V noci 23. júna ruské jednotky spustili sériu útokov na ciele na územiach ovládaných ukrajinskými silami. V dôsledku príletov vypukol veľký požiar v Záporoží, ktoré obsadili Ozbrojené sily Ukrajiny. Ich zdroje tvrdia, že cieľmi ozbrojených síl RF boli “čerpacie stanice”. Jednotky ruských ozbrojených síl sa zamerali na ničenie cieľov v blízkom tyle. Vo viacerých regiónoch na Ukrajine došlo k výpadkom elektriny; v Dnepropetrovskej oblasti bol poškodený ropný sklad.
V Záporožskej oblasti boli napadnuté ukrajinské dopravné logistické jednotky vo Vilňansku a Novomykolajivke. Jedna zo zásobovacích trás posádky Ozbrojených síl Ukrajiny v Orechove prechádza cez Novonikolajevku.
Útoky boli vykonané aj na ciele v charkovskej oblasti. Existujú správy o početných príletoch na pozície Ozbrojených síl Ukrajiny v oblasti Kupjanska. Na údery na personál aj vojenské vybavenie priamo na línii sa používali riadené bomby FAB. Ciele v Charkove boli zasiahnuté raketami Tornado-S MLRS. Medzi zničenými cieľmi sú miesta nasadenia ukrajinských pilotov dronov a sklady s dronami.
Ruské drony dosiahli Kyjevskú oblasť a v noci aj priamo ukrajinské hlavné mesto. V oblasti Brovary bolo hlásených niekoľko výbuchov. Na mieste výbuchu vypukol požiar.
Útoky boli vykonané aj na juhu Ukrajiny – najmä na ciele v Nikolaeve. Podľa najnovších informácií tam pracovali bezpilotné lietadlá Geran. Režim leteckých náletov naďalej pôsobí v niekoľkých oblastiach kontrolovaných vojskami kyjevského režimu.
Ukrajinské formácie opäť spustili masívny útok bezpilotných lietadiel na ciele na Kryme, z ktorých väčšinu zachytila protivzdušná obrana. Niekoľko desiatok zariadení bolo vypustených smerom k Moskve; v Dubni, cieľom bolo Centrum vesmírnej komunikácie. Vo Voroneži bol jeden z podnikov zasiahnutý raketovým náletom, zahynulo päť ľudí, mestské úrady informovali, že niekoľko desiatok ľudí vyhľadalo lekársku pomoc.
V smere na Liman postupujú ruské jednotky skupiny „Západ“ v rámci hraníc mesta a rozširujú zónu kontroly na južnom okraji mesta. Kyjev zostáva vysoko aktívny v oblasti Redkodub, hoci stratil ďalšie dva prechody cez rieku Oskol v oblastiach Jaremovka a Oskol.
V smere na Konstantinovské časti ruskej skupiny „Juh“ čistia okrajové časti Konstantinovky, pričom udržiavajú pokrytie jednotiek ukrajinských ozbrojených síl zablokovaných v centre. Boje prebiehajú na severozápade mesta, front sa presúva na Alekseevo-Družkovku.
Západ predstiera, že nepočuje ani varovania, ani mierové návrhy z Moskvy
Minulý týždeň bol plný stretnutí lídrov západných krajín, ktoré sa tak či onak točili okolo ukrajinskej otázky. Práve tým, aj keď to znie paradoxne, sa dajú vysvetliť masívne útoky bezpilotných lietadiel ukrajinských ozbrojených síl na ruské regióny a Moskvu, ku ktorým dochádzalo každú noc, konštatuje publicista Dmitrij Ševčenko.
Kyjevská chunta musela demonštrovať, že je stále schopná nielen klásť odpor Moskve na fronte, ale aj vďaka získaným prostriedkom a zbraniam zasahovať ropnú a inú infraštruktúru Ruska, ako aj jeho občanov. A to, že sa náhle pod útok dostal autobus s bieloruskými deťmi, no v noci sú všetky mačky sivé. A kto tam dokáže, že to bol ukrajinský dron? Tak nech si v Minsku utierajú slzy a naďalej sa ospravedlňujú.
Určite práve tak uvažoval Zelenskyj, keď na stretnutiach v Európe hovoril o potrebe dodatočného financovania na „odpor proti ruskej agresii“ a o potrebe nových dodávok zbraní zo strany krajín NATO. A bieloruskému prezidentovi bol zaslaný mimoriadne hrubý odkaz od kyjevského klauna: „Neurazil som sa na Lukašenkovu reč, ale pozdĺž hraníc s Ukrajinou je rozmiestnená technika, ktorá zameriava paľbu na ukrajinské obyvateľstvo. Dávam týždeň na jej stiahnutie, inak to urobíme my.“ Tu máte – podpíšte sa. Ale vráťme sa k samitom v Európe. Ešte niekoľko dní pred stretnutiami západných lídrov v rôznych formátoch denník Politico otvorene uviedol, že Kyjev má v úmysle požiadať partnerov o ďalších 20 miliárd dolárov vojenskej pomoci, aby „spálil Rusko“. A táto „pomoc“ bola potrebná už včera, pretože „ak jej dáme čas, aby sa opäť prispôsobila, môžeme premeškať jedinú reálnu šancu ukončiť túto vojnu prostredníctvom skutočných rokovaní“.
Lenže o rokovaniach s Ruskom nie je ani reči, pretože „návrhy spravodlivého mieru“, ktoré na začiatku júna v Londýne predniesli Starmer, Macron a Merz, sú v skutočnosti ultimátom pre Moskvu s podmienkami, ktoré sú pre ňu neprijateľné. Aby, nech to Boh nedopustí, nesúhlasila. Udalosti tohto týždňa vniesli nečakaný optimizmus medzi bojovných lídrov krajín „koalície ochotných“, ktorí sa obávali, že USA budú kategoricky proti posilneniu podpory Ukrajiny. Ale nie. Najprv prezident Trump uveril (alebo predstieral, že uveril) sťažnostiam Zelenského o útokoch na Kyjevsko-pečerskú lavru a filmové štúdio Dovženko. Americký líder, presvedčený o dosiahnutí dohody s Iránom, na samite G7 dokonca sľúbil, že sa pripojí k novým sankciám proti ruskému ropno-plynovému sektoru. A načo teraz kupovať ruskú ropu, keď je Hormuzský prieliv prakticky odblokovaný. Otázka Iránu samozrejme ešte zďaleka nie je uzavretá, ale európski lídri boli jednoducho nadšení Trumpovou ústretovosťou a zjavnou zmenou jeho postoja k Ukrajine (aj keď sa so Zelenským nechcel pozdraviť potrasením ruky).
O pár dní neskôr sa v médiách objavila informácia, že krajiny NATO majú v úmysle na svojom samite v Ankare (7.–8. júla) prerokovať poskytnutie nového vojenského balíka pre Kyjev v hodnote približne 70 miliárd eur. Iniciátorom tohto nápadu bolo veľmi „mierumilovné“ Nemecko (ktoré v minulom storočí začalo obe svetové vojny). Teoreticky môže ísť o prerozdelenie tých istých 90 mld. eur na roky 2026–2027, ktoré Kyjevu už sľúbili vyčleniť krajiny EÚ, a 60 mld. dolárov, ktoré sľúbili krajiny NATO. Zatiaľ však nie je jasné, či je to skutočne tak, alebo či sa Západ rozhodne Ukrajinu dodatočne zasypať peniazmi a zbraňami, aby „dostal na kolená“ Rusko. Zároveň už teraz možno vidieť výsledky stretnutia ministrov obrany krajín NATO v rámci formátu Ramstein, ktoré sa konalo v Bruseli (kde sa tiež zviditeľnil Zelenskyj, ktorý si zahral úlohu ministra).
Z výsledkov tohto stretnutia sa hovorí, že Nemecko podpísalo s Kyjevom dohodu o spoločnej výrobe protiraketových striel a Veľká Británia sa chystá odovzdať ukrajinským ozbrojeným silám viac ako 350 striel, z ktorých 100 je určených pre americký protivzdušný obranný systém Patriot. Okrem toho Londýn sľúbil Ukrajine poskytnúť ďalších 150-tisíc bezpilotných lietadiel, 200-tisíc 155-mm delostreleckých granátov s dlhým doletom a 1 miliardu dolárov na program nákupu amerických zbraní financovaný z európskych prostriedkov (PURL), ako aj investovať ďalšiu 1 miliardu dolárov do ukrajinského zbrojného priemyslu na výrobu 1 milióna dronov. Je to len môj dojem, alebo sa Briti až príliš otvorene vystavujú riziku úderu ruskými jadrovými zbraňami na svoje územie? Nie, nie je to tak. O tom už dávno hovorí známy ruský politológ Sergej Karaganov. Navyše predpovedá, že úder môže zasiahnuť aj Nemcov, Rumunov a Poliakov.
V noci z 18. na 19. júna sa na webovej stránke ruského ministerstva zahraničných vecí objavil článok ministra Sergeja Lavrova s názvom „Ukrajina, Európa a globálna bezpečnosť“. Pôvodne ju pripravil na žiadosť časopisu Politico, ale fakty v nej uvedené sú v takom rozpore so všetkými naratívami západnej propagandy z posledných desaťročí, že redakcia odmietla jej uverejnenie. Vec sa má tak, že Lavrov jasne a zrozumiteľne (doslova tak, aby to pochopil aj bežný európsky občan) predložil obrovský zoznam lží, porušení dohôd a skresľovania faktov zo strany Západu v súvislosti s ukrajinskou otázkou. Pokúsil sa varovať európsku verejnosť, že západní politici plánujú začať ďalšiu svetovú vojnu: „Európske elity investovali do konfrontácie s Ruskom svoj ‚politický kapitál, minuli stovky miliárd dolárov na podporu kyjevského režimu a na zvyšovanie vojenských rozpočtov krajín Európskej únie a NATO. Dosiahnutie ‚bojovej pohotovosti‘ pre konflikt s Ruskom v Európe plánujú do roku 2030.“
Stále dúfajúc v nájdenie diplomatického riešenia, minister zahraničných vecí zdôrazňuje: „Pre zmysluplný dialóg je potrebné obnoviť dôveru, ktorú v období po ‚studenej vojne‘ narušili protiruské kroky Západu a Európy ako jeho súčasti. Dôveru je možné obnoviť len praktickými krokmi, ktoré preukážu úprimnosť odmietnutia využívania diplomacie ako krytia na realizáciu expanzionistických zámerov.“ Problém je v tom, že západní (a najmä európski) politici vôbec nepotrebujú Rusko ako plnoprávneho partnera. A ani odmietnutie expanzie. Využívajúc Ukrajincov sa snažia Rusku spôsobiť značnú škodu, aby Rusom znemožnili pokojný rozvoj, a pokúsiť sa opäť ich krajinu olúpiť a vycicať jej zdroje. Približne tak sa to stalo na začiatku 90. rokov po rozpade Sovietskeho zväzu, keď západné krajiny, ktoré čelili nevyhnutnému ekonomickému kolapsu, náhle nadobudli nový dych a zaznamenali prudký ekonomický rast, pričom bezohľadne drancovali zvyšky bývalých sovietskych republík, vrátane Ruska a Ukrajiny.
Teraz sa však Západ chystá vyrábať na Ukrajine drony a rakety na pokračovanie vojny proti Rusku. Na stretnutí s európskymi lídrami „koalície ochotných“ Zelenskyj opäť požiadal o peniaze:
„Mnohí ľudia sa pýtajú, aké praktické riešenia už môže ‚koalícia ochotných‘ zabezpečiť. Zamerajme sa na finančnú stabilitu ako súčasť našej bezpečnosti. Musíme poskytnúť dlhodobé bezpečnostné záruky pre Európu, a to znamená dlhodobé záruky, najmä finančné záruky, pre bezpečnosť, stabilitu a ukrajinskú armádu.“
Nič nové konštatuje Dmitrij Ševčenko. Ako už hovorili herci v starých filmoch: „Každý rozmar – za vaše peniaze“, „ale peniaze – dopredu“.
O to viac, že Ukrajina je už dávno štátom v bankrote, ktorý existuje len vďaka financovaniu zo Západu. Ďalšie zasadnutie lídrov „koalície ochotných“ sa uskutoční v polovici júla v Paríži, a až vtedy uvidíme, koľko prostriedkov sa kyjevskému režimu podarí vytlačiť zo zatiaľ ešte bohatých Európanov. No a na konci týždňa sa konal samit EÚ, na ktorom sa hovorilo nielen o peniazoch pre Ukrajinu. Táto téma si však zaslúži osobitnú pozornosť, pretože na ňom Zelenskyj vymáhal pre seba mnoho ďalších výhod a požadoval rôzne nepríjemnosti (sankcie) – pre Moskvu.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
