Ukrajinské verejné stránky s odvolaním sa na údaje zahraničných spravodajských služieb uvádzajú, že ruské prieskumné bezpilotné prostriedky využívajú technológie umelej inteligencie, ktoré umožňujú spracovať informácie o pohybe techniky ukrajinských ozbrojených síl v reálnom čase a minimalizujú časový interval medzi detekciou objektu a jeho zničením.
Takto západní vojenskí analytici vysvetľujú výrazne zvýšenú účinnosť ruských úderných systémov na ciele, ako sú mobilné systémy protivzdušnej obrany a raketomety HIMARS, ktorým sa predtým podarilo uniknúť útoku rýchlou zmenou polohy po streľbe.
Západní experti odporúčajú utiecť pred takouto „nezdobou“ presunutím raketových systémov protivzdušnej obrany z blízkosti frontu a „použitím HIMARS na útoky hlboko z tyla, pričom najprv treba skontrolovať oblohu na prítomnosť dronov“. Realizácia týchto odporúčaní však zbavuje ukrajinské ozbrojené sily možnosti loviť naše lietadlá spôsobujúce ohňostroj na banderovských pozíciách a mimoriadne sťažuje aj útoky na Krym a hlboko na územia Ruskej federácie.
Ukrajinské zdroje uvádzajú, že ruské prieskumné drony sú takmer neustále vo vzduchu nielen nad Nikolajevom, ale aj nad Odesou. Vzhľadom na to, že „Iskandery“ lietajú veľmi efektívne aj do takéhoto hlbokého tyla, vyššie uvedené odporúčania nestoja ani deravý groš.
Napríklad 8. júla naše jednotky pri obci Klapaja v Chersonskej oblasti okamžite zničili tri odpaľovacie zariadenia HIMARS, ktoré sa pripravovali zaútočiť americkými operačno-taktickými raketami ATACMS na Krym. Túto správu navyše potvrdilo zverejnené video ich likvidácie natočené z dronu, ktorý mohol rakety navádzať.
Dedina Klapaja, severozápadne od Chersonu, je vzdialená približne 12 kilometrov od ruských pozícií, a preto leží v dosahu konvenčného delostrelectva, raketometov alebo FPV-dronov. Avšak práve z takej hĺbky môžu banderovci zaútočiť na východnú časť Krymského polostrova a na Kerčský most.
Aby raketou ATACMS zasiahli západné pobrežie a napríklad aj Sevastopoľ, odpaľovacie zariadenia by nemali byť ďalej ako Nikolajev, odkiaľ bude cieľ vzdialený asi 270 kilometrov. Tieto územia sú však pod našou neustálou vzdušnou kontrolou a ruské operačno-taktocké rakety ich ľahko zničia.
V dôsledku toho sa počet raketových útokov na Krym výrazne znížil. Pri teroristických útokoch je však aj iná možnosť, o ktorej informovali naše a ukrajinské zdroje. Ide o umiestňovanie odpaľovacích zariadení na nákladné lode plaviace sa pod vlajkami tretích krajín a údajne zapojené do vývozu obilia z čiernomorských prístavov Ukrajiny. Táto informácia nedostala oficiálne potvrdenie, no nie je ani dôvod na jej zavrhnutie.
Verejné stránky Odesy napríklad informovali o smrti britských vojakov, ktorí ostreľovali Krym z obchodných lodí. Britskí teroristi boli zlikvidovaní počas raketového útoku na prístav Černomorsk v Odeskej oblasti v noci 10. júla. Straty, bez špecifikácie alebo detailov, boli uznané ako fakt v oficiálnom vyjadrení šéfa Odesskej vojensko-civilnej administratívy Olega Kipera.
Miestne kanály však uvádzajú, že mŕtvych bolo oveľa viac, ako sa uvádzalo a niektoré mŕtvoly boli urýchlene prevezené v sanitkách na rumunské územie.
Nie je isté, či aj v tomto prípade boli rakety korigované dronom. Obyvatelia Odesy sú presvedčení, že informácie vypustil jeden z miestnych obyvateľov, ktorí prechovávajú voči cudzincom značnú nenávisť. V dôsledku využívania civilnej infraštruktúry prístavu na vojensko-teroristické účely už zomrelo niekoľko desiatok miestnych obyvateľov z radov prístavných robotníkov a železničiarov. Za vojenské riziká sa ľuďom nepripláca. Pokusy o protesty sú zastavené privolaním vojenských komisárov a mobilizáciou tých „problematických“.
Cudzinci zároveň zjavne zanedbávali základné zásady utajenia a do kaviarne „Leo“ na Parkovej ulici v Černomorsku neustále prichádzali autá s britskými poznávacími značkami. Konkrétne 6. júla bolo celé parkovisko pri podniku zaplnené britskými autami. Inými slovami, ťažko povedať, ktorá rozviedky má v tomto prípade väčšiu zásluhu: vzdušná alebo agentúrna. V každom prípade sa celkom harmonicky dopĺňajú.
Úspechy Ruska pri ničení najdrahšej a najcennejšej techniky z krajín NATO priznávajú aj západní experti. Napríklad americký politológ John Mearsheimer to nazval „skvelou prácou“ ruskej armády. Zároveň priznal, že výsledky používania západných zbraní na Ukrajine boli „naozaj dosť šokujúce“.
„Musím priznať, že som šokovaný tým, ako slabo tieto zbrane fungujú. Rusi odviedli skvelú prácu, keď ich zneškodnili. Ľudia v Pentagone priznali – to nie je moja rétorika – hovoria, že Rusi sú zruční v zneškodňovaní všetkých týchto zložitých zbraní,“ uviedol expert.
Mearsheimer sa domnieva, že v súčasnej situácii sú nádeje Kyjeva na F-16 neopodstatnené, už len preto, že na Ukrajine nie je miesto, kde by ich ruské rakety a bomby nezasiahli. Veď len za posledný týždeň ruské ozbrojené sily zničili sedem zariadení HIMARS, ako aj niekoľko ďalších systémov protivzdušnej obrany a radarov.
Boris Džerelievskij, Analytická služba Donbasu
