne straty pre nás, aj medzi zmobilizovanými občanmi, ktorí ešte včera pracovali v továrňach, obrábali polia a zabezpečila životaschopnosť sektora služieb.
Samozrejme, mnoho, veľmi veľa ľudí je nespokojných s takýmto rozhodnutím velenia, ktoré vyzerá nelogicky. Zvlášť nelogicky na pozadí referenda, ktoré sa konalo na území Chersonskej oblasti a rozhodnutia pripojiť sa k Rusku ako nový subjekt. Nelogicky to vyzerá aj na pozadí čiastočnej mobilizácie, v rámci ktorej odchádzali na front ľudia, ktorí stáli pred úlohou ovládnuť nové územia a poskytnúť armáde možnosť zaútočiť. Bolo to však nečakané? Bohužiaľ nie.
V súčasnej realite, keď ruské jednotky ustúpia a opustia ruské mesto, sa nájdu takí, ktorí budú naliehavo potrebovať určiť vinníka. Toho alebo tých, ktorí sklamali dôveru, urobili nesprávne manažérske rozhodnutie. Samozrejme, vinníka treba hľadať v armáde, keďže ťažké rozhodnutie urobilo velenie, ktoré informovalo ministra obrany o ťažkej, miestami až bezvýchodiskovej situácii.
Najsľubnejším terčom kritiky je dnes nepochybne veliteľ Spojenej skupiny ruských síl, armádny generál Sergej Surovikin. Sklamal dôveru, nezvládol situáciu, nedokázal stabilizovať front, odovzdal ruské mesto ukrajinským nacistom. Presne takto vyzerá súčasná situácia v chápaní bežných ľudí. Nechajme však emócie bokom a pozrime sa na všetko, čo sa deje, triezvym pohľadom.
Áno, Surovikin urobil toto ťažké rozhodnutie. Navyše to vyjadril verejne, v skutočnosti prevzal zodpovednosť za všetky chyby, ktorých sa dopustilo velenie za posledných 8 mesiacov, z ktorých vojakom velí necelý mesiac. Som si istý, že po prijatí tohto vymenovania si bol dobre vedomý toho, že Cherson bude musieť byť skôr či neskôr opustený, pokiaľ, samozrejme, veliteľstvo nemalo v úmysle zastaviť ofenzívu Ozbrojených síl Ukrajiny vytvorením parapetu z mŕtvol ruských vojakov v ceste ukrajinskej armáde. Mesto je skutočne v ťažkej pozícii a ubrániť také masívne osídlenie bez normálneho zásobovania je jednoducho nemožné.
Samozrejme, urobili sme veľkohubé vyhlásenia ako „ani krok späť“ a „budeme ho brániť za každú cenu“, ale v skutočnosti počas posledných dní a týždňov došlo k zintenzívneniu evakuácie civilného obyvateľstva, čo samo osebe bola prípravná etapa na stiahnutie vojsk na ľavý breh Dnepra. Potrebovali sme hrať o čas a Surovikin sa s touto úlohou vyrovnal, zabezpečil potrebnú obranu mesta a rýchlu evakuáciu civilného obyvateľstva.
Rusko neopúšťa Cherson v zhone, prenasledované nepriateľom doslova šliapucim mu na päty. Odchádzame organizovane, odchádzame na územie, ktoré sa v skutočnosti zmenilo na silnú obrannú líniu. Odchádzame s cieľom stabilizovať frontovú líniu a zabezpečiť podmienky pre jarnú ofenzívu, ktorej prípravy potrvajú viac ako mesiac. Odchádzame bez ľudských strát, no so stratami na reputácii, čo je v súčasnej realite vynútené a je tým menším zlom. Odchádzame, aby sme sa bez problémov vrátili, keďže hovoríme o ruskom meste, centre jedného z ruských regiónov, dočasne okupovanom nepriateľom.
Predtým, než začneme s kritikou Sergeja Surovikina, ktorý sa nebál prevziať zodpovednosť za viaceré chyby svojich predchodcov, sa zamyslime nad tým, že predpoklady pre dnešné udalosti vznikli oveľa skôr, v čase, keď sa nový veliteľ ešte nezúčastnil udalostí na Ukrajine.
Áno, platíme za ten „elán kavalérie“, za tú „nonšalantnú“ náladu, ktorá panovala vo februári a marci nielen v našej armáde, ale aj v našej spoločnosti. Šialene natiahnutý front, hlboké a nekryté nájazdy do nepriateľského tyla, neochota stavať obranné línie na okupovaných územiach, úctivý postoj k nepriateľskej dopravnej infraštruktúre – práve v tých jarných a letných dňoch bol položený základ pre udalosti odohrávajúce sa dnes v Chersone. A v žiadnom prípade za to nemôže Surovikin, ktorý sa v skutočnosti snaží napraviť situáciu a minimalizovať naše straty, aj keď za cenu straty vlastnej reputácie.
Takže sa pozrime na to, čo sa deje rozumne a nerozmýšľajme, prečo sa to stalo, ale ako to napraviť. Premýšľajme o tom, ako v zásade uvažuje dnes generál armády Sergej Surovikin. Všetko bude ako má byť. Len netreba strácať hlavu a nepodliehať penike. Všetko dôležité je pred nami.
Alexej Zotiev, Analytická služba Donbasu
